LIPTOV. Videli a zažili ho naživo. Na zosnulého pápeža Františka si spomínajú aj Liptáci. Spája sa im s ním jeho charakteristická ľudskosť, otvorenosť aj spontánnosť, keď odbočil od pripraveného príhovoru, čím zaskočil aj tlmočníkov.
Ľudí, ktorí boli v jeho blízkosti, sme sa pýtali, čím ich oslovil, ako si spomínajú na stretnutie s ním a aj to, čo by si od neho mohli zobrať ľudia bez ohľadu na vierovyznanie.
Tlmočníkom motal hlavy
O pápežovi Františkovi sa zvykne hovoriť, že spájal a oslovoval aj ľudí za hranicami cirkvi. To, že vie inšpirovať ľudí bez ohľadu na vierovyznanie, si myslí aj rehoľná sestra Hermana.
„Pápež často hovoril veci, ktoré by sme čakali od niekoho iného. Dobrý deň, dobrú chuť k obedu, pekný zvyšok dňa, šťastnú cestu. Tieto jeho jednoduché priania, ktoré hovorieval po svojich požehnaniach, by som dopriala osvojiť si každému človeku a často, veľmi často ich opakovať, a to všetkým bez rozdielu,“ vraví sestra Hermana, vlastným menom Jaroslava Matláková.
Pápeža často vnímala cez televízne posolstvá, preklady jeho posolstiev či štatistiky. Má s ním však aj osobné zážitky.
„Spájajú sa mi s ním dve konkrétne spomienky. Tá prvá bola na ukončení Roku zasväteného života v Ríme, keď sa po slávnostnej svätej omši opýtal, koľko rehoľníkov sa nevošlo do baziliky sv. Petra a neplánovane vyšiel na námestie, kde sme sa s ním mohli osobne stretnúť,“ vraví rodáčka z Ludrovej.

V tom čase zaplnili námestie sv. Petra rehoľníci z celého sveta. Pápež František vyšiel von, pozdravil a zakýval im. Druhý zážitok sa odohral priamo na Slovensku, ktoré Svätý Otec navštívil v roku 2021.
„Druhá spomienka bolo stretnutie so zasvätenými v Dóme sv. Martina v Bratislave, keď odložil svoj pripravený príhovor a začal hovoriť tak, ako keď brat rozpráva so svojimi súrodencami. Pamätám si, ako vtedy zamotal hlavu všetkým prekladateľom,“ spomína Františkovu charakteristickú spontánnosť.

„Ale bolo to také úprimné. Zrazu chcel povedať niečo, čo nebolo na papieri. Neskôr sa k príhovoru vrátil,“ vracia sa k spomienke sestra Hermana, ktorá sa vtedy aj podieľala na príprave návštevy Svätého Otca.
Bol povzbudením, keď si siahli na svoje dno
Lekárka Anna Lesňáková sedela v prezidentskej záhrade, kde s ďalšími 500 pozvanými hosťami čakala na príchod pápeža Františka.
Slovensko navštívil v čase, keď svet prechádzal náročným obdobím. Aj ružomberská lekárka bola spolu s ďalšími zdravotníkmi v prvej línii, stáli pri lôžkach chorých, často museli odvádzať až nadľudský výkon.
„Návšteva Svätého Otca na Slovensku prebehla v období pandémie, ktorá kládla mimoriadne vysoké nároky na prácu zdravotníkov, spôsobovala stres súvisiaci s pracovným zaťažením a neustále sa meniacimi úlohami, dlhodobé vyčerpanie a častú konfrontáciu so smrťou,“ spomína si Anna Lesňáková, ktorá pracuje vo vojenskej nemocnici ako prednostka kliniky infektológie.

Pápež František sa vtedy prihovoril osobitne aj zdravotníkom. Lesňáková spomína na viacero povzbudzujúcich posolstiev, ktoré si v ten deň odniesla a pamätá si ich dodnes.
„Pápež nazýva lekárov, sestry a zdravotný personál ´služobníkmi života´, pretože sa denne starajú o ľudí v tých najzraniteľnejších chvíľach,“ vraví. Sú odborníkmi, ktorí liečia, ale tam ich poslanie nekončí.
„Zdravotníci môžu byť nástrojmi uzdravenia nielen tela, ale aj duše. Pápež zdôraznil, že lekári majú byť ako dobrý Samaritán, blízki, súcitní a nežní,“ vraví ďalej lekárka, ktorá šla na púť za Svätým Otcom aj do Šaštína. O jeho návšteve hovorí ako o dňoch plných radosti, šťastia a obohacujúcich povzbudení.
„Pápež František bol veľkou osobnosťou, ktorá ľudí spájala typickou zmierlivou komunikáciou, snahou cirkev a vieru čo najviac otvárať ľuďom. Vo svete polarizácie bol niekým, kto šíri pokoj, pochopenie a hlbokú ľudskosť,“ vraví ďalej o Svätom Otcovi. Ten vo svojom prejave použil aj dominantu, ktorá je našincom blízka.

„Nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Urobte to s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry,“ opakuje jeho slová, ktoré odzneli v prezidentskej záhrade.
V nej sedela aj zdravotná sestra Katarína Fúrová.
„Vďaka tomuto pozvaniu som mohla byť v jeho blízkosti, len niekoľko metrov od neho. Ináč by som to asi nezažila. Zanechalo to vo mne hlboký duchovný zážitok, pretože prišiel ako posol nádeje, ako posol, ktorý spája. Pandémiu on sám označil ako skúšku našej doby, kde sme si my všetci zdravotníci spoločne siahli na dno našich síl,“ hovorí vedúca sestra kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny.
Posolstiev pápeža Františka pre dnešného človeka je podľa nej viac, ale všetky vystihujú to najdôležitejšie. „Život má hodnotu iba vo vzájomnom darovaní sa,“ dodáva.
Dal krížik na čelo jeho dcére
Pozornosť voči ľudom na okraji spoločnosti. Aj tým zaujal pápež František Kamila Nemčíka.
„A to nielen v teoretickej rovine, ale v takej bežnej, ľudskej, v situáciách, ktoré vyžadujú nejaký protokol, a napriek tomu mal oči a srdce otvorené, aby si všimol dieťa, sklonil sa k nevládnemu, odbehol k mladému,“ vraví riaditeľ ružomberského cirkevného gymnázia.
Sám s tým má osobnú skúsenosť. V spomienkach sa vracia k návšteve Ríma na popolcovú stredu v roku 2017.
„Neplánovane sme sa dostali na svätú omšu s pápežom Františkom a po jej skončení nielenže prešiel okolo nás, ale zastavil sa pri dcérke a daroval je kúsok času s krížikom na čelo. Bol to moment, ktorý potom formoval naše ďalšie stretnutia s ním,“ pokračuje ďalej Kamil Nemčík.

O pár rokov neskôr vypravili zo školy aj autobus študentov na stretnutie s pápežom v Košiciach. Aj tam bol František spontánny, odklonil sa od pripravovaného príhovoru a keď začal komunikovať s publikom, museli jeho slová dopĺňať na veľkoplošnej obrazovke.
A čo by sme si mohli osvojiť bez ohľadu na vierovyznanie? „Tých myšlienok je viac, tieto dni však viac rezonuje vo mne jeho myšlienka o tom, že Pán neodstraňuje problémy, ale dáva silu lásky, ktorá vie znášať bolesť,“ vraví.
Za meškanie boli vďační
Ružomberčan Vavrinec bol medzi veriacimi, ktorí sa vybrali za Františkom do Šaštína. Budíčky si nastavovali skoro ráno, odchod mali o pol štvrtej. Pre kolóny sa skupina farníkov v dvoch zaplnených autobusoch dostala do cieľa tesne pred začiatkom svätej omše.
Ale meškanie malo svoje pozitíva – mladý muž mal dobrý výhľad na pápeža v papamobile, ktorý bol len niekoľko metrov od nich. A to na masovej akcii, na ktorú prišlo približne 50-tisíc ľudí.

„Tým, že sme prišli neskôr, videli sme ho bezprostredne,“ vraví Lipták, ktorý vtedy videl pápeža Františka prvý raz naživo. Zažil aj jeho predchodcov, Benedikta XVI v Londýne a v Čechách a Jána Pavla II na Slovensku.
Z príhovoru pápeža mu utkvela v pamäti myšlienka, aby sa viera neredukovala na cukor, ktorý osladzuje život.
Zaujal ho aj však aj pápežov zmysel pre humor. „Prečo sa v nebi používa maďarčina? Lebo naučiť sa tento jazyk trvá večnosť,“ spomína na vtip, ktorý hlava katolíckej cirkvi povedala počas svojej cesty u našich južných susedov.