LIPTOV. Počasie im dlho neprialo, no po uplynulých výdatných dažďoch sa už hubári na Liptove tešia z prvých tohtoročných úlovkov.
Skúsení aj príležitostní hubári prezrádzajú svoje obľúbené lokality a aj to, na aké známe aj menej tradičné spôsoby huby v kuchyni pripravujú.
Sú medzi nimi paradoxne aj ľudia, ktorým obľúbená ingrediencia do kapustnice či omáčok príliš nechutí a do lesa sa s košíkmi vyberajú z iných dôvodov. Niektorí sa o svoje nádielky delia aj s ľuďmi, ktorí do hôr pre zdravotné problémy alebo strach z medveďov už nechodia.
Jeden z vášnivých hubárov tiež prezrádza, prečo neľutuje, aj keď odíde z lesa naprázdno, a ďalšia rodina hovorí, ako mali v lese nečakanú spoločnosť, ktorá ich zber húb predčasne ukončila.
Keď zbadali medvedicu, utekali
Martin Balčo má za sebou vydarenú hubačku v Liptovskej Kokave a okolí. Vrátil sa s plným košíkom.
„Celkom rarita bola, že sme hríby nazbierali menej ako za polhodinku, rástli ozaj ako huby po daždi,“ vraví s tým, že jeden dokonca našli rásť v potoku, a prekvapilo ho aj osem hríbikov, ktoré vyrástli z jedného miesta. Huby u neho končia najmä v omáčkach a vo vianočnej kapustnici.

Adrenalínovejší záver hubačky zažila Jana s rodinou. Keď videli, že už začínajú rásť, vybrali sa do hory s košíkmi aj oni.
„Kto by nemal rád sušené huby v kapustnici? Alebo fajnú hríbovú praženicu či hríbovú omáčku k mäsu?“ načrtáva Jana ich motiváciu vybrať sa do Pribyliny v Račkovej doline, kde huby zbierali približne hodinku. Až kým ich neprerušila medvedica s dvoma mladými.
„Bola blízko tak na 20 metrov, ale bola pokojná, pozrela sa a pomalou chôdzou spolu s medvedíkmi odchádzala preč. My sme radšej utekali, vrátane nášho 55-kilového psa, keďže ona je tam doma a strety s medveďom môžu skončiť aj fatálne,“ vraví. Dodáva však, že ani stret so zvieraťom ich od zberu húb neodradí.
„V ten deň sme našli dohromady tak tucet hríbov, pár modrákov a jeden brezák. Ešte tak týždeň až dva a budú isto plné koše,“ nádeja sa Jana.
Huby rozdávajú tým, čo sa boja chodiť do lesa
Aleš Mucha vraví, že v okolí Liptovskej Lúžnej začala od začiatku roka sezóna až teraz, počasie hubám veľmi neprialo.
„Približne od marca chodím na huby pozerať približne každé tri dni. Hľadal som smržky na miestach, kde rástli, ale bolo sucho a zima, potom teplo a sucho, až teraz napršalo dosť,“ približuje.
Od Patočín postupne zbehol cez okolie Lúžnej až po Magurku. Dosť sa nachodil, kým si odniesol jeden veľký kôš kuriatok a druhý veľký košík hríbov smrekových, obľúbených modrákov, bedlí a suchohríbov.
Huby majú doma v ich kuchyni veľké využitie, mnoho však aj rozdávajú. „Veľa ľudí sa do hory už veľmi nedostane, či už pre vek, zdravotné problémy alebo strach z medveďov," vraví.

