RUŽOMBEROK. V apríli uplynie 25 a 26 rokov od prvého a druhého titulu ružomberských basketbalistiek v Eurolige. Liptáčky prvýkrát dobyli Európu 8. apríla 1999 v Brne, kde zdolali SFT Como 63:48. O rok neskôr sa postavili na vrchol európskeho basketbalu znova, tentoraz doma, v Koniarni. Proti nim stál favorizovaný CJM Bourges Basket, no Ružomberčanky v dramatickom zápase plnom nervov zvíťazili po dvojnásobnom predĺžení 67:64.
Zašlá sláva, z ktorej Ružomberok žije dodnes
Dynastia, ktorá sa zrodila ešte za socializmu, dosiahla svoj vrchol v roku 2000. V súčasnosti si len ťažko predstaviť, že by ružomberský, či vôbec akýkoľvek slovenský ženský basketbalový tím stál v Európe tak vysoko. Práve basketbalový klub z Liptova to mal na prelome tisícročí výborne našliapnuté. Káder z manažérskej pozície viedol Jozef Smolek, ktorý do klubu priviedol ešte v 80. rokoch trénerku Natáliu Hejkovú, ktorú netreba zvlášť predstavovať. Na palubovke zas kraľovala Iveta Bieliková, ružomberská basketbalová legenda.
„Nielen v apríli, ale veľakrát v každom roku pociťujem hrdosť, radosť a pocit spokojnosti z titulov a výsledkov, ktoré sme v našej ére dosiahli. Ak by to náhodou na mňa neprišlo, čo sa asi nemôže stať, určite mi to pripomínajú naši vtedajší fanúšikovia, ale aj ľudia, ktorí neboli aktívnymi športovými fanúšikmi a je zaujímavé, že viac sa o našich úspechoch rozprávam s ľuďmi mimo Ružomberka,“ rozrozprával sa Jozef Smolek, ktorý tím viedol ako manažér a asistent trénerky Natálie Hejkovej.
Valábik: Pochybujem, že by v Mikuláši robil hokej niekto lepšie než Ľupták. Rozhodcovia nemajú cit pre hru Čítajte „Sme hrdí na to, čo sme v ružomberskom basketbale dosiahli. No netreba zabúdať ani na ďalšie hráčky, ktoré svojou bojovnosťou, tvrdou prácou vybojovali Euroligu, obrovský počet titulov a víťazstiev na Slovensku i po celom svete,“ pokračoval Smolek.
Ružomberské basketbalistky v zlatých časoch ťažili najmä zo skvelej kondičnej prípravy. Súperky dokázali uštvať, to bol jeden z predpokladov, ktoré položili úspech malého klubu z centra dolného Liptova.
Aj toto sa dozviete:
- Aký bol príchod americkej basketbalovej reprezentácie na dolný Liptov,
- čo všetko im bolo treba zabezpečiť,
- čo stálo za rozpadom ružomberského basketbalu,
- prečo klub nerobí oslavy titulu,
- ako si na úspechy spomína Iveta Bieliková,
- na aké chyby v slovenskom basketbale poukazuje,
- či žije Ružomberok zo športovej nostalgie.
„Výborná fyzická kondícia je základným predpokladom pri všetkých športoch, ale to by bolo príliš málo na dosiahnutie výraznejšej úrovne. A vôbec by to nestačilo na úspech v medzinárodnej konfrontácii. Je pravda, že sa technológia posunula a s ňou sa tiež každý rok posúva viac faktorov, na ktoré by bolo potrebné konkrétne reagovať.
Keď sa pozriem na slovenský a teda aj ružomberský ženský basketbal, vidím obrovské diery a primitívnosť takmer vo všetkých zložkách. Podobne som ich videl aj za „našich“ čias, ale vtedy boli skoro všetky kluby na neporovnateľne vyššej úrovni ako teraz. V súčasnosti sa nič nehýbe, robí sa len zavádzajúca propaganda. V Ružomberku sme našu metodiku, filozofiu posúvali každú sezónu ďalej a ďalej. A to je tiež jedno z „tajomstiev“ našej vtedajšej dlhovekosti na špici doma i vo svete,“ spomenul Smolek.
Michael Jordan mal svojho Scottieho Pippena, Batman svojho Robina. Natália Hejková mala po svojom boku Jozefa Smoleka. Toto duo začalo orchestrovať vznik kvalitného basketbalu najprv v Ružomberku, neskôr po celom svete. Na Liptov dokonca zavítala americká ženská basketbalová reprezentácia so svojimi najväčšími svetovými hviezdami, ktorá v Koniarni odohrala dva prípravné zápasy proti domácemu tímu.
„V Natálii Hejkovej som našiel kamarátku aj kolegyňu. Málokedy sme sa nezhodli. Takmer všetky návrhy sme riešili spoločne, na niektoré oponovala, no s väčšinou súhlasila. Mňa to povzbudzovalo, mal som vnútornú istotu a zápal bojovať za kvalitné veci v Ružomberku. Myslím si, že sme mali najlepšiu víziu spomedzi všetkých klubov, najprv v Československu a po osamostatnení Slovenska to išlo automaticky,“ ozrejmil Smolek, ktorý si spomína aj na príchod americkej reprezentácie na Liptov.
„Bolo to krásne, no zároveň veľmi náročné. Američankám sme museli zabezpečiť program a náležité ubytovanie. V Ružomberku sme nemali ani zodpovedajúci hotel. Dávalo nám to však pocit hrdosti, veď kolíska basketbalu chcela prísť na Slovensko a do maličkého Ružomberka, kde odohrala prípravné zápasy proti nášmu klubu. Mesto nevedeli ani nájsť na mape. Obidve stretnutia sme síce tesne prehrali, ale vôbec mi to nevadilo, nikomu z nás. Pre Ružomberok bolo víťazstvom už to, že sem chceli prísť,“ vyhlásil Smolek, ktorý zároveň dodal, že súčasný klub si privlastňuje úspechy aj keď za nimi nestál.
„Terajší klub nemá s niekdajšími úspechmi vôbec nič spoločné. 28. februára 2003 skončil vtedajší klub úradným spôsobom svoju existenciu a vznikol celkom nový subjekt. To len celkom neoprávnene si MBK teraz privlastňuje všetky výsledky, pocty a tituly. Narába a vystavuje aj artefakty tej doby ako svoje.“
Dnes je len ťažko predstaviteľné, že by MBK Ružomberok dokázal dosahovať podobné výsledky ako v 90. rokoch. Po odchode Bielikovej, Hejkovej a Smoleka v roku 2003, trvalo šestnásť sezón, kým Liptáčky získali ďalší titul v slovenskej lige. V sezóne 2018/2019 Ružomberok začal znova vyhrávať, ligu vyhral trikrát po sebe. Naposledy sa tešil z titulu v sezóne 2020/2021.
„Prvý titul bol nečakaný, no obhajoba sa od nás akoby očakávala. Hrali sme doma, mali sme výhodu vlastných fanúšikov. Neviem, či sa to ešte niekedy podarí ktorémukoľvek klubu na Slovensku. V tom čase sme si to možno niektoré ani neuvedomovali. Až keď sa na to človek spätne pozrie, uvedomí si, čo vlastne dosiahol. Boli sme dobrý tím, neustále sme na sebe pracovali, zlepšovali sa a úspechy začali prichádzať. Treba povedať, že to bola práca celého kolektívu, každý pracoval na 110 percent a spoločne sme tak dali Ružomberok na športovú mapu sveta,“ povedala s úsmevom Martina Vrťová (rod. Godályová).
