LIPTOV. Prírodné krásy s rozmanitými vrchmi, husté lesy, doliny, kaňony a rozvinuté služby robia z Liptova top turistický región Slovenska. Tak ako je Liptov pôsobivý na povrchu, je takým aj pod zemou. Okrem známych jaskýň v Demänovskej doline či vo Važci alebo v Jánskej doline sa núkajú aj banské diela.
Medvedia štôlňa, Žiarska dolina
V známej Žiarskej doline v Západných Tatrách sa nachádza Medvedia štôlňa, najdlhšia sprístupnená banská štôlňa na Liptove. Ide o ideálny turistický cieľ pre rodiny s deťmi, prehliadka trvá pol hodinu a sprístupnených je 400 metrov. Parkuje sa pred vstupom do Žiarskej doliny na platenom parkovisku, odtiaľ je to k vstupu do štôlne približne 200 metrov.
A čím je zaujímavá? O štôlni neexistuje žiaden historický záznam, predpokladá sa, že ju začali hĺbiť pred dvesto rokmi. Jediným dôkazom o približnom dátume vzniku sú dva letopočty vytesané v stene štôlne. Všetky práce robili tamojší baníci ručne a trvalo im to neuveriteľných sto rokov.
Najkrajšie výhľady na Liptov. Inšpirujte sa Čítajte Podľa predpokladov začal s razením rod Szentivániovcov z Liptovského Jána, v masíve Baranca hľadali vzácne kovy, no zmýlili sa. Využívala sa teda štôlňa na ťažbu hornín? Zrejme áno, pravdepodobne sa v prvej polovici 19. storočia ťažil v Žiarskej doline pyrit, z ktorého sa následne vyrábala kyselina sírová.
V prvej polovici 19. storočia Slovensko zachvátila pyritová revolúcia a predpokladá sa, že aj v Žiarskej doline sa ťažila hornina, z ktorej sa vyrábala kyselina sírová.
Miestni nadšenci však z Medvedej štôlne urobili púťovú a dobrodružnú atrakciu, okrem histórie štôlne, ktorá je plná otázok, ukazujú pôvodnú banskú prácu, ku ktorej patria aj permoníci, malí strážcovia baní.
Baňa Salvator, Vyšná Boca
Historické záznamy dokazujú, že bane v oblasti Vyšnej Boce patrili k najvýznamnejším na Slovensku, ťažilo sa tu zlato, striebro a meď. Baňa Salvátor bola súčasťou rozsiahlej siete chodieb s viacerými vchodmi a poschodiami. V 16. a 18. storočí razila toto mimoriadne banské dielo ťažiarska spoločnosť Salwatoris gold bergwek v správe Kráľovskej banskej komory.
Projekt jej sprístupnenia sa začal v roku 2011, keď miestny obyvateľ Juraj Tréger inicioval čistenie a zabezpečenie vchodu.
Dnes je časť bane prístupná verejnosti, no na návštevu sa treba vopred telefonicky objednať. A naozaj sa to vyplatí. Vstup sa nachádza priamo v dedine vedľa minerálneho prameňa kyselka. Prehliadku si užijú ako deti, tak aj seniori, prechádza rovným banským chodníkom. Samotná prehliadka so sprievodcom trvá približne pol až trištvrte hodiny, pri vstupe dostanú návštevníci prilbu a baterku. Tým, že je sprístupnená časť menšia, ideálny počet ľudí na jeden vstup je desať, čo zaručuje komornú atmosféru. Prehliadka bane Salvator je so sprievodcom, vďaka ktorému sa návštevníci dozvedia zaujímavé informácie o bohatej histórii baníctva vo Vyšnej Boci.
Mincovníčkovo, Liptovský Ján
Mincovníčkovo v Liptovskom Jáne, ktoré sa nachádza v tesnom susedstve nedávno obnoveného Kostola sv. Jána, je úplne iný projekt ako tradičná prehliadka štôlní a baní. Napriek tomu návštevníkom otvára svet do podzemia. Vytvorili ho miestni nadšenci a milovníci histórie, ktorí sa, mimochodom, starajú aj o Medvediu štôlňu v Žiarskej doline.
