LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Úrady majú opäť na stole žiadosť o malú vodnú elektráreň na riečke Smrečianka v blízkosti liptovskomikulášskeho sídliska Podbreziny. Stojí za ňou tá istá firma, ktorá zámer predstavila aj pred piatimi rokmi, no nepochodila.
O povolenie využívať vodu riečky na výrobu elektrickej energie sa pokúša opäť. Tentoraz cez inú firmu, ktorej je jediným akcionárom.
Zámery, ktoré neprešli, sa predkladajú znova
Proti výstavbe elektrárne na Smrečianke sa v minulosti ostro postavilo Občianske združenie Lipa. Poukazovalo najmä na to, že v rieke je v porovnaní s minulosťou veľmi málo vody. Predsedu Romana Běhala opätovné predloženie zámeru neprekvapilo.
„Od nového roka je to bežná prax. Vidíme to nielen pri takýchto zámeroch ale aj pri výrubových konaniach. Zmenil sa zákon o ochrane životného prostredia, vymenili sa ľudia na úradoch. Zámery, ktoré v minulosti neprešli, sa predkladajú znova. Navrhovatelia to veľmi dobre vedia. Mimovládky už nie sú účastníkmi konania, sme len takzvané zúčastnené osoby. Znamená to, že sa nemôžeme proti rozhodnutiu úradu odvolať. Jedinou možnosťou je obrátiť sa na súd. No kým rozhodne napríklad v prípade žiadostí o výruby stromov, často sú už vyrúbané,“ povedal Běhal.
Občianske združenie už cez sociálne siete vyzvalo verejnosť aby sa do konania zapojila opäť.
Chcú využiť vodu v trojkilometrovom potrubí
Spoločnosť Slor vlastní vodovodné potrubie, ktoré kedysi patrilo závodu Maytex. Úžitkový vodovod vedie do areálu bývalých textilných závodov, kde sa v minulosti využíval na prívod technickej vody. Ďalšia vetva vedie aj do troch záhradkárskych osád, ktoré zásobuje úžitkovou vodou na polievanie. Dovedna ide o približne 320 záhrad.
Potrubie odoberá vodu zo Smrečianky v časti medzi Vitálišovcami a Smrečanmi. Nevyužitá voda sa vracia nazad do rieky o tri kilometre ďalej v mieste výpustu pod sídliskom Podbreziny.
Aby zásobovanie úžitkovou vodou zo Smrečianky fungovalo, podmieňuje to majiteľ nevyhnutnosťou výstavby malej vodnej elektrárne pri mieste výpustu. Má tam stáť strojovňa s turbínou.
Nejde teda o klasickú vodnú elektráreň s prehradením koryta. Turbínu má poháňať voda už v jestvujúcom potrubí, ktorú odklonia z koryta Smrečianky. Aby fungovala, potrebujú do neho pod Smrečanmi dostať viac vody, ako ním preteká teraz.
Orientačná nákres situácie.Predpokladajú odber 67 litrov za sekundu, pod Podbrezinami ju do koryta Smrečianky vrátia. Pre porovnanie, dnes je možné odobrať zo Smrečianky dva litre vody za sekundu a aj to len v čase, keď ju potrebujú záhradkári.
Ľudia sa obávali, že vplyvom zvýšeného odberu pre potreby elektrárne rieka v časti prechádzajúcej cez sídlisko príde o vodu. Už dnes je koryto Smrečianky výrazne menšie ako v minulosti.
Potrubie má slúžiť aj pre zásobovanie požiarnou vodou liptovskomikulášskych hasičov, časť vody by si malo odoberať aj mesto Liptovský Mikuláš na polievanie verejných priestranstiev.
Stiahli ho a do týždňa predložili ako iná firma znova
Zámer prvý raz predložil v roku 2020. Nesúhlasili s ním aktivisti, ochranári, ani rybári. Vznikla proti nemu aj občianska petícia.
Liptovskomikulášsky okresný úrad, jeho odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal v roku 2023 rozhodnutie, že spoločnosť Slor musí vypracovať rozsiahle posúdenie vplyvov na životné prostredie a doložiť množstvo odborných posudkov.
Spoločnosť sa odvolala, no nepochodila. Tak sa obrátila na súd. No aj ten potvrdil správnosť rozhodnutia liptovskomikulášskeho úradu o povinnosti spracovania štúdie EIA.
Výdatnosť prameňov na Liptove klesla. Voda z kohútikov tečie, domácnosti by ňou však mali šetriť Čítajte Minulý týždeň spoločnosť Slor stiahla svoj návrh na výstavbu elektrárne. Zakrátko na enviroportáli zasvietil nový zámer s mierne zmeneným názvom „Umiestnenie malej vodnej turbíny v blízkosti toku Smrečianka.“
Nový je aj navrhovateľ, ide o spoločnosť MVE SK. Z verejne dostupného obchodného registra však vyplýva, že jediným akcionárom spoločnosti je firma Slor. Bývalý konateľ vo firme už nefiguruje, konateľmi sú Milan Orlovský a Zuzana Májeková. Obaja sú zároveň jedinými konateľmi spoločnosti MVE SK.
