Liptovský Mikuláš - ého Mikuláša. A na mieste priam historickom na nádvorí Čierneho orla. Divadelné predstavenie sa uskutočnilo pri príležitosti 175. výročia prvého uvedenia Kocúrkova „w Královském hostinci we Swatem Mikuláši“ 22. augusta 1830 a k pamätnému dňu začiatkov divadelníctva v našich národných dejinách.
„Všetko má svoje začiatky a my sa vraciame k hre Kocúrkovo, lebo Kocúrkovo znamená nielen začiatok slovenského divadelníctva, ale aj trvanie javu, ktorý sa volá kocúrkovčina,“ uviedol dramaturg Tibor Ferko. „Od čias Chalupku sa na Slovensku - teda v slovenskom myslení, nič nezmenilo. Hra tvorí základ Chalupkovej tvorby, v ktorej poukazuje na našu snahu urobiť dojem, o čom svedčí aj podtitul hry - ,Len aby sme v hanbe nezostali´, lebo ľudská hlúposť je nevykoreniteľná,“ doplnil režisér Miro Košický. Text hry mierne upravili a doplnili textami piesní z Výberu rukopisnej anonymnej svetskej poézie z rokov 1457 až 1886. „Inscenáciu budeme hrať aj v rámci Dní slovenskej kultúry v Maďarsku - najmä v oblastiach, kde žijú Slováci,“ dodal umelecký šéf súboru.
Daniela Fiačanová z mestského Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši vyzdvihla osobnosť Gašpara Fejérpaky-Belopotockého, ktorého zásluhou hŕstka mikulášskych nadšencov odohrala prvé slovenské ochotnícke predstavenie. „Boli to väčšinou členovia významných mikulášskych rodín, vrátane študentov a neskôr aj žien, ktoré mikulášska pospolitosť nazvala - že sú šialené ako tie spišské Nemky... Belopotocký pôvodný text, ktorý bol akousi zmesou češtiny, poľštiny a staroslovenčiny, upravil a jazykovedci ho nazvali ľúbozvučným liptovským nárečím,“ objasnila D. Fiačanová. Pri príležitosti slávnostnej predpremiéry divadelnej hry Kocúrkovo v Liptovskom Mikuláši znovu odhalili aj pamätnú tabuľu akademického sochára Alfonza Gromu.
