RUŽOMBEROK. Keď volá s mamou, ich rozhovory niekedy preruší siréna či letiaci dron. Ako aj nedávno. „Asi to bol mierový dron nesúci mierové dokumenty,“ okomentoval Ukrajinec TIMA SERBIN, ktorý aktuálne študuje v Ružomberku.
Na ružomberský protest prišiel symbolicky v saku, čím narážal na konflikt v Bielom dome. „Ukrajinci sa teraz pekne neobliekajú. Tisíce si oblek ani neoblečú, lebo už nedýchajú, niektorí telami zastavovali tanky,“ prihovoril sa mladý študent, ktorý má väčšinu rodiny na Ukrajine. Vrátane brata, ktorý prácu vedca vymenil za boj v prvej línii.
Slovákom ďakuje za pomoc a podporu, vidí však, že proruské naratívy si našli miesto aj v rétorike našich vrcholových politikov.

„Ruská propaganda je nasmerovaná aj na to, aby útok Ruska na Ukrajinu vyzeral ako konflikt dvoch strán a teraz treba rokovať o tom, aké zisky môžu mať obe strany. Ale keď sa nad tým zamyslíme, bolo by to, ako keby vám zlodej ukradol auto a súd bude rozhodovať, že zlodej dostane kolesá a obeť to, čo zostane,“ vraví v rozhovore.
Hovorili sme aj o tom, prečo vníma prejavy premiéra ako nenávisť voči Ukrajine, čo denne prežíva s vedomím, že jeho rodina nie je v bezpečí, aj aká ruská propaganda ho najviac vyrušuje.
Na ružomberský protest ste prišli v saku, čím ste narážali na konflikt v Bielom dome medzi prezidentmi Trumpom a Zelenským. Aj váš samotný príhovor v dave zarezonoval.
Môj prejav na proteste bol ostrejší a emotívnejší. Už je unavujúce rozprávať s pokojom, keď vidím, čo sa deje. Aj výroky politikov na adresu Ukrajiny a Ukrajincov sú už za hranou toho, aby sme sa držali korektnosti.
Hovoríte o slovenskom premiérovi Ficovi a prezidentovi Pellegrinim? V prejave ste sa ich opýtali, prečo otvorene nepriznajú, že nenávidia Ukrajinu, ale skrývajú sa za pekné vyhlásenia. Tak čítate ich rétoriku?
Prezident sa snaží vyjadrovať diplomatickejšie, ale priamo nehovorí, kto je agresor a kto obeť. Vyzerá to tak, že viac ako na fakty sa zameriava na ohýbanie pravdy a hru na publikum, že mu nie je ľahostajné, čo sa na Ukrajine deje. Opakuje, že chce mier, ale pre ten mier pán prezident nič nerobí.
A ani premiér, ktorý má voči utečencom a Ukrajine veľmi negatívnu rétoriku. Keď sa ho pýtajú na vojnu, odpovedá v zmysle, že treba rokovať o mieri. Ale Ukrajina nechcela vojnu. Nechcela, aby ju bombardovali, ničili mestá a aby zabíjali jej ľudí. Už od roku 2014 bolo podpísaných toľko dohôd, toľko zmlúv, ale vôbec to nefungovalo, nič z toho Rusko nedodržalo.
Každým rokom a mesiacom sa navyše znižuje podpora pre utečencov, poznám ľudí, ktorí na Ukrajine nemajú kde bývať, lebo prišli o domovy, veľa z nich ušlo pred raketami a chceli by ostať na Slovensku, kde aj pracujú, ale majú príliš malé mzdy a ťažko sa uživia. Aj preto som vystupoval voči politikom ráznejšie, hoci som chcel ostať viac vecný, ale niekedy sa to už nedá.

Situácia sa vás bezprostredne týka. Vaša rodina ostala na Ukrajine, brat bojuje v prvej línii. Ako často ste v kontakte?
Sme v pravidelnom kontakte, píšeme si a zvykneme si aj volať. Brat študoval v Kyjeve na fakulte biológie a chémie, venoval sa vedeckým výskumom, akurát dokončoval doktorát. Ale keď začala vojna, na tretí deň šiel do armády, teraz bojuje ako vedúci bezpilotných lietadlových systémov. Otec je vojak a tiež bojuje.
Ako vyzerajú vaše bežné rozhovory? Vnímam to aj z ľudského hľadiska, že študujete na Slovensku, ale zvyšok rodiny máte v krajine, kde situácia nie je bezpečná. Ako vás to ovplyvňuje v každodennom živote? Strach o rodinu je zrejme stále prítomný.
Áno, každý deň rozmýšľam, čo sa tam deje, každý deň sa o nich bojím a píšem im, ako sa majú. Obyčajne sa rozprávame o tom, čo je nové doma, nechceme veľmi viesť rozhovory o vojne, pretože to ničí psychiku. Ani rodičia o nej nechcú vždy hovoriť, snažia sa ma trochu chrániť pred tým, čo sa deje.
Ale keď volám s mamou, niekedy ma zastaví so slovami – počkaj, letí. A ja viem, čo letí, ona vybieha von a ja cez mikrofón počujem, čo sa deje.
Rusko stále útočí, mamina mi niekedy opisuje alebo pošle video, keď napríklad preletí raketa alebo spadne dron. Pred pár dňami (8. marca), zaútočili blízko mesta štyri drony. V roku 2023 spadla raketa aj neďaleko detskej škôlky, do ktorej som chodil a ktorá sa nachádza približne sto metrov od nášho domu.
Naše mesto je 32 kilometrov od hraníc s Ruskom, ale, našťastie, vojaci nás neobsadili, museli by prekonať ťažký terén.
V rozhovore sa dozviete aj:
- Akú propagandu sa Rusko snaží šíriť aj na fronte,
- či zažil vo svojom okolí nepriateľské správanie,
- pri čom ho diskriminovalo, že je z Ukrajiny,
- kde vidí svoju budúcnosť.
Viacerí lídri hovoria o mieri, vrátane Trumpa či samotného Putina, no ich predstavy, ako by mal vyzerať a ako ho dosiahnuť, sa líšia od toho, ako si ho predstavuje Ukrajina. Vy v tom máte asi jasno.
Je to trochu komplikovanejšie. Inak sa hovorí o mieri mne, čo sedím na Slovensku, iné je to pre vojaka v zákope, pre ktorého je najdôležitejšie, že prežije ďalšiu noc. Najlepšie by bolo, keby sa dodržiavali svetové dohody ešte z roku 1992, ktoré garantujú, že je Ukrajina suverénny, nezávislý štát, ktorý má svoje jasne určené hranice.

Môžeme povedať, že koniec vojny je v rukách Ruska, ktoré môže zaručiť mier, akonáhle stiahne vojská a prestane na Ukrajinu útočiť.
Áno, keď prestanú lietať rakety a bezpilotné lietadlá a vojaci pôjdu domov, tak to skončí. Putin si mohol vystačiť aj s vymyslenou zámienkou o denacifikácii, už pred dvoma rokmi mohol vyhlásiť stop, stačí, vojna skončila.
Čítala som rozhovor, podľa ktorého sa Rusi snažia podsúvať propagandu aj medzi ukrajinských obyvateľov a vojakov, a to v zmysle, že sa už neoplatí bojovať, že v tom ostali sami a západný svet ich nechal. S bratom ste v kontakte, je takáto situácia na fronte?