LIPTOV. Svoje chovy si pred nákazou slintačky a krívačky chránia aj liptovské farmy a družstvá. Hoci idú preventívne opatrenia do peňazí a vyžadujú aj práce navyše, robia ich, aby pred vysoko nákazlivým ochorením udržali zvieratá v bezpečí.
„Chov zvierat je naša práca, náš život,“ hovorí Ľubomír Rakyta.
Ďalší veľkochovateľ zatvoril dvor pred verejnosťou ešte v čase, keď bol vírus v Maďarsku. Pomáhajú si, ako vedia. Vo Važci mali problém zohnať dezinfekčné brody, dnes ich majú vďaka strojárskej fabrike na výrobu vagónov. Sčasti pomohli aj ďalších poľnohospodárom.
Chce to sebadisciplínu
Farma vo Svätom Kríži je aktuálne pre verejnosť zatvorená. Ako všade na Slovensku, aj tu platí pre cudzie osoby zákaz vstupu. Do ich chovov hovädzieho dobytka a oviec smú vojsť len zamestnanci, a aj tí pracujú v prísnejších podmienkach.
„V našich dvoroch sme zamedzili zbytočnému pohybu osôb a mechanizmov. Naši zamestnanci parkujú autá vonku mimo areálu. Každé jedno vozidlo, ktoré nevyhnutne vchádza do dvora s krmivom alebo tovarom, čistíme a dezinfikujeme,“ približuje šéf firmy Agro Racio Ľubomír Rakyta. Venujú sa predovšetkým produkcii kravského a ovčieho mlieka.
Zvieratá z výbehov stiahli do dvorov. (zdroj: Agro Racio )Slintačka pre človeka nepredstavuje zdravotné riziko, no môže ju prenášať. Kontaminované môže mať auto, odev či obuv. Aj preto sa v rámci preventívnych opatrení obmedzuje kontakt ľudí s hospodárskymi zvieratami. Nevyhnutná je tiež dezinfekcia.
Pred vstupom do družstiev si museli poľnohospodári zaobstarať tzv. dezinfekčné brody. Teda vyhĺbené jamy alebo konštrukcie napustené dezinfekčným prípravkom, ktoré majú vírus zachytiť.
Na Liptovskej Mare vyrástla betonáreň, domáci o nej netušia Čítajte Rakyta pripomína, že v minulosti boli takéto brody bežné. Išlo prevenciu pred morom ošípaných či inými chorobami. „Momentálna situácia si vyžaduje oveľa väčšiu sebadisciplínu. Aj zo strany vedenia firmy je tlak na našich vlastných ľudí aj obchodných partnerov, aby opatrenia dodržiavali a rešpektovali,“ vraví.
Apelujú aj na to, aby sa pracovníci v šatni prezliekli do pracovného odevu, aby sa napríklad nestalo, že prídu do chovu v montérkach, v ktorých doma kŕmili ovce či ošípané.
Ak situáciu podcení jeden, doplatia na to ďalší
Farma vo Svätom Kríži sa snaží svoje chovy pred zavlečením vírusu chrániť tak, ako sa dá. Podnikli aj kroky nad rámec opatrení. Zvieratá z voľného výbehu a prífarmových pašienkov stiahli do dvorov. Chceli tak zabrániť možnému kontaktu s divou zverou a potenciálnym prenosom vírusu.
V článku sa dozviete aj:
- Prečo niektorí vstávajú aj o polnoci,
- ako pomohla chovateľom vagónka,
- ako sa môže aktuálna situácia odraziť aj na ich obchodoch,
- s akými obavami sa farmári stretávajú.
Rozhodli sa tiež čistiť celé vozidlá. Brody totiž slúžia iba na dezinfekciu kolies, čo podľa Rakytu nemusí byť dostatočné.
„Na traktore môže byť prilepené bahno či hnoj, a to môže byť potenciálne riziko. Preto každé auto zároveň striekame dezinfekčným prípravkom. Ani to nie je úplne stopercentné, ale zvyšuje sa pravdepodobnosť, že vírus zachytíte,“ vraví. Na vstupe do farmy majú človeka, ktorý postreky vozidiel manažuje.
Dôležité pri tom je, aby bezpečnostné nariadenia rešpektovali všetci chovatelia a poľnohospodári v regióne. Ak totiž pochybí jeden, doplatiť na to môžu aj ostatní. Niektoré družstvá sa živia produkciou mlieka a mliečnych výrobkov a prichádzajú do kontaktu s rovnakými odberateľmi svojich výrobkov.
Na Telegrame útočia na ľudí z protestov, podporuje ich aj Bombic. Aktivista hovorí o zastrašovaní Čítajte „Mliekarenská cisterna prechádza od jedného podniku k druhému. Ak jeden nebude dodržiavať opatrenia, môže zvýšiť riziko prenosu nákazy na ďalší chov,“ približuje šéf spoločnosti Agro Racio. Podľa neho sa však tunajší poľnohospodári aj nákupcovia mlieka správajú tak, ako si situácia vyžaduje.