Mincovníčkovo alebo aj Podzemie pod vežami, rozpráva príbeh mince, ktorý sa nezačína v peňaženke, ale v zemi, v horninách v podzemí. Návštevníkov prevedie históriou baníctva, spracúvania rudy a razby mincí. Tie si tu môžu ľudia aj sami vyraziť. Deti si môžu skúsiť drviť kameň, ťahať mechy a dúchať oheň či náročnosť práce kováča.
Vybrali sme top desať miest na Liptove, kde zaručene nájdete pokoj Čítajte Zubaustollen je farebná ako svet nad zemou
Najmladšou, v zmysle sprístupnenia verejnosti, je štôlňa Zubaustollen v Malužinej. Začali ju raziť v 18. storočí, ťažili sa v nej najmä železné a medené rudy.
Baňa návštevníkov uchváti svojimi farebnými stenami a výrazným sírnym zápachom. Počas prehliadky môžu návštevníci popri pútavom výklade sprievodcu obdivovať pestrú paletu farieb na stenách štôlne, ktoré sú výsledkom rôznych minerálnych usadenín.
Prehliadka štôlne Zubaustollen je vhodná pre všetky vekové kategórie. Sprístupnená je len časť bane, ktorá síce nevyniká dĺžkou, no prekvapuje farebnosťou. Dokonca sa v nej nachádza dva metre hlboké železité jazierko, ktoré je vraj čarovné a mimoriadne kyslé.
Pokladňa k bani sa nachádza v kempe Malužiná, od kempu je vstup vzdialený približne dva kilometre, čo zaberie približne 25 minút chôdze, trasu je možné prejsť aj na požičaných bicykloch. Prehliadka je so sprievodcom a pre autentický zážitok z návštevy baňa nie je osvetlená, takže každý návštevník dostane čelové svetlo.
Nízke Tatry na bicykli
Dve obľúbené cyklotúry do útrob Nízkych Tatier a každá je iná. Ľupčianska dolina na Magurku a ešte ďalej je pre zdatnejších, Čiernovážska dolina je zas ideálna aj pre začiatočníkov.
Ľupčianska dolina je skrytá v tieni známejších liptovských dolín, no ponúka nádhernú prírodu a pokoj ďaleko od davov turistov. Vedie ňou značený chodník z Partizánskej Ľupče, ktorý je ideálny na cyklovýlet. Dolinu lemujú husté lesy, cez ktoré zurčí Ľupčianka, a často tu natrafíte na stopy medveďov či rysov. Od dediny po osadu Magurka je to približne 16 kilometrov po asfaltovej ceste. Miernym, ale tiahlym stúpaním sa dostanete do niekdajšej baníckej osady. Zaujímavé je, že ide o najvyššie položenú osadu na Liptove, nachádza sa v nadmorskej výške 1035 metrov nad morom. Pokiaľ ešte ostane v nohách sila, návštevníci sa z Magurky dostanú už po vlastných až na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Aby bol výstup zaujímavejší, odporúčame vydať sa modroznačeným chodníkom do sedla Latiborskej hole. Ide o náučný chodník popri starých štôlňach a zvyšoch banskej činnosti, keď mala Magurka prívlastok zlatá. Magurský zlatý chodník stojí za návštevu a výhľady, a pokiaľ nie ste fanúšikom cyklistiky, pokojne sa môžete do osady vyviezť aj autom.
Upozorňujeme ale, že cesta nie je v práve lichotivom stave.
Ak hľadáte málo navštevované miesto s krásnou prírodou, Čiernovážska dolina je ideálnou voľbou. Pokojne o nej môžeme hovoriť ako o neznámej bráne do Nízkych Tatier. Dolina ústi pri Kráľovej Lehote a odtiaľto odporúčame začať cyklovýlet. Hneď na začiatku sa nachádza miesto, kde vzniká Váh, teda sútok Bieleho a Čierneho Váhu. Ide o krátku zastávku, ktorú stojí za to navštíviť. Ďalej sa dostanete do osady Svarín, cesta vedie po udržiavanej asfaltke, navštívite dolnú nádrž elektrárne Čierny Váh a pokračujete ďalej do lesníckej osady Čierny Váh. Oplatí sa zosadnúť z bicykla a poprechádzať sa po nej. Cyklotrasa ďalej prechádza po niekdajšom železničnom násype Čiernovážskej lesnej železnice, dostanete sa až do Liptovskej Tepličky.
