LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Hudobník Martin Harich netají svoje cestovateľské nadšenie. Púť do mesta Santiago de Compostela absolvoval už tretí raz. Prvé dve cesty išiel sám, poslednú výpravu absolvoval mladý Lipták so svojím otcom.
„Mal som 18 rokov, keď som sa prvýkrát vybral na púť do Santiaga de Compostela. Šiel som úplne sám, s ruksakom na chrbte a s pocitom, že potrebujem v živote niečo zmeniť. Bol som v období, keď som sa cítil trochu stratený, na križovatke a táto cesta mi prišla ako dobrý spôsob, si usporiadať myšlienky a na chvíľu spomaliť. Dal som si francúzsku cestu, lebo ciest je do Santiaga viac. Toto je najdlhšia a asi najznámejšia trasa. “ rozprával spevák o svojich výpravách. Na prvej trase odbúral stres z používania angličtiny. Druhýkrát na púti do Santiaga bol po pandémii a išiel portugalskou cestou.
Darček pod stromček
Do severného Španielska išiel Harich s otcom Ladislavom, ktorý túto púť ešte nikdy neabsolvoval. Camino Primitívo začína v meste Oviedo a je dlhá približne 320 kilometrov. Logo svätojakubskej cesty vyzerá ako mušľa a má symbolizovať, že všetky trasy končia na jednom mieste.
„Môj otec má rád chodenie po kopcoch skoro každý víkend. Viem, že sám by sa tam možno nevydal a chcel som vrátiť tú energiu, ktorú do mňa investoval, keď som ja začínal s hudbou. Keď som bol v Superstar som mal 15 rokov a nemal som ani vodičský preukaz. Chodil so mnou aj s mojou kapelou po Slovensku aj Čechách. Svojim spôsobom obetoval pre moje koncerty prácu aj život. Povedal som si, že to bude pekné poďakovanie sa," spomenul Harich.
Bývalý účastník speváckej šou Superstar prezradil ako zaskočil svojho rodiča. Otcovi vyjadril svoju vďaku za jeho obetavosť.
„Bol to vianočný darček, takže zareagoval na to tak, že sa veľmi tešil. Videl som to na ňom a do Santiaga už dlho chcel ísť aj s maminou. Viem, že by sa k tomu nedostali pretože je pre nich náročné si nájsť čas. Bol veľmi nadšený a nemyslím si, že váhal dlho, či pôjde alebo nie,“ povedal Harich.
Z Ovieda chôdzou prechádzali denne viac než 25 kilometrov. Hudobník sa o svojho 55-ročného otca neobával. Práve naopak veril, že bude mať dostatok síl.
„Nebál som sa o neho, pretože viem, ako to funguje v Santiagu. Počas svojho voľného času chodí otec po náročnejších túrach a keby sa náhodou niečo stane, som tam s ním."
Hľadanie ubytovania nie je náročné
Cez hory severného Španielska hľadali útočištia, kde by mohli stráviť noc. Mladý spevák má skúsenosti z predchádzajúcich ciest a o nocľah je na „Camino“ vždy postarané.
„Prvý deň je potrebné vybaviť pútnický preukaz – credencial. Do preukazu je potrebné zbierať pečiatky, človek musí mať dve za deň na to, aby si bol oficiálny pútnik. Na základe toho preukazu môžu ľudia prespávať v ubytovniach alebo v takzvaných “albergues“, ktoré nie sú finančne náročné. Najlacnejšie začínajú aj od päť euro za noc. Samozrejme, popri ceste rastú aj súkromné ubytovne alebo vo väčších mestách môžeš ostať v hoteli,“ poznamenal bývalá hviezda Superstar.
Problém s varením nemajú ani na ubytovniach, ktoré sú zariadené sporákom a majú aj vlastné hrnce. V lokálnych reštauráciách podávajú tzv. “pútnické menu“. Ponuku jedál vyskladajú z troch chodov. Pútnikom ponúkajú v reštaurácii k jedlám aj pitie v podobe pol litra vody alebo pol litra vína za tú istú cenu. Bližšie k mestu svätého Jakuba sa zvyšujú ceny v podnikoch.
