LIPTOV. V Slovenskom olympijskom a športovom múzeu sa 26. júna stretli olympionici, športovci a členovia ich realizačných tímov. Podujatie spoločne pripravili Slovenský olympijský a športový výbor, komisia športovcov SOŠV a Slovenská asociácia olympionikov.
Celkovo 16 športových osobností si prevzalo vyznamenania. Piati olympionici zároveň získali tituly a odznaky OLY, ktoré udeľuje Svetová asociácia olympionikov a odovzdáva Slovenská asociácia olympionikov.
Na podujatí nechýbali ani žijúce športové legendy z Liptova.

Lyžiarska legenda
Vyznamenania od prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru Antona Siekela a čestného prezidenta Františka Chmelára si odnieslo viacero významných športových osobností, medzi nimi aj predstavitelia Liptova.
Strieborný odznak SOŠV získali okrem iných bývalá reprezentantka Československa v zjazdovom lyžovaní, dlhoročná pedagogička FTVŠ UK a autorka odborných publikácií Anna Blahutová-Droppová a tiež bývalý tréner a manažér basketbalového klubu MBK Ružomberok Jozef Smolek.
Blahutová-Droppová sa pred vyše päťdesiatimi rokmi stala historicky prvou víťazkou pretekov Európskeho pohára v zjazdovom lyžovaní pochádzajúcou z nealpskej krajiny. Aj po sedemdesiatke zostáva aktívnou pretekárkou a ako sedemnásobná veteránska majsterka sveta si udržiava výbornú kondíciu. Len nedávno uzavrela svoju dlhoročnú pedagogickú kariéru na FTVŠ UK ako docentka.
Pripomenula si náročné obdobie po roku 1968, keď po okupácii Československa emigrovala celá ženská lyžiarska reprezentácia. Mladé pretekárky, ktoré ich nahradili, museli čeliť finančným problémom. Jeden tréner mal na starosti šesť športovkýň, chýbali im fyzioterapeuti, servisní technici aj videotechnika. Financie, ktoré mali slúžiť na ich prípravu, mizli nevedno kam.
Aj napriek týmto prekážkam sa im vďaka odhodlaniu a nasadeniu podarilo presadiť vo svetovej konkurencii.
„Počas pôsobenia v stredisku vrcholového športu pri ministerstve školstva som zažila dvanásť rokov, keď štát výrazne podporoval výkonnostný aj vrcholový šport a mládež. Fungoval aj systém telovýchovného vzdelávania. Keď som začala učiť na FTVŠ, pôsobili tam pedagógovia ako Ján Starší, Bohumil Golian, Ladislav Čepčiansky, Ladislav Kačáni, Gustáv Hermann a ďalší výnimoční tréneri a športovci.
Žiaľ, dnes by tam prednášať nemohli, pretože prax ustúpila vede. Od roku 1989 sa vzdelávanie v športe výrazne zhoršilo. Výsledkom je, že dnešní študenti často nevedia ani plávať, ani lyžovať,“ povedala pre olympic.sk Anna Blahutová-Droppová.

Ružomberok dostal na basketbalovú mapu
Jozef Smolek spolu s Ivetou Bielikovou a Natáliou Hejkovou stáli pri najúspešnejšom období ružomberského ženského basketbalu. Vrcholom boli dve víťazstvá SCP Ružomberok v Európskej lige v rokoch 1999 a 2000.
„Keby som povedal, že ma toto ocenenie nepotešilo, klamal by som. Znamená pre mňa uznanie za moju prácu, úsilie a čas. Je to zadosťučinenie, lebo som často bojoval s veternými mlynmi a musel som rokovať s ľuďmi, ktorí mi nerozumeli. Napriek tomu prišli výsledky a ocenil to aj olympijský výbor. Som vďačný aj svojmu okoliu, ktoré ma podporovalo,“ povedal Jozef Smolek.
Zareagoval aj na ocenenie Anny Blahutovej.
„Liptáci, či už ako aktívni športovci, tréneri alebo pedagógovia, sa už celé roky objavujú na popredných priečkach slovenského športu. Neviem presne, čím to je, ale myslím si, že za tým stoja ľudia, ktorí vedeli veci rozhýbať.“
Pripomenul, že dnešné kolektívne športy na Slovensku zaostávajú za minulosťou a šport ťahajú najmä jednotlivci ako Petra Vlhová, Peter Sagan, Matej Tóth, Gabriela Gajanová či Viktória Forster.
Podľa neho sa silný kolektív nedá vybudovať zo dňa na deň.
„Verím, že sa nájde ďalší nadšenec, ktorý obetuje svoj čas, prostriedky aj rodinu pre dosiahnutie svetových výsledkov. Dobrým príkladom je Petra Vlhová. Kolektív treba budovať dlhodobo a systematicky už od mládežníckych kategórií. Bohužiaľ, dnes v športoch, ktoré boli kedysi úspešné, nevidím silných funkcionárov, trénerov ani potrebnú podporu. Bez nej nepomôže ani talent. Odborníci, ktorí športu rozumeli, sa vytrácajú. Často za tým vidím závisť a nevedomosť,“ pripomenul.
Čo basketbal Smolekovi dal a vzal?
„Basketbal mi vzal čas s rodinou a kus zdravia. Zažil som negatívne situácie, ktoré ma poznačili. Napriek tomu by som to nevymenil za nič. Vďaka basketbalu som videl svet a zažil radosť z výhier aj smútok z prehier. Som vďačný za uznania, ktoré som získal, hoci prichádzajú najmä zo zahraničia, menej na Slovensku a najmenej v mojom rodnom meste.
S Ivetou Bielikovou a Natáliou Hejkovou sme inšpirovali ďalšie generácie basketbalistiek, ktoré z toho dodnes ťažia,“ uzavrel Smolek.
