BOBROVEC. Oheň v ťažko dostupnom teréne lokality Mních v Bobroveckej doline vznikol ešte v sobotu 3. mája. Do hasiacich prác zapojili aj dva vrtuľníky ministerstva obrany, ktoré na miesto požiaru vo výške 1300 metrov nad morom vynášali vodu vo vakoch. Len počas nedele uskutočnili 95 zhodov v celkovom objeme takmer 24-tisíc litrov vody.
Požiar sa podarilo lokalizovať v pondelok dopoludnia.
„Hasiace práce sú na dnešný (pondelkový) deň pre zlé poveternostné podmienky, nízku viditeľnosť spôsobenú dažďom a hmlou prerušené,“ informovalo Prezídium Hasičského a záchranného zboru s tým, že príčina vzniku požiaru sa zisťuje.
Druhé telo v priebehu pár dní. V Ružomberku našli ďalšieho mŕtveho muža Čítajte Územie, v ktorom horelo, je súčasťou Tatranského národného parku, platí tam tretí stupeň ochrany. V blízkej Národnej prírodnej rezervácii platí už piaty stupeň. Bobrovecká dolina je predmetom dlhoročného sporu medzi úradmi a ochranármi na jednej strane a domácim urbárom na strane druhej. Úrady zakázali urbáru v území ťažiť a zakázali aj výstavbu prístupovej cesty v doline. Odôvodnili to tým, že územie Bobroveckej doliny je mimoriadne cenné, a práve preto ho dlhodobo navrhovali na zaradenie do A zóny v rámci pripravovanej zonácie Tatranského národného parku.
Taraba a Kuffa vidia ako dôvod bezzásah
Krátko po vypuknutí požiaru sa však téma stala predmetom ostrej spoločenskej a politickej debaty. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS – ŽIVOT NS) a štátny tajomník Filip Kuffa požiar okamžite spojili s bezzásahovým režimom ochrany prírody. Podľa ich vyjadrení požiar vznikol práve v území, kde sa po veternej kalamite v roku 2014 nespracovalo uschnuté drevo. „Ako vidno z helikoptéry, horí ‘kvalitný’ ekoles v bezzásahu, plný mŕtveho vyschnutého dreva,“ uviedol Taraba.
Minister tvrdí, že takzvané „ekofanatické“ rozhodnutia doviedli slovenské lesy do stavu, v ktorom sú menej vitálne, zachytávajú menej vody i oxidu uhličitého a sú náchylnejšie na požiare. „Aby toho neurobili predchodcovia proti bezpečnosti lesa málo, bolo zakázané spriechodniť aj prístupové cesty pre prípad požiarov. Dnes je na horských cestách množstvo suchého dreva, ktoré bráni fyzickému prístupu pri takýchto prípadoch,“ dodal Taraba.
Taraba zároveň avizoval, že nariadi všetkým národným parkom pripraviť protipožiarne plány a zabezpečiť sprístupnenie pôvodných horských ciest aj v bezzásahových lokalitách. Na druhej strane vyvstáva otázka, či je možné obnovovať cesty do všetkých kútov lesov v národných parkoch.
Oficiálna príčina známa ešte nie je
Tarabove vyjadrenia však okamžite vyvolali ostrú reakciu bývalého štátneho tajomníka životného prostredia Michala Kiču a iniciatívy My sme les, ktorá obvinila Tarabu a Kuffu zo zneužitia tragickej udalosti na politické účely. „Vyjadrenia ministra Tarabu a štátneho tajomníka Kuffu sú neprofesionálne a neprípustné. Zatiaľ nepoznáme dôvody požiaru, preto nie je možné pripisovať ho bezzásahu,“ uvádza sa v ich stanovisku.
Neprišli sa ulievať, mladá generácia chce zachovať ikonickú aleju na Háj Nicovô Čítajte Iniciatíva zároveň upozorňuje, že v súčasnosti práve ministerstvo životného prostredia presadzuje vyradenie časti Jaloveckej doliny, ktorá susedí s Bobroveckou, z bezzásahového režimu. „Zhodou okolností sa súčasné vedenie ministerstva práve v tejto oblasti snaží o zníženie úrovne ochrany,“ upozorňuje My sme les.
Iniciatíva zároveň upozornila, že Národné lesnícke centrum uvádza, že väčšina požiarov v strednej Európe vzniká v dôsledku ľudskej činnosti, nedbanlivosti, podpaľačstva alebo zámerného zakladania ohňov z rôznych dôvodov. „Požiare vyvolané bleskom sú u nás výnimočné, oveľa častejšie vznikajú v severnej Európe,“ konštatovala iniciatíva s odvolaním sa na Národné lesnícke centrum. Podľa odborníkov teda nemožno vylúčiť ani úmyselné alebo nedbanlivé konanie človeka.
Dolina bez zásahov
Bobrovecká dolina je výnimočná lokalita na západnom okraji Tatranského národného parku. Spolu s Jaloveckou a Parichvostom tvorí komplex území s mimoriadnou biodiverzitou a minimálnym ľudským zásahom. V súčasnosti ňou nevedie žiadna cesta, v minulosti v doline bola, no po povodni ju nikdy neobnovili. To ju robí unikátnou v rámci Slovenska. Práve vďaka tomu sa tu mohla prirodzene vyvíjať fauna a flóra bez rušivých vplyvov moderného lesného hospodárenia.
Po víchrici Žofia v roku 2014, ktorá spôsobila veľké škody na poraste, sa Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec snažilo získať povolenie na výstavbu lesnej cesty, čo by umožnilo spracovanie kalamitného dreva. Po zmene vedenia urbára od tejto dohody ustúpili a začali presadzovať aktívne zásahy v území.
Séria úradných rozhodnutí však ich iniciatívy zastavila. Najvyšší súd v roku 2020 definitívne zakázal výstavbu lesnej cesty a ministerstvo životného prostredia zároveň nepovolilo výnimku na zásah do chránených biotopov. Okresný úrad v Žiline potvrdil zákaz lesohospodárskej činnosti. Dnes urbár v území neťaží a ani nepoberá žiadne kompenzácie od štátu.
Správa Tatranského národného parku nedávno predložila okresnému úradu v Prešove návrh zonácie. Denník N zverejnil informáciu o tom, že Bobroveckú dolinu v ňom zaradili do zóny D. Ide o pomerne prekvapivé zistenie, zonácia sa pripravuje dlhé roky a o Bobroveckej doline sa dosiaľ uvažovalo ako o zóne A, ktorá má byť bezzásahová. Do zóny D pritom majú patriť intravilány obcí, na ktorých má platiť druhý stupeň ochrany.
Bungalov si na Nižnej Boci nepostavíte. Majitelia nehnuteľností dostanú návod, ako stavať s rešpektom Čítajte
