NIŽNÁ BOCA. „Každý obdivuje naše 300-ročné drevenice a nadchýna sa, ako ich vôbec dokázali ľudia tak dobre postaviť a žiť v nich. Nikto vám nepríde obdivovať kocku z 50. rokov. Naša zachovaná architektúra je jedinečná a cenná. Treba dohliadať na to, aby takou aj ostala,“ povedala Silvia Skusilová, starostka Nižnej Boce.
Je nadšená z toho, že ich dedina bude mať zrozumiteľný manuál toho, ako si pamiatkové hodnoty chrániť.
Rázovitá banícka obec je prvou na Slovensku, ktorá chce majiteľom nehnuteľností, najmä dreveníc, atraktívnou formou ukázať, ako majú pristupovať k starostlivosti o svoje pamiatky.
Cieľom je, aby ľudia pochopili a prijali, prečo je to dôležité a že jedinečnú atmosféru Nižnej Boce tvoria všetky stavby ako jeden celok.
Plastové okná a vyvýšené podkrovia na Bocu nepatria
Históriu dediny formovalo najmä baníctvo, preto sú drevenice priestrannejšie. Keď baníctvo upadlo, Nižnú Bocu začali objavovať chalupári. Majitelia dreveníc v pamiatkovej zóne sa menia pomerne často, nie všetkým vyhovuje, že romantické chalúpky si nemôžu prestavať celkom podľa vlastných predstáv.
Okrem toho, nie každý realitný maklér upozorní, že chalupa sa nachádza v pamiatkovej zóne. Po nadšení neraz prichádza aj hnev.
„Najviac sa bojím, že vedľa našej bockej historickej drevenice vyrastie nejaký nevkusný patvar, ktorý sem nepatrí a pokazí vzhľad ulice a našej dedinky,“ povedala starostka.
Už majú skúsenosti s tým, že majitelia nehnuteľností nie vždy chápu, čo to znamená mať drevenicu či dom v pamiatkovej zóne. Stretávajú sa s tým, že ľudia robia alebo chcú robiť neprimerané zásahy, napríklad meniť tvar strechy, či dvíhať podkrovia.
No sú aj dobré príklady, majú dokonca novú drevenicu, ktorú majiteľka postavila rešpektujúc historický ráz bocianských stavieb.
Cesta cez Čertovicu mala z Bocí urobiť slovenské Švajčiarsko Čítajte Oficiálne zásady bežní ľudia nečítajú
Pre Liptov je typická drevená ľudová architektúra, aj keď nie je jediná. Historicky cenné oblasti chráni aj pamiatkový zákon, ktorý ich vyhlásil za pamiatkové zóny.
Na Liptove sú v mestách a niekoľkých dedinách, napríklad v Hybiach, Partizánskej Ľupči, Východnej či Liptovskom Jáne. Každá z nich má svoje unikátnosti.
