LIPTOV. Správa Tatranského národného parku predložila na pripomienkovanie návrh zonácie, teda rozdelenia národného parku do zón, v ktorých bude podľa odstupňovania uplatňovať ochranu prírody.
Územie parku rozdelili do štyroch hlavných zón A, B, C a D. Každá z nich predstavuje iný režim ochrany prírody, od bezzásahovej zóny A po zónu D, kde je možné aj intenzívne hospodárske využívanie vrátane ťažby dreva, výstavby alebo rekreačných aktivít.
Zonácia nášho najstaršieho národného parku bola predmetom odborných diskusií takmer 20 rokov. Vedci, ochranári a súkromní vlastníci sa nedokázali dohodnúť. Slovensko sa však zaviazalo urobiť zonáciu národných parkov, vrátane Tatranského, do roku 2026, inak môže prísť o eurofondové peniaze z Plánu obnovy.
Predložený návrh zonácie však vyvolal veľkú diskusiu a pobúrenie zo strany ochranárskych združení. V prípade liptovskej časti sa v ňom nepočíta s najprísnejšou ochranou v Bobroveckej a Jaloveckej doline.
V liptovských dolinách sa ochrana nezvýši
Západné Tatry sa stali súčasťou Tatranského národného parku v roku 1987. Predtým tvorili súčasť ochranného pásma TANAP-u, ktorý bol pôvodne vyhlásený v roku 1949 a zahŕňal najmä Vysoké a Belianske Tatry.
V liptovskej časti sa Tatranský národný park nachádza na pozemkoch, ktoré sú v súkromnom vlastníctve. Vlastníkov zastupujú tamojšie urbariáty. Na väčšine územia liptovskej časti Západných Tatier platí v súčasnosti tretí stupeň ochrany, výnimkou sú národné prírodné rezervácie Suchá dolina a Mních.
Záhadná spoločnosť oslovuje Liptákov. Skúša odkúpiť ich pôdu za drobné Čítajte Zonácia Tatranského národného parku sa pripravuje dlhodobo a viacero odborných inštitúcií k nej vydalo odborné stanoviská. V nich sa napríklad počítalo s tým, že Bobrovecká a Jalovecká dolina budú pre svoje zachované staré lesy v najprísnejšom stupni ochrany.
Vyšší stupeň ochrany mali mať aj prales Trstený žľab, pralesový zvyšok Kamenistej doliny a Baranec.
V návrhu však ostávajú všetky liptovské tatranské doliny v súčasnom stupni ochrany, z trojky sa stane zóna C. Z Bobroveckej a Jaloveckej doliny, v ktorej sa dlhodobo počítalo s bezzásahom, by mala byť podľa znenia návrhu zóna D, ktorá sa dá porovnať s dnešným druhým stupňom ochrany.
Kuffa: Chceli vystúpiť z TANAPu
„V žiadnej liptovskej západotatranskej doline sa neznižuje stupeň ochrany. Jedinou výnimkou je dolina, v ktorej patria lesy Pozemkovému spoločenstvu Bobrovec, kde bol teraz požiar. Predchádzajúce vedenie im navrhovalo také riešenie zonácie, že chceli vystúpiť z TANAP-u. Toto bol dôvod, prečo sme chceli rokovať s vlastníkmi lesov,“ povedal Filip Kuffa, štátny tajomník ministerstva životného prostredia.
„Pozemkové spoločenstvo Bobrovec chcelo byť až po končiare vylúčené z TANAP-u. Tvrdili, že chcú robiť všetko preto, aby to pri prerokovaniach dosiahli a boli z parku vylúčení. Preto v rámci prípravy sa dospelo ku kompromisu, že sú ochotní zachovať hranicu národného parku ako dnes za podmienky, že porasty, ktoré sa nachádzajú dole pri hranici parku, budú žiadať preradiť do D zóny. D zóna je charakterizovaná ako pozemok, kde v minulosti prebiehala ľudská činnosť, kde sa plánuje, že sa bude hospodáriť ďalej,“ pokračoval Kuffa s tým, že A a B zóna budú tvoriť viac ako 50 percent plochy národného parku.
Oranžovou farbou je vyznačená Bobrovecká a Jalovecká dolina, jej podstatná časť, ktorá má byť v zóne D. (zdroj: TANAP)Súčasťou návrhu zonácie je aj mapový podklad. Z neho vyplýva, že v prípade Jaloveckej a Bobroveckej doliny nebude v navrhovanej D zóne len územie „dole pri hranici národného parku“, ako tvrdí štátny tajomník Filip Kuffa. V D zóne je zaznačená celá dolina až po Sivý vrch. Ide o pomerne veľké územie.
Práve tu nastáva paradox. Kým z oravskej strany na Sivom vrchu a v jeho okolí má platiť najvyšší stupeň ochrany, na liptovskej strane ho preradili do D zóny, teda územia s minimálnou ochranou.
Vlastníci nemôžu len tak vystúpiť z národného parku
Do Tatranského národného parku sa nevstupuje, nevystupuje, nefunguje na princípe členstva. Michal Kiča, bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia, poukázal na to, že neštátni vlastníci, teda urbárske spoločenstvá, nemajú vplyv na to, či ich lesy patria do národného parku, alebo nie.
„Neštátni vlastníci nemôžu len tak vystúpiť z národného parku. Žiaden zákon im to neumožňuje.“
Zaradenie Jaloveckej a Bobroveckej doliny do najnižšieho stupňa ochrany označil za škandalózne.
„Chce nás presvedčiť, že unikátne biotopy Jaloveckej doliny si zaslúžia rovnakú ochranu ako nejaké parkovisko v Starom Smokovci. Pre časť vzácnych lesov by to znamenalo rúbanie, stavby, poľovačky. Presne to by umožnil Kuffa a TANAP zaradením takmer 1000 hektárov týchto lesov do D zóny, do rovnakej, ako má parkovisko.“
Na pripomienky majú 30 dní
Verejnosť môže návrh pripomienkovať do 30 dní od zverejnenia. Do konania sa zapájajú napríklad aj Občianske združenie Prales a iniciatíva My sme les.
„Návrh novej zonácie zásadne znižuje úroveň ochrany nášho najstaršieho národného parku. Návrh nezaraďuje tisícky hektárov starých lesov a biotopov hlucháňa hôrneho do prísne chránenej zóny A. Návrh je nekompletný a chýba mu povinný program starostlivosti, čo môže spôsobiť právnu neistotu pre tisíce vlastníkov a správcov pozemkov v národnom parku," reagovala iniciatíva My sme les s tým, že pobúrenie vyvoláva zaradenie Jaloveckej doliny do najmenej chránenej D zóny, hoci ide o hodnotnú lokalitu.
