LIPTOV. Keď hladina Liptovskej Mary začiatkom roka klesla, odhalila viac než len staré cesty. Z bahna a kamenia v blízkosti rekreačných objektov vytŕčali hadice a potrubia. Nikto nevie, komu patria, či vodu z vodného diela odoberajú alebo ju do neho vypúšťajú.
Práve na severnom brehu Liptovskej Mary v ostatných rokoch pribudli rádovo desiatky rôznych rekreačných objektov. Ide o územie ochranného lesa, v ktorom je zakázané stavať. Jeho funkciu chráni aj lesný zákon.
Za podozrivých okolností liptovskomikulášsky kataster povolil v roku 2019 rozparcelovanie 1,5 kilometra dlhého pásu pobrežia na malé pozemky. Tie už majú svojich majiteľov.
Na brehu Liptovskej Mary to ale vyzerá tak, že majitelia nevnímajú stromy ako niečo, čo prirodzene a prioritne drží svahy priehrady, ale ako objekty, na ktoré husto umiestňujú tabule, že ide o súkromný pozemok. Upozorňujú na zákaz vstupu, či fakt, že pozemok monitorujú kamery. No vo viacerých prípadoch stromy zmizli úplne.
Majitelia pozemkov snažia zákon obísť, priamo na pobrežie do ochranného lesa umiestňujú mobilné domy, lodné kontajnery, karavany a stavby, ktoré úmyselne nespájajú so zemou pevným základom.
Územie však nemá potrebnú kanalizáciu a vodovod. Odkiaľ berú majitelia rekreačných objektov vodu a kam dávajú tú odpadovú, ako majú vyriešené toalety, nie je jasné.
Hadicami odoberajú vodu
Občianske združenie Lipa rúry ešte v marci nafotilo a poslalo ako podnet na preverenie Slovenskému vodohospodárskemu podniku.
Keď sme sa po dvoch mesiacoch štátnych vodohospodárov spýtali, k čomu dospeli, odpovedali nám, že fotografie vidia prvý raz. To bola hladina Liptovskej Mary už vysoko a všetky podozrivé hadice už zakryla voda, ich úplná kontrola už nebola možná a jediným dôkazom ostávajú fotografie.
„Priamo na pobreží Liptovskej Mary sú desiatky rekreačných objektov. Tí ľudia niekam musia chodiť na záchod, sprchujú sa, umývajú. Ako je to s odpadovou vodou? Kde končí?“ pýta sa Roman Běhal z OZ Lipa.
Na Liptovskej Mare vyrástla betonáreň, domáci o nej netušia Čítajte Zamestnanci Slovenského vodohospodárskeho podniku, prevádzkového strediska Liptov, boli situáciu preveriť až na základe nášho podnetu len nedávno. No kontrolovať mohli len to, čo nezakryla stúpajúca hladina Liptovskej Mary.
Z toho čo videli, usúdili, že sa nejedná o vypúšťanie odpadových vôd do vodnej nádrže. „V jednom prípade šlo o odvodnenie svahu v rámci opevnenia brehovej abrázie v katastrálnom území Ráztoky.
„Vodovodné hadice čiernej farby slúžia zrejme na odber vody z nádrže, pretože sú ukončené sitkom, aby nebola do čerpadla nasatá nečistota,“ reagoval Marián Bocák, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku na fotografie hadíc, ktoré sme mu poslali a momentálne sú už pod hladinou vody.
„Z rúr ani hadíc nebolo cítiť nijaký zápach po splaškoch a ani vizuálne nebol breh znečistený. Na mieste sme nezistili kto je vlastník uvedených rúr, preto sme ani nemali koho upozorniť aby to odstránil. Na základe podnetu necháme situáciu pre istotu preveriť Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši, ktorý by mal zvolať vodoprávne konanie,“ doplnil Bocák.
Kto kontroluje odpad z chatiek
Aj na odber vody na zavlažovanie z vodnej nádrže Liptovská Mara však treba povolenie. Oslovili sme ministerstvo vnútra, pod ktoré spadá aj liptovskomikulášsky okresný úrad, jeho odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy. Je to úsek, ktorý povoľuje nielen kanalizácie ale napríklad aj odbery vôd z nádrží a potokov.
Sociálne siete zaplavili podvodné inzeráty núkajúce prenájom. Radíme, ako ich spoznať Čítajte Zaujímali sme sa aj, či vedia a kontrolujú, ako si majitelia desiatok objektov v ochrannom lese Liptovskej Mary na území, kde nie je verejná kanalizácia, zabezpečili odvádzanie odpadových vôd. Okresný úrad však hodil zodpovednosť na mesto Liptovský Mikuláš.
„Podľa vyjadrenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš je táto vec plne v kompetencii príslušnej obce. Odber podzemných alebo povrchových vôd pre jednotlivých občanov povoľuje príslušná samospráva,“ reagovali z ministerstva vnútra s tým, že obec má prenesené právomoci pri výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy.
Obce však povoľujú len jednoduché studne, ktorých stavebníkom sú súkromné osoby. Odbery z povrchových vôd, najmä ak ide o vodné diela s ochrannými pásmami, udeľuje štátna vodná správa, teda okresný úrad. Urobiť tak môže len so súhlasom správcu vodného toku alebo vodného diela.
„Odber povrchových vôd za žiadnych okolností nepovoľuje mesto. Na odber povrchových vôd do 15-tisíc metrov kubických súkromnej osobe netreba povolenie, ale treba súhlas správcu toku, nad tento limit povoľuje okresný úrad. Právnická osoba potrebuje povolenie v obidvoch prípadoch,“ povedala Romana Nemcová, hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš.
Ministerstvo vnútra nás odkázalo na ministerstvo životného prostredia, ktoré metodicky usmerňuje odbory starostlivosti o životné prostredie. Chceli sme vedieť, kto teda povoľuje vypúšťanie odpadových vôd do vodných plôch alebo odbery vody. Ministerstvo naše otázky ignorovalo.
Preverí ich aj inšpekcia
Fotografie podozrivých rúr a hadíc sme poslali aj Slovenskej inšpekcii životného prostredia.
„Slovenská inšpekcia životného prostredia v súčasnosti neeviduje žiadny podnet týkajúci sa vypúšťania splaškových vôd v danej lokalite. Na základe informácií, ktoré sme od vás obdržali, však situáciu preveríme v súlade s našimi kompetenciami a zákonnými postupmi,“ uviedla inšpekcia v stanovisku.
