Pôjde v šľapajách svojho predchodcu, ale nebude to František II. Aj to si myslí o novozvolenom pápežovi Levovi XIV. cirkevný analytik IMRICH GAZDA, ktorý roky sleduje dianie vo Vatikáne a písal aj o poslednom konkláve.
Pomerne rýchla voľba novej hlavy Katolíckej cirkvi ho prekvapila. „Na konkláve bolo historicky najviac kardinálov, krajiny celého sveta neboli v kardinálskom zbore ešte nikdy tak pestro zastúpené ako teraz,“ vraví v rozhovore redaktor Denníka Postoj, kde sa venuje náboženským témam.
Rozprávali sme sa tiež o tom, prečo si myslí, že František by bol so svojím nástupcom spokojný, prečo sa kardináli tak rýchlo zhodli na mene nového pápeža a aj o tom, či bolo zvolenie kardinála Roberta Prevosta až takým prekvapím. Imrich Gazda tiež hovorí, čo ho zaujalo pri prvom verejnom vystúpení pápeža Leva XIV a v čom má ako pápež prvenstvo.
V rozhovore sa dozviete aj:
- Ako sa líši konkláve od toho, ako ho zobrazujú nové filmy,
- čím ľudí priťahuje a ako by mohlo inšpirovať aj voľby v demokratickom svete,
- prečo sú zoznamy favoritov na pápeža ako ťahanie zajacov z klobúka.
Pred konkláve sa skloňovali mená viacerých kardinálov ako možných nástupcov pápeža Františka, Robert Prevost medzi nimi nebol. Prekvapilo vás toto meno, registrovali ste ho už aj predtým?
Jeho meno sa až tak často neskloňovalo, ale vatikanisti ho zaraďovali do širšieho okruhu favoritov.
Ja osobne som to meno registroval, pretože bol vysoko postaveným členom Rímskej kúrie, ale najmä je členom rehole augustiniánov, ktorí pôsobia aj na Slovensku, s viacerými z nich sa aj osobne poznám a priatelím a oni mi ho viackrát spomínali.
Vedel som aj to, že má v blízkom čase, na budúci mesiac, prísť na Slovensko, keďže rehoľa augustiniánov oslavuje 30. výročie prítomnosti na Slovensku.
Novozvolený pápež sa ľuďom prihovoril na balkóne baziliky sv. Petra. Čo vás pri jeho prvom verejnom vystúpení zaujalo?
Zaujali ma jednak formálne prvky, ako aj obsah prejavu. Očakávalo sa, či vystúpi na balkón baziliky sv. Petra len v bielej pápežskej reverende, teda veľmi jednoduchým spôsobom, ako sme to videli pri Františkovi, alebo či zvolí slávnostnejší spôsob a slávnostnejšie pápežské oblečenie, ako Benedikt XVI. V tomto sa nový pápež viac pripodobnil Benediktovi XVI.

Zároveň ma zaujalo, že kým jeho traja predchodcovia, Ján Pavol II, Benedikt XVI a František povedali svoj prvý prejav úplne spontánne, on už mal zjavne pripravené nejaké poznámky. Ale aj vďaka tomu, že už mal vopred usporiadané myšlienky, bol jeho prejav veľmi zaujímavý, hoci bol trochu dlhší.
Tretia vec, čo ma z formálneho hľadiska zaujala, je, že on ako Američan prešiel z taliančiny do španielčiny. Je zaujímavé vôbec, že prešiel z taliančiny do iného cudzieho jazyka, lebo to sa doteraz pri pápežských prejavoch z balkóna baziliky sv. Petra nerobilo. Zvykom neboli ani samotné prejavy, pápež len vystúpil, ľudia ho vytlieskali, on im zakýval a udelil požehnanie a odišiel.
Ján Pavol II bol prvým pápežom, ktorý tento zvyk narušil tým, že povedal spontánny prejav a potom to zopakoval aj Benedikt XVI, František a teraz Lev XIV. Ale on ako prvý pápež prešiel z taliančiny do iného cudzieho jazyka, a nie do svojej rodnej angličtiny, ale do španielčiny, ktorú výborne ovláda, lebo roky pôsobil v Peru. Myslím, že to bude aj silný impulz pre španielsky hovoriacich katolíkov, že ich novozvolený pápež takto priamo oslovil a povzbudil.
A aký odkaz čítate z jeho prejavu?