Ľahko dostupné vodopády
Výlety k známym liptovským vodopádom nie sú náročné, práve naopak, sú pomerne jednoducho dostupné. Začnime rekordérom, najvyšší vodopád Nízkych Tatier je len na skok od hlavnej cesty medzi Ružomberkom a Donovalmi.
K Brankovskému vodopádu, ktorý má výšku 55 metrov, vedie značený turistický chodník z osady Podsuchá. Trasa je nenáročná, vhodná aj pre rodiny s deťmi, a vedie krásnym lesným prostredím. Po asi 30-minútovom výstupe sa pred vami otvorí scenéria vysokého skalného brala, z ktorého padá vodopád. Na jar a po výdatných dažďoch má najviac vody, v zime sa zas mení na impozantnú ľadovú stenu.
Lúčanský vodopád v kúpeľnej obci Lúčky v Ružomberskom okrese je špecifický hneď z niekoľkých dôvodov. Ide o vodopád, ktorý sa nachádza v dedine, takže po zaparkovaní stačí prejsť pár krokov a je rovno pred vami. Očarí pôsobivým rozložitým vzhľadom, voda tu steká po viacerých kaskádach. Vodopád je v noci nasvietený, takže ponúka aj zaujímavé divadlo.
Ako žili Liptáci v minulosti
Obraz pôvodnej zástavby, ktorá je typická najmä horskou architektúrou s využitím dreva ako základného stavebného prvku, môžete spoznať na troch miestach. Najčastejšou voľbou je návšteva skanzenu v Pribyline, kde nedávno pribudla možnosť previezť sa historickým vlakom. Pokiaľ však chcete zažiť autentickú horskú osadu, odporúčame Vlkolínec pri Ružomberku alebo Podšíp pri Stankovanoch.
Do Vlkolínca, ktorý je pre svoje hodnoty zapísaný v UNESCO, sa dostanete pohodlne autom, parkovné a vstup je spoplatnený. Ide o najviac navštevovaný turistický cieľ v okrese s výnimkou akvaparkov, ponúka základné služby a prehliadku galérie, starej školy a malej galérie.
Podšíp si už treba vyšliapať, vstupné sa tu neplatí, všetky drevenice sú v súkromnom vlastníctve. So službami tu nepočítajte, no odmenou je pohľad na autentickú horskú osadu a pohľad na velikánov Malej Fatry.
Pozor na parkovanie
Najviac turistov na Liptove má namierené do Demänovskej doliny, ktorá nie je len strediskom zimných športov. Ponúka množstvo cieľov aj na letnú dovolenku – od návštevy jaskýň cez nenáročný výlet okolo Vrbického plesa či náročnejšie výstupy. V doline nemožno odparkovať auto len tak, riskujete pomerne vysokú pokutu od obecnej polície. V doline sa nachádza niekoľko oficiálnych parkovísk, všetky sú spoplatnené aj v lete sumou od 10 do 15 eur. Pokiaľ sa chcete vyhnúť drahému parkovnému, môžete nechať auto na záchytnom parkovisku pri Pavčinej Lehote a vyviezť sa autobusom.
Likavský hrad je zatvorený
Na Liptove je možné navštíviť tri hrady. Z Liptovského hradu nad Kalamenmi sú len náznakové ruiny, návšteva je bezplatná. Hrad síce neuvidíte, no výhľad z brala, na ktorom hrad stál, je mimoriadne impozantný.
Milovníci hradov môžu navštíviť hrádok a kaštieľ v Liptovskom Hrádku, ktorý má súkromného majiteľa, no hrad počas leta sprístupňuje aj verejnosti.
Najviac navštevovaný je Likavský hrad, no nedávno sa začala jeho veľká rekonštrukcia a hrad bude až do jej ukončenia pre verejnosť neprístupný.
