RUŽOMBEROK. Postrach pre súperov v ružomberských zadných radoch Ján Maslo (39), už pred niekoľkými dňami oznámil koniec kariéry. Od futbalu však neodchádza a chce sa vydať na cestu trénera. Momentálne pracuje na získaní trénerskej licencie UEFA A.
Ako tréner chce začať postupne a získať v prvom rade čo najviac skúseností.
„Treba sa učiť postupne, byť možno aj asistentom pri mládežníckych kategóriách. Časom by som sa chcel posunúť vyššie. Uvidím, či mi to pôjde a či na to budem mať. V prvom rade musím získať čo najviac trénerských skúseností," spomína Ján Maslo v rozhovore.
Bývalý obranca Ján Maslo bol mohutnou skalou, ktorá držala ružomberskú defenzívu pokope. Do klubu z dolného Liptova prišiel ešte ako mladý chalan z Dlhej nad Oravou a postupne sa vypracoval až do a-mužstva "Ruže". Vo vzduchu bol takmer neporaziteľný a rešpekt vzbudzoval aj svojou mohutnou silnou postavou.
V Ružomberku bol líder až do konca svojej futbalovej kariéry.
„Musím si zaklopať, pretože mi zdravie vydržalo počas celej kariéry. Mal som šťastie, že sa mi zranenia vyhýbali. Nejaké drobné šrámy som mal, no to patrí k futbalu. Treba k tomu prispieť regeneráciou a poctivým tréningom," dodáva Maslo.
Klub z Liptova neprehral vyše 50 zápasov v rade, hráči bez tréningu vyhrali súťaž, no má to háčik Čítajte Kedy prišlo rozhodnutie zavesiť kopačky na klinec?
Rozhodnutie sa rodilo skôr než pred koncom sezóny. Vedel som však, že toto bude moja posledná sezóna v kariére.
Nemali ste počas sezóny nutkanie potiahnuť ešte o jednu navyše?
Nie, rok dopredu som vedel, že končím. Človek vek nezastaví, posledný rok som bol s fyzickými silami na hrane.
Takže hrať dlho ako hokejista Jaromír Jágr u vás nehrozí?
V mojom prípade nie, nebol som tak nastavený.
Ako hodnotíte vašu poslednú sezónu v klube?
Hrával som menej, takže z tohto pohľadu to nebolo ono. Čo sa týka klubu, dostali sme sa do Európy a v závere sezóny sme sa zachraňovali. Bolo to ako na horskej dráhe.
MFK Ružomberok sa vyhol baráži v hodine dvanástej. Napriek tomu, že ste málo hrali, ako hodnotíte sezónu? Predsa len ste bol stále líder kabíny.
Nemôžeme byť s tým spokojní, ambície boli skončiť v tabuľke vyššie. Nakoniec sme boli všetci radi, že sme sa zachránili.
Ďalej sa dočítate:
- Čo hovorí na umiestnenie Ružomberka v uplynulej sezóne,
- či niekedy dúfal, že bude hrať futbal takmer do štyridsiatky,
- ako hodnotí svoj debutový rok v lige,
- ako sa podľa neho zmenil futbal za posledných 20 rokov,
- ako pokračuje jeho trénerská kariéra,
- kde budú viesť jeho trénerské kroky,
- či spojí sily s Erikom Jendriškom v dedinskom futbale.
Ružomberok sa pýši tým, že z našej najvyššej súťaže nikdy v samostatnej ére Slovenska nevypadol. Môže byť táto sezóna pre klub akýmsi varovným prstom?
Určite. Treba si urobiť rozbor uplynulej sezóny a najmä si z toho zobrať ponaučenie. Netreba to prehliadať, nemalo by sa to opakovať. Na konci to vôbec nebolo ľahké.
Pochádzate z Dlhej nad Oravou, futbalovo ste však vyrástli v Ružomberku. Rozmýšľali ste v mladom veku niekedy nad tým, že svoju profesionálnu kariéru ukončíte v 39 rokoch?
Ján Maslo
Legenda odohrala dokopy 437 zápasov a na ihrisku strávila 37 419 minút. S Ružomberkom vyhral Ján Maslo titul a dvakrát s ním získal Slovenský pohár. Okrem defenzívnych zákrokov sa nestratil ani v súperovej šestnástke a brankárov prekonal 33-krát.
Keď som ako mladý chalan začínal s futbalom, ani som nesníval, že by som mohol potiahnuť takto dlho. V Ružomberku som si preskákal mládežnícke kategórie a dostal som sa až k áčku. Práve v tomto klube som ukončil kariéru, takže je to super.
Svoju profesionálnu dráhu ste odštartovali v sezóne 2005/2006. Ružomberok v tom čase vyhral double, získal titul a triumfoval v Slovenskom pohári. To musel byť pre vás raketový prvý rok medzi mužmi.
V doraste sme predtým získali titul a veľa chalanov, spoločne so mnou, išlo do áčka. Podarilo sa nám vyhrať double. Síce som toho veľa neodohral, ale bol som súčasťou tímu. Učil som sa od starších a skúsenejších hráčov, bola to pre mňa veľká škola. V tom čase boli v Ružomberku skvelí hráči a veľa som sa od nich naučil.
Počas kariéry ste boli stopérom. Azda máloktorý hráč sa s vami nebál ísť do hlavičkového súboja, ak ste nedominovali tam, silovo vás neodtlačili a nohu by ste dali aj pod vlak. Čo rozhoduje pri kvalitnom obrancovi?
Každý futbalista má hru založenú na niečom inom. U mňa to boli fyzické súboje či hlavičky. Ak je niekto rýchlejší, musí využívať to. Vo všeobecnosti musí byť obranca dobrý v súbojoch a mal by mať vodcovské a komunikačné schopnosti, aby vedel hru dirigovať zozadu. Tým aj celé mužstvo.
Počas vašej dlhej a bohatej kariéry sa vám vyhýbali zranenia. Pre obrancu, ktorý je často v súbojoch, to môže byť aj rarita. Ako sa na to pozeráte spätne?
Musím si zaklopať, pretože mi zdravie vydržalo počas celej kariéry. Mal som šťastie, že sa mi zranenia vyhýbali. Nejaké drobné šrámy som mal, no to patrí k futbalu. Treba k tomu prispieť regeneráciou a poctivým tréningom. Tréneri nám odjakživa prizvukovali, aby sme do súbojov išli naplno, pretože ak niekto ide len na pol plynu, má väčšiu šancu, že sa zraní. Ich rady som sa držal a do každého súboja som šiel na sto percent.
