LIPTOV. Suchá zima bez zrážok, snehu a dažďa sa neprejavila len v podobe vyschnutej Liptovskej Mary, problém je badateľný aj vo vysokohorskom prostredí. Porastom čučoriedok chýbal sneh, ktorý ich chráni pred mrazmi. Čučoriedkové porasty preto nie sú v tomto období zelené, ale hnedé a suché.
„S príchodom jari sa v lesoch postupne prebúdza život, no tento rok sa obvyklé zelenanie čučoriedkových porastov oneskoruje. Na mnohých miestach to vyzerá inak, než sme boli zvyknutí v predchádzajúcich rokoch,“ informovali tatranskí ochranári.
Porasty čučoriedky v nižších polohách, približne 900 metrov nad morom, sa zatiaľ nezelenajú, hoci by sa v tomto období už mali.

„Príčinou môžu byť silné mrazy a nedostatok snehovej pokrývky počas zimy, ktorá bežne rastliny chráni. Hnedé a suché trsy vidieť nielen na otvorených miestach, ale aj pod korunami smrekov v takzvaných čučoriedkových smrečinách.“
Poškodená je najmä oblasť Podbanského
Podobne to vyzerá aj vo vyšších oblastiach. Ako doplnila Správa Tatranského národného parku, poškodenie porastov badajú aj v oblastiach s kosodrevinou v nadmorskej výške 1200 metrov nad morom. Ide najmä o oblasti Podbanského. Už v minulosti sa tam objavili podobné problémy.
„Poškodenie čučoriedok sa vyskytovalo najmä na vyvýšených, otvorených miestach mimo ochrany materského porastu, kde sa pravdepodobne neudržal sneh. Rastliny tam boli vystavené silnému vetru, holomrazom a nízkym teplotám,“ doplnili s tým, že možnou príčinou je aj takzvané fyziologické sucho. „Je to stav, keď je v pôde síce prítomná vlaha, ale v zamrznutej forme, a teda pre rastliny nedostupná.“
V minulosti sa dokázali spamätať
Čučoriedky sú zdrojom potravy pre mnohé druhy živočíchov žijúcich v Tatrách. Už vlani ich úrodu poškodili silné jarné mrazy počas kvitnutia, čo výrazne ovplyvnilo úrodu.

„Aj počas tejto zimy bolo veľmi málo snehu, rastliny stratili prirodzenú ochranu a boli viac vystavené nepriaznivým podmienkam. V minulosti však bolo pozorované, že čučoriedky po takomto poškodení znovu vyrašili a prežili,“ vysvetlili.
Tatranskí ochranári budú teraz sledovať plochy s poškodenými výhonkami, aby zistili, či sú poškodené len nadzemné časti a koreňový systém zostal zachovaný. „V takom prípade by sa rastliny mohli postupne zotaviť a poškodené výhonky nahradiť novými.“