LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Po veľkej komunite Židov ostalo v Liptovskom Mikuláši málo. Pritom založili viaceré slávne mikulášske fabriky, prvú banku, či prvé kino. Okrem synagógy, ktorá patrí k najväčším na Slovensku, ostal po nich aj židovský cintorín. Ide o pomerne veľké pohrebisko medzi Štúrovou a Jilemnického ulicou. Skutočnosť, že tu bol cintorín, pripomínajú už len zvyšky pôvodného múru.
Cintorín bol zrušený, náhrobné kamene odvezené alebo zničené. Dnes miesto nesie názov Park spomienok a nebyť informačnej tabule, mnohí ľudia ani len netušia, že skracovaním si cesty medzi ulicami prechádzajú po starom židovskom cintoríne. No čoskoro sa to zmení.
Unikátne fotografie: Vyschnutá Liptovská Mara z dronu Čítajte Hotový má byť do jesene
V priestore parku stavajú neprehliadnuteľný pamätník v tvare šesťcípej hviezdy. Staviteľom je Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike.
„Predstavitelia nášho mesta mu boli nápomocní pri vybavovaní povolení. Autorkou diela je umelkyňa Adriana Kutak, ktorá navrhla pamätníky aj v iných mestách na cintorínoch, napríklad v Dunajskej Strede či v Ružomberku,“ informovala Romana Nemcová, hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš.
Myšlienka potreby vybudovania pamätníka, na ktorom budú zvečnené mená mikulášskych Židov nie je nová, hovorilo sa o ňom už pred viac ako desiatimi rokmi. Ako informoval Henrich Stern zo zväzu, pamätník by mali dokončiť do jesene. Náklady odhadol na 54-tisíc eur.
„Základy pamätníka tvorí železobetónová doska, nad terén bude vystupovať plocha, ktorá bude obložená kameňom. Na interiérové časti stien budú osadené oceľové tabule s menami Židov z Liptova, ktorí zahynuli. Podlahu hviezdy pokryje žula a okrasné kamenivo,“ doplnila Nemcová.
Priniesli vzdelanie a kapitál
Do mesta prišli Židia začiatkom 18. storočia z Holešova na Morave. Od roku 1752 fungovala dokonca v Liptovskom Mikuláši židovská elementárna škola a od roku 1776 škola pre rabínov. Liptovský Svätý Mikuláš preto volali aj mestom mudrcov, či znalcov písma, hovorilo sa mu aj židovské Atény. V 19. storočí tvorili Židia polovicu obyvateľov mesta.
Cintorín na dnešnej Štúrovej ulici fungoval už od roku 1720, mal obvodový múr, obradnú sieň a vstupnú bránu.
Podľa súpisu Židov z roku 1942 žilo len na území mesta Liptovský Mikuláš 1262 Židov. Od marca toho istého roka ich deportovali do koncentračných táborov až 885, hrôzy vojny prežil len zlomok mikulášskych židov. Od roku 1966 začal platiť zákaz pochovávania. Cintorín definitívne zrušili v roku 1986. O desať rokov neskôr mesto vrátilo pozemky Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí.
Na cintoríne, ktorý je dnes mestským parkom, sú pochovaní mikulášski Židia, medzi nimi aj významné osobnosti, ktoré výrazne obohatili mesto. Napríklad mikulášsky richtár Emanuel Steiner, učiteľ židovskej školy Alexander Goldstein či Armin Stark, zakladateľ slávneho mikulášskeho liehovaru, ktorý funguje dodnes.
V meste založili prvé kino, banku aj likérku, Mikuláš volali židovské Atény Čítajte
