LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Najstaršie hodiny, ktoré sa nachádzajú na území mesta Liptovský Mikuláš, si človek bežne nevšimne. Majú 400 rokov a sú vmurované do veže kostola sv. Petra z Alkantary v Okoličnom. Detailne ich vidno z nádvoria kláštora. Prečo práve Okoličné? Najpravdepodobnejšie to súvisí s tým, že súčasťou kostola bol aj kláštor a hodiny slúžili tamojším rehoľníkom, aby sa vedeli orientovať v priebehu dňa a tomu prispôsobiť svoj rehoľný režim.
Najstaršie liptovskomikulášske hodiny sú slnečné, pochádzajú ešte z konca 15. až začiatku 16. storočia. Dodnes sú viditeľné vrypy, podľa ktorých sa odčítaval čas pomocou kovovej tyčky, gnómonu. Umiestnené sú na vykrivenom kameni na južnej strane veže kostola, na jeho nároží. Kameň má odhadom menej ako pol metra na výšku.

Do akej miery potreboval bežný človek presne poznať čas podľa hodín, je otázne, pretože jeho hlavným sprievodcom v priebehu dňa bolo slnko. Slnečné hodiny okrem toho ukazujú čas v každom ročnom období inak, keďže deň je v zime kratší a v lete dlhší.
Slnečné hodiny sa nachádzajú napríklad aj na kostole Všetkých svätých v Ludrovej, má ich aj svätomarský kostolík pri Liptovskej Mare, respektíve jeho veža, ktorá sa tu zachovala.
Farebná kachlica je z Alexyho nápadom
Slnečné hodiny možno nájsť aj na iných stavbách, no často ide o novotvary, ako je tomu v prípade kaštieľa Vranovo v liptovskomikulášskej mestskej časti Palúdzka. Novotvarom sú aj slnečné hodiny na fasáde hlavného kostola sv. Mikuláša v centre mesta. „Myslím si, že slnečné hodiny tam boli aj v minulosti, i keď sme o tom zatiaľ nenašli dôkaz. Slnečné hodiny, ktoré sú na kostole dnes, pribudli v 40. rokoch počas veľkej rekonštrukcie,“ povedal Miroslav Nemec z Múzea Janka Kráľa, zároveň kurátor výstavy Čas, ktorá mapuje hodiny a kalendáre v histórii Liptovského Mikuláša.
Stalo sa tak na podnet známeho slovenského maliara Janka Alexyho. Doplnené sú keramickou kachlicou zobrazujúcou boj sv. Juraja s drakom. „Kachlicu, spolu s erbami, ktoré sú na kostole umiestnené, modelovali žiaci keramikárskej školy v Modre. Na záver ju vymaľovala slovenská keramikárka Zuzana Zemanová, Alexyho sestra,“ doplnil Nemec.
Hodiny s ciferníkom boli na štyroch budovách
Výrazne presnejšie boli už hodiny mechanické, čas ukazovali na ciferníku, aký poznáme aj dnes. Najstaršie dodnes zachované mechanické hodiny na území mesta sa nachádzajú na priečelí budovy župného domu. „No pravdepodobne najstaršie mechanické hodiny boli na katolíckom kostole na námestí. Písomné správy o nich však zatiaľ nemáme. Najstaršou správou, ktorá by na to mohla odkazovať, je meno Juraja Funkeho, ktorý bol hodinárom v Liptovskom Mikuláši. Máme dokumenty z roku 1773, dokazujúce, že jemu a jednému povrazníkovi bola vyplatená odmena pravdepodobne za nejakú údržbu hodín,“ opísal Miroslav Nemec.

Ďalším dôkazom o existencii hodín na veži kostola môže byť aj veduta mesta, teda historické vyobrazenie z prvej polovice 19. storočia. „Veža je na nej zakreslená už s hodinami,“ opísal.
Hodiny na župnom dome boli dokončené pravdepodobne v roku 1792. Aj tie sú zachytené na historickej kresbe. Tretie historické mechanické hodiny, ktoré sú doložené, sa nachádzali na priečelí vtedajšieho jezuitského kláštora, budovy dnešného Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. „Minimálne ešte v roku 1840 vieme, že hodiny boli umiestnené aj na kostole Zbierka vo Vrbici.“
Našli kamenné pondusy aj pôvodné ciferníky
Múzejníci pred výstavou robili rozsiahly výskum priestorov, kde sa nachádzajú alebo v minulosti nachádzali hodiny. Navštívili aj vrbický kostol Zbierka.