Huby doma sušia, mrazia, zavárajú, bedle melú na dedkove korenie a v trojobale zamrazujú. Z kuriatok robia rizoto, z dubákov a suchohríbov zas paštétu. „Tá je super na hrianky a pod mäso, keď sa dusí,“ delí sa Aleš o inšpiratívne využitie húb.
Doma majú Otovu encyklopédiu húb, o ktorej vraví, že patrí k najlepším. „Sú aj huby, ktoré sa konzumujú surové s cukrom ako želé. Podobajú sa to bazovcu, resp judášovmu uchu, ale nie sú čierne, ale červené, až do ružova,“ dopĺňa Lipták.
Keď hubačka chutí viac ako huby
Hubačka je obľúbená rodinná aktivita Janky Ďurišovej. S manželom zbierajú huby v okolí Lúčok, Magurky či Východnej.
„Ja, paradoxne, huby nemám rada, nejem ich, ale milujem zbieranie, hľadanie a to ticho v lese,“ vraví Liptáčka. Jej manžel zvykne niečo namraziť a nasušiť, väčšinou však daruje známym a rodine.
S rodinou a psíkom chodí pravidelne na huby aj Andrea. „Sme vášniví hubári. Chodíme každoročne za každého počasia. Naša obľúbená lokalita je Podsuchá, Liptovská Osada,“ približuje Andrea Uhrinová Vieriková.
Väčšinou zbierajú hríby smrekové, ktoré sušia do kapustnice, sú tiež obľúbenou ingredienciou do praženice, perkeltu, polievok alebo k mäsu.

Lukáš Ondrek už naplnil svoje pekáče a taniere desiatkami húb. Zašiel na Podbanské, kde sa mu zadarilo najmä s hríbmi smrekovými, našiel aj zopár hríbov zrnitohlubíkových.
Veronika Zelená chodieva na huby takmer celoročne, od marca do novembra. „Je to pre mňa relax, hocikedy po práci zbehnem do lesa, väčšinou chodím sama. Nechodím zámerne po plné koše a väčšinu úlovku aj tak rozdám,“ vraví mladá Liptáčka.
Z toho, čo si nechá, niečo zavarí, usuší na zimu alebo uvarí nejakú dobrotu. Doma s hubami milujú kulajdu aj cestoviny.
Adela Budveselová hubárči so svojím priateľom už päť rokov, veľmi radi chodia do oblasti Západných Tatier. „Zbierame hlavne hríby, modráky,kozáky, kuriatka a bedle,“ približuje Adela. Hríby sušia, mrazia aj zavárajú, z ušušených vyrábajú aj korenie. Na čerstvých si vedia pochutiť v polievkach aj omáčkach.
Cennejšie, než košík plný hríbov
Počas sezóny vyráža každý rok do lesa s košíkom a veľkými očakávaniami aj Tomáš Domiter. Hubárčenie je pre neho viac, než len koníček. „Je to spôsob, ako si oddýchnuť, načerpať energiu a zároveň sa spojiť s prírodou,“ vraví rodák z Liskovej.
Najčastejšie navštevuje lesy v okolí Liptovskej Lúžnej, Dúbravy, Liskovej, ale aj Račkovu dolinu a Magurku, tá je pre neho srdcovka.
„Je tam pokoj, čerstvý vzduch a často aj plný košík dubákov,“ približuje Tomáš, ktorý najradšej chodí na huby so svojou manželkou a otcom, spoločné výpravy do lesa ich spájajú. „Nie je nič lepšie, ako keď si na záver dňa spolu sadneme a preberáme, kto čo našiel, a čo z toho doma navaríme,“ približuje Lipták s tým, že huby využívajú hlavne na omáčky. Sušenými dochucujú jedlá, čerstvé na hrubo nakrájané končia v kyslej polievke.
A aj keď niekedy odchádza z hory naprázdno, neľutuje. „Hubárčenie ma naučilo vnímať prírodu inak – s rešpektom, trpezlivosťou a pokorou. A hoci sú niektoré dni v lese bez úlovku, nikdy nie sú bez zmyslu. Vždy si odtiaľ odnášam pokoj v duši – a to je niekedy cennejšie než plný košík hríbov,“ uzatvára.
