SVÄTÝ KRÍŽ. Storočnicu narodenia pátra Andreja Osvalda si 29. júna pripomenula Konfederácia politických väzňov Slovenska spolu s Rímskokatolíckou farnosťou Svätý Kríž. Stalo sa tak priamo v dedine, kde tento jezuita pôsobil najdlhšie ako farár a zároveň tajne riadil celú rehoľu počas komunistického režimu.
Spomienkový program sa začal svätou omšou vo Farskom kostole Povýšenia sv. Kríža, ktorú celebroval emeritný prešovský arcibiskup vladyka Ján Babjak, tiež jezuita. Po omši sa hostia presunuli k farskej budove, kde odhalili pamätnú tabuľu. Symbolicky ju odhalili práve dvaja jezuiti,vladyka Ján a bývalý provinciál Emil Váni.
Páter Andrej Osvald. (zdroj: (TKKBS))Pamätnú tabuľu si uctili aj položením venca. V mene Konfederácie ho položili František Hamrák a Ján Šeďo. Život a pôsobenie pátra Osvalda pripomenul v príhovore jeho rehoľný spolubrat Ladislav Csontos.
Z Ružomberka ho presunuli, pretože bol príliš horlivý
Andrej Osvald sa narodil 9. mája 1925 v Lackovej. Jezuitom sa stal tesne po vojne, no rehoľný život mu čoskoro znemožnil režim. Po zatvorení kláštorov ho internovali, neskôr bol zaradený do pomocných technických práporov. V roku 1955 ho odsúdili a poslali do uránových baní v Jáchymove. Na slobodu sa vrátil ako robotník a roľník, no tajne zostal jezuitom.
Na Liptove pôsobil najprv ako kaplán v Liptovskej Lužnej a v Ružomberku. V roku 1977 bol správcom farnosti Svätý Kríž na Liptove a v 1987 za správcu farnosti Važec.
Kňaz Ladislav Csontos uviedol, že z Ružomberka ho presunuli práve pre jeho pastoračnú horlivosť. „ŠtB prekážalo aj to, že sa venoval rómskym deťom, nevenoval sa im nikto. Aby si to vtedajšia spoločnosť uľahčila, dali ich do pomocnej školy. Ale deti boli rovnako inteligentné ako ostatné. Páter sa im venoval.“
Farnosť ako krytie, Svätý Kríž bol centrom tajnej cirkvi
Vo Svätom Kríži pôsobil Osvald ako farár od roku 1977. V tom istom čase viedol ako provinciál celú slovenskú provinciu jezuitov. Podľa predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska Petra Sandtnera to bolo kľúčové obdobie.
„Otec, ktorý riadil celú provinciu v ťažkých časoch komunistického režimu, tu prijímal dôležité návštevy, tu sa konali dôležité rozhodnutia a odtiaľto podnikal svoje cesty za spolubratmi po celom Slovensku.“
Na fare sa konali tajné stretnutia, slávili sa omše po tajných kňazských vysviackach, doručovala sa zakázaná náboženská literatúra. „Tu mu tajne vozili náboženskú literatúru, ktorá bola zakázaná. Tu prijímal akože turistické návštevy jezuitov zo zahraničia ako kontakty s generálnou kúriou,“ doplnil Sandtner.
Osvald organizoval tajné teologické štúdiá a vysviacky. Podľa Sandtnera práve jeho nekompromisný postoj voči ŠtB a dôraz na duchovnú formáciu pripravili generáciu jezuitov, ktorá pomohla preklenúť obdobie prenasledovania a obnoviť rehoľný život po roku 1989. „Mal nekompromisný postoj k ŠtB, rázne presadzoval, aby jezuiti nemali žiadne kontakty.“
Hoci bol neustále pod drobnohľadom tajných agentov, ŠtB mu nikdy nič oficálne nedokázala.
Pamätná tabuľa má pripomínať význam miesta aj človeka
Po páde režimu sa Osvald aktívne zapojil do obnovy rehoľného života. Založil noviciát v Trnave, podieľal sa na obnove exercičných domov a pastorácie. Zomrel 20. januára 2019 v Ivanke pri Dunaji.
Pamätná tabuľa vo Svätom Kríži má podľa Sandtnera význam aj pre budúcnosť. „Je veľmi dôležité dnes označiť toto miesto pamätnou tabuľou, aby aj budúce generácie vedeli, aké je toto miesto významné, že práve tu sídlil provinciál.“
