LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vstupujú do toho naplno. MFK Tatran Liptovský Mikuláš sa pripravuje na novú sezónu a prezident klubu Milan Mikušiak už podniká prvé kroky k tomu, aby tím bojoval o popredné priečky a prípadne aj o návrat do najvyššej súťaže.
Liptákom to v minulej sezóne nevyšlo. Po výbornej jeseni prišla slabšia jar a napokon obsadili tretie miesto.
Milan Mikušiak zobral veci do vlastných rúk. Chce apelovať na mesto Liptovský Mikuláš, aby klubu pomohlo so splácaním nákladov za energie, ktoré si vyžaduje nový zrekonštruovaný štadión Milana Janeka.
„Máme vnútornú túžbu, aby sa mesto Liptovský Mikuláš postavilo k futbalovému štadiónu rovnako ako k zimnému, ktorý je takisto majetkom mesta. V prípade hokejového štadióna všetky energie, prípravu ľadu, spotrebu elektrickej energie a ďalšie náklady hradí mesto prostredníctvom zmluvy s JL Arénou. Klub potom platí už len samotnú športovú činnosť. Ide o sumu približne 400-tisíc eur, čo je pomerne vysoká čiastka,“ uviedol Mikušiak v rozhovore.
Na Tatrane si zatiaľ všetky náklady hradia sami. Až 80 percent z dotácií, ktoré dostanú od mesta, spotrebujú na energie.
Okrem mestských dotácií a príspevkov od sponzorov plánuje klub získať aj úver z banky, aby navýšil rozpočet na káder. Ten majú za úlohu poskladať športový riaditeľ Lukáš Bielák a staronový tréner Marek Petruš.
„Po sezóne nám skončilo takmer desať hráčov. Hľadáme za nich kvalitnejších futbalistov, ktorí sú logicky drahší. Rozhodli sme sa, že si vezmeme úver a zariskujeme. Ak by sa nám podarilo postúpiť, splatiť úver nebude problém. V opačnom prípade nás to bude síce bolieť, ale až o rok,“ povedal s úsmevom Mikušiak.
Madleňáka som už nestihol, s Gerecom to je komplikované, no máme nový projekt, hovorí šéf športu MFK Ružomberok Čítajte Ako hodnotíte uplynulú sezónu?
Dá sa povedať, že tretie miesto je slušné, ale nesplnili sme cieľ, ktorý sme si dali počas zimy. Bývalý tréner Ľubomír Reiter opakovane spomínal piate miesto, ktoré sme si stanovili pred sezónou. No tesne pred jarnou časťou sme mali tlačovú konferenciu, na ktorej som povedal, že ak máme zaútočiť na prvé či barážové miesto, tak kedy, ak nie vtedy, keď sme boli po jeseni druhí.
Vtipne som sa trénera Reitera spýtal, či ma na tlačovke nepočúval. Na jar sme mali sériu výsledkov, v ktorých sme strácali body. Nakoniec sa ukázalo, že nás nemuseli mrzieť prehry v Zlatých Moravciach alebo s Prešovom, ale tie proti súperom zo stredu tabuľky.
Doma sme nezvládli zápasy so Zvolenom, Púchovom či Považskou Bystricou. Vonku sme strácali body v záveroch zápasov. Vtedy sa lámal chlieb. Keby sme tieto duely zvládli, mohli sme byť aj na druhom, teda barážovom mieste.
Trochu sme boli sklamaní, pretože to vyzeralo veľmi dobre. Čo sa dá robiť. Tretie miesto v náročnej druhej lige nie je najhoršie a museli sme sa s tým zmieriť.
Ak by sa Liptovskému Mikulášu podarilo v minulej sezóne postúpiť, bol by káder kvalitou a skúsenosťami hodný prvej ligy?
Poviem to prirovnaním. Z hráčov, ktorí vybojovali Prešovu postup, dnes polovica v tíme už nepôsobí. Je to normálne, každý klub, ktorý sa chce v najvyššej súťaži udržať, musí výrazne skvalitniť káder. Robí sa to všade. Prešov je typickým príkladom. Keby sa niečo podobné stalo u nás, nemohli by sme byť výnimkou.
Treba však povedať, že gro našich hráčov, ktorí v minulosti vybojovali prvú ligu a hrali v nej, je stále súčasťou tímu, aj keď sú už o niekoľko rokov starší. Stále však na nich staviame. Spomeniem Richarda Bartoša, Tomáša Geráta, Tomáša Staša či Ľuboslava Lauru. Oni sú lídrami kabíny.
Celé mužstvo sa nedá vymeniť, musíte mať nejaký základ. Zmeny prídu, to je isté, ale tieto legendy – ako ich nazval náš bývalý tréner Marek Fabuľa, keď povedal, že čoskoro už nebudú hrať, no sú stále tu a nastupujú do zápasov. V prvej lige je viac peňazí, a tak si kluby môžu dovoliť zháňať kvalitnejších hráčov do svojich tímov.
V rozhovore sa dočítate aj
- Prečo rieši klub úver,
- ako to vyzerá so sponzormi klubu,
- koho považuje Mikušiak za favoritov ligy,
- prečo sa klub pokúša o odpredaj akcii,
- ako to bolo s Mikušiakovým komentárom na sociálnej sieti.
Aký je to pocit hrať doma na zrekonštruovanom štadióne?
Je to veľmi dobrý pocit, ale palica má dva konce. Štadión je naozaj pekný. Vybudovali sme moderné VIP priestory. Každý, kto k nám príde, hodnotí štadión veľmi pozitívne. Je síce menší, ale spĺňa parametre prvoligového stánku.
Na druhej strane, pribudlo množstvo priestorov, ktoré treba vykurovať, osvetliť, na prízemí je spustená ventilácia, máme umelé osvetlenie, ktoré nie je lacné a platíme vysoké účty za energie. Aj keď sa nesvieti, vznikajú takzvané jalové prúdy, za ktoré sa takisto platí. Náklady nám rapídne narástli.