Pútnici nemusia ísť vždy pešo
Zbaliť si ruksak a vydať sa na dlhú trasu nemusí byť pre každého. Účastníkov tejto púte môže zaujať aj iný spôsob putovania. Ísť na bicykli púť do Santiaga de Compostela skracuje pútnikom čas. Muzikant prezradil či by vyskúšal aj túto alternatívu.
„Veľa som uvažoval o tom, či ísť túto púť na bicykli. Jej pôvodný zmysel je ísť pešo a práve v tom vidím to najkrajšie. Tempo chôdze umožní vnímať okolie inak a hlbšie. Na bicykel existujú vhodnejšie miesta, kde si človek užije výhľady.“
Spoznávanie pútnikov je na dennej báze
Na oficiálne ukončenie púte v Galícii, je potrebné prejsť pešo minimálne 100 kilometrov a na bicykli minimálne 200 kilometrov. Niektorí účastníci začínajú potrebnú dĺžku pred cieľom iba aby dostali papier o absolvovaní.
Postupom času sa komunita stretáva aj na niektorých ubytovniach „Na začiatku púte sme spali v hosteli s dvoma Britmi, ktorí nám neboli moc sympatickí, lebo v noci hrozne chrápali a na konci sa z nich vykľuli naši najlepší kamoši. Potom sme sa stretli v bare a dali sme sa do reči, že aha, to ste vy, čo tak strašne chápete? A oni, že pardon a už sme sa mali zrazu o čom rozprávať a takéto veci sa dejú na dennej báze,“ spomína Harich.
Podľa dobrodruha je práve komunita najdôležitejšia. Väčšinou trápia všetkých tie isté problémy, týkajúce sa strechy nad hlavou a prázdneho žalúdka. Španielsku má rozum potrebný relax od vecí, ktoré ho zaujímajú doma.
Takisto hovoril aj o tom či si odniesol z púte suvenír. „Úprimne, žijem celkom minimalistický život. Keby som si mal z každého miesta doniesť len prívesok, tak nemám kde bývať. Za svoje bohatstvo považujem, že investujem veľa do spomienok a hodnotných zážitkov,“ zamyslel sa cestovateľ.
Lákajú ho aj domáce chodníky
Skladateľ piesní priznal, že ho lákajú aj slovenské trasy. Spomenul cestu hrdinov SNP, s ktorou má určité spojitosti. Obavy má najmä z prírody, kde môže nastať stret s divou zverou. „Na Slovensku sa bojím trochu medveďov. Pre mňa je to stres spať v noci na Slovensku v stane. Tým že som muzikant tak počujem každý šuchot.“
Cesta hrdinov SNP má pre neho hlboký význam. História povstalcov ho inšpirovala aj k vydaniu albumu.
„Veľmi by som chcel ísť už len kvôli tomu, že som narodený 29. augusta a cestu SNP by som chcel z tohto dôvodu prejsť. Vydal som album povstaleckých básní,“ vraví pútnik o svojich plánoch.
Galícia láka viac turistov
Pamiatka zapísaná v zozname UNESCO oslovuje turistov z celého sveta. Muzikant vidí veľké rozdiely v porovnaní so Slovenskom.
„Zahraničie je viac zariadené, keď to porovnáme s cestou SNP, tak na SNP je stále veľmi veľa otáznikov. Cesta je dosť dlhá. Santiago z Francúzska je na mesiac. Pre väčšinu ľudí je luxus si to dovoliť. Ja robím sám na seba a viem, že je ťažké odísť z normálneho sveta, ale na konci dňa si myslím, že to za to stojí,“ konštatuje Harich.
Cesty do Santiaga de Compostela absolvoval trikrát. Každú absolvoval v inom veku a prvýkrát išiel sám ako 18-ročný. V tom čase musel oprášiť svoju angličtinu a nemohol sa spoliehať na GPS v mobile. Dnes už skúsene vie ako to na svätojakubských cestách chodí.
Postupne sa začal učiť aj španielčinu. Tvrdí, že domáci to viac ocenia ako angličtinu. Ani jednu z ciest neľutuje a plánuje pokračovať vo svojich odvážnych cestách. Stačí mu iba vziať ruksak a ísť objavovať nové krajiny.
