LIPTOV. Železnica pod Tatrami má viesť cez šesť tunelov. Jeden z nich má prekonať všetky rekordy. Projekt modernizácie železničnej trate medzi Liptovským Hrádkom a Lučivnou sa opäť dostáva do situácie z roku 2006. Ministerstvo životného prostredia neodsúhlasilo povrchový variant, ktorý železničiari museli naprojektovať len s miernymi úpravami súčasnej trate.
Modernizáciu železnice pod Tatrami vracajú o desať rokov späť, ministerstvo má k nej výhrady Čítajte Železnicu v takmer 30-kilometrovom úseku ministerstvo posiela do tunelov, hoci pôjde o finančne mimoriadne náročný projekt. Úsek vedie chránenými územiami Nízkych Tatier, je významnou migračnou trasou medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami a modernizácia v súčasnom telese trate by mohla zvýšiť počet kolízií so zverou.
Mali znížiť cenu
Železnice sa modernizáciou úseku zaoberajú už dlhé roky. Tunelový variant navrhli ešte v roku 2006, no vzhľadom na vysoké finančné náklady im ho odporučili prekresliť tak, aby sa znížila jeho cena. Železnice preto predložili na posúdenie novú povrchovú trasu. Ministerstvo životného prostredia ju však zamietlo.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť začiatkom apríla. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ako navrhovateľ modernizácie trate, k nemu zaujali oficiálne stanovisko.
„Vnímame ho ako potvrdenie už raz vykonaného hodnotenia vplyvu stavby na životné prostredie z roku 2006, v ktorom sa ukázalo, že jedinou prijateľnou možnosťou modernizácie trate cez Tatry je premiestnenie trasy s využitím železničných tunelov. Najmä úsek z Kráľovej Lehoty do Važca s tromi tunelmi – Červený Kút, Zámčisko a Dúbrava – zásadne odstraňuje kolízie s chránenými územiami v údolí Bieleho Váhu a eliminuje zrážky s migrujúcou zverou,“ reagovala Petra Lániková, hovorkyňa ŽSR.
Bude mať najdlhší tunel na Slovensku
Železnicu teda presunú do tunelov, pričom jeden z nich bude najdlhší na Slovensku. Tunel Červený Kút má mať 4 863 metrov, čo je viac ako meria doteraz najdlhší železničný tunel na Slovensku, Čremošiansky tunel s dĺžkou 4 697 metrov.
Dôjde aj k zmene trasy, súčasná trať sa narovná, pretože v súčasnosti je smerovo komplikovaná a má malé oblúky. Vďaka narovnaniu dôjde k podstatnému zvýšeniu traťovej rýchlosti. V úseku po Východnú budú môcť vlaky jazdiť rýchlosťou až do 190 kilometrov za hodinu v súvislom úseku. Od Východnej po Lučivnú a Poprad budú môcť jazdiť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu.
„Aktuálny výsledok opakovanej EIA vnímame aj ako potvrdenie, že v environmentálne náročnom prostredí nie je možné pripravovať stavby len z čisto ekonomického hľadiska. Práve ‚enviro pohľad na vec‘ má významný vplyv na výber trasovania líniových dopravných stavieb,“ povedala Lániková.
