LIPTOV. Slovenská basketbalistka Veronika Remenárová vyhrala titul v najlepšej ženskej basketbalovej lige v Belgicku. Podarilo sa jej to s tímom BC Castors Braine, do ktorého prestúpila minulý rok. Rodáčka z Ružomberka a slovenská reprezentantka si v basketbale preskákali všeličím,teraz dobyla Belgicko.
Najlepší slovenský skialpinista prišiel o podporu z Dukly. Nerozumie tomu ani Matej Tóth Čítajte Z Liptova do sveta
28-ročná krídelníčka začínala s basketbalom v Ružomberku. Jej púť sa začala v mládežníckych kategóriách, neskôr si ju všimol tréner Štefan Svitek a ako šestnásťročnú ju povolal do a-mužstva ružomberských žabiek.
„V Ružomberku som basketbalovo vyrastala, nikdy som v mladšom veku nehrala niekde inde. Dalo by sa povedať, že som nič iné nepoznala. Postupne som prechádzala takmer cez všetky mládežnícke kategórie, no až v 15 rokoch som si povedala, že basketbal je smer, ktorým sa bude môj život uberať,“ rozrozprávala sa Veronika Remenárová, belgická šampiónka.
Aj toto sa dozviete:
- Prečo sa rozhodla neísť na americkú univerzitu,
- ako sa jej darilo v Brne,
- čo chcela Ružomberku dokázať,
- prečo jej zranenie pomohlo,
- ako sa jej páčilo v Španielsku,
- čo zažila v Španielsku a inde vo svete nie,
- aké má plány do budúcna.
Netrvalo dlho a kvalitu Remenárovej vedel Ružomberok na palubovke zužitkovať. Nie je hráčkou, ktorá dáva najviac bodov, jej doménou je obrana a mravčia práca, ktorú si bežné oko diváka nevšimne. Súperkám sa snaží zhoršiť strelecký uhol, nedovolí im skórovať zadarmo.
S basketbalovou Ružou bojovala o najcennejšie kovy v Eurocupe, ale aj na domácej pôde. V sezóne 2012/2013 získala s klubom z dolného Liptova bronz v eurolige, zároveň striebro v našej lige. O rok to Ružomberčankám v lige opäť nevyšlo, skončili druhé, rovnaký scenár sa opakoval aj v poslednej sezóne Remenárovej v Ružomberku, tentokrát s klubom získala bronz.
„Ružomberok si ma medzi ženy povolal ešte ako šestnásťročnú. Bola to pre mňa česť, pretože v tíme pôsobili staršie a skúsenejšie hráčky. Implementovali ma do tréningového procesu a začala som sa postupne zlepšovať. V zápasoch som dostávala najprv menšiu minutáž, chceli, aby som sa „oťukala“. Bolo to skvelé, pretože som nemala príliš veľkú zodpovednosť. Časom som hrávala viac a viac, mala väčšiu zodpovednosť a najmä priestor zlepšovať sa,“ spomenula Remenárová.
Rozplače Ružomberok opäť Gašparíka? Finále mu môže otočiť sezónu, vyhlásil Jendrišek Čítajte Premýšľala nad Amerikou
Kariéra ružomberskej basketbalistky začala naberať na obrátkach v roku 2015, keď ešte ako tínedžerka bola na stredoškolskom turnaji vo Francúzsku. Všimol si ju tréner basketbalového tímu Nymburk, ktorý jej navrhol, že by ju vedel dostať do klubu KP Brno.
„Tréner z Nymburku poznal trénera KP Brno, ktorému poslal e-mail, nech si pozrie nejaký môj zápas. Klub ma kontaktoval a zavolal na niekoľkodňovú skúšku. Zapáčila som sa im a podpísala som veľmi detský trojročný kontakt v rámci môjho bakalárskeho štúdia v Brne,“ povedala Remenárová.
V hre nebola len Česká republika, ale aj univerzitný basketbal v Amerike. Osud to však zariadil inak.
„Premýšľala som aj nad Amerikou, avšak som spoznala priateľa a logicky som Ameriku vylúčila. So spoluhráčkami sme sa rozprávali o nejakých vysokých školách a Brno sa nám zapáčilo. Mne do toho prišiel angažmán práve v Brne, takže to nejak do seba zapadlo,“ vysvetlila.
Remenárová tak popri svojom prvom zahraničnom angažmáne hrávala basketbal a zároveň študovala na Ústave biomedicínskeho inžinierstva Fakulty elektrotechniky a komunikačných technológií Vysokého učenia technického v Brne. Hoci boli pre ňu začiatky náročné, klub sa vedel jej štúdiu prispôsobiť.
„Teraz viem, že to bolo dobré rozhodnutie, pretože som študovala na dobrej škole a popritom hrávala basketbal. Nebolo to však jednoduché, niektoré ranné tréningy som nestíhala pre školu. Klub bol však v tomto veľmi ústretový, z tréningov ma uvoľňoval. Som im za to veľmi vďačná,“ priznala Remenárová.
I keď sa slovenský a český basketbal nedá finančne a kvalitatívne porovnávať, nie je najhoršie odštartovať svoju kariéru v MBK Ružomberok.
V minulosti, najmä pred pandémiou, sa chodili kvalitné zahraničné, v niektorých prípadoch aj americké basketbalistky rozohrávať po zranení na Slovensko, do Ružomberka obzvlášť. V súčasnosti to tak už neplatí. V klube pobudli rok – dva a následne odišli do väčších európskych klubov.
Najťažší však býva prechod z malého Slovenska do väčších basketbalových krajín, Remenárová v tom čase na to nepomyslela, zdôraznila aj to, že sa pred desiatimi rokmi nerobil veľký rozdiel medzi ženským slovenským a českým basketbalom.
„Môj prestup sa uskutočnil pred desiatimi rokmi, takže si na to príliš nespomínam, no bola som veľmi mladá a ani raz mi nenapadlo, že by som mala mať problém s nejakým prechodom do väčšieho klubu. V tom čase sa rozdiely medzi našim a českým basketbalom nerobili, pretože, možno, žiadne ani neboli. Bola to však zmena, prvýkrát som bola z domu tak dlho preč, musela som sa vedieť o seba sama postarať a najmä zapadnúť do nového kolektívu,“ uviedla Remenárová.
Vďaka prestupu Remenárovej z Ružomberka do Brna, si tieto dva kluby vytvorili akýsi vzťah a každý rok v príprave hrali proti sebe zápasy. Remenárová chcela Ružomberku v zápasoch ukázať, že si ju český klub nevybral len náhodou a jej kvality sú dostačujúce na to, aby dokázala uspieť aj mimo Liptova.
