Liptovský Hrádok - Liptovský volejbal nemá síce zastúpenie v najvyšších slovenských súťažiach, napriek tomu má čo povedať nielen oficiálnemu domácemu volejbalu. Extraligový tréner žien v Pezinku 42–ročný športový manažér Ľubo Stražay si pochvaľuje prácu s mládežou práve Liptovskom Hrádku. Nie náhodou, veď toto deväťtisícové mestečko dodáva hráčky aj do extraligových tímov – bratislavskej Slávie UK a výhľadovo do Pezinka. A nielen to, ale aj výborné zázemie a servis boli dôvodom opätovného usporiadania Finále Slovenska neregistrovaných v Liptovskom Hrádku.
Až štrnásť družstiev, sedem ženských a sedem mužských, vytvorili víťazi okresných a krajských súťaží. Veľa zvučných mien volejbalovej minulosti nezavesilo volejbal na klinec a odovzdáva svoje skúsenosti i zápal pre hru mladším. Práve o plné športové vyžitie nadšencov pre volejbal išlo uplynulý víkend. „Najdôležitejšie je, a to si veľmi cením, že v súčasných neľahkých podmienkach sa darí organizovať podobné podujatia. Krásna atmosféra, bojovnosť, snaha a nasadenie v zápasoch ukazujú na zmysluplnosť práce,“ zdôraznil riaditeľ turnaja Ľubo Stražay. Volejbalovú atmosféru si nenechal ujsť ani predseda Slovenského zväzu rekreačnej telesnej výchovy a športu František Dian: „Je to vynikajúca možnosť športovej konfrontácie, aj keď poznačená finančnými problémami.
Napriek pomoci Ministerstva školstva SR rozpočet neumožňuje výraznejšie ocenenie. Je to škoda, veď práve Liptovu patrilo pred rokmi v rekreačnej telovýchove popredné postavenie. Ale to už sú aj iné, nielen finančné problémy. Rekreačný šport v Liptovskom Mikuláši negatívne postihla reorganizácia - nahradenie okresných združení krajskými športovými centrami. Nevyjasnená štruktúra dostatočne nefunguje a pripravuje sa zmena, dúfajme, že k lepšiemu. Našťastie problémy organizátora neuberajú z nadšenia aktérov. Dynamika mnohých bývalých hráčov síce prekročila svoj zenit, ale stále teší pohľad na ich volejbalovú múdrosť – prejavy herného myslenia vytríbené rokmi aktívnej kariéry.“
Pohľad na hrajúce družstvá, ktoré slnko vytiahlo z telocvične prezývanej Haliganda na vonkajšie ihriská, dával organizátorom za pravdu. Atmosféra hecovala a súboje sa športovo prekonávali. Hráčky Liptovského Mikuláša prekvapilo iba derby so Svitom a smolná prehra 0:3 ich odsunula na druhé miesto iba o tri body. Aj druhé miesto však bolo úspechom, veď Svit je už štvornásobným víťazom podujatia. „V družstve máme niekoľko bývalých hráčok vyšších súťaží, napriek tomu je úspech dielom krásneho kolektívneho výkonu. Zápas so Svitom bol prvý na rozohranie a vzájomné zoznámenie sa, odrážal našu nezohratosť.
Okrem toho nie sme zvyknuté hrať vonku, chýbajú nám podobné tréningové plochy, ale milo nás prekvapila naša kondícia, komentovala výkon Liptáčok 35–ročná blokárka, vedúca družstva Slávka Sabová. Mimochodom, vo svojej aktívnej kariére prešla Pezinkom, Žilinou, ČH Bratislava a Senicou. Škoda, že v skupine mužských družstiev zástupca Liptova chýbal, ale našiel sa podtatranský. Družstvo Vysokých Tatier presvedčivo zvíťazilo. „ Najprv sme chceli turnaj len odohrať, no nakoniec sa zrodilo víťazstvo. Dobrá volejbalová partia stále priťahuje, veď s ňou sa rodia úspechy a umocňuje radosť z hry.“ spokojne poznamenal 41-ročný vedúci družstva Jaroslav Kerkeš, ktorý s aktívnou kariérou v drese Popradu a Pardubíc skončil pred pätnástimi rokmi. Vydarená športová akcia nie je poslednou. Už v auguste privítajú v L. Hrádku účastníkov volejbalového turnaja Pohár horného Liptova.
Autor: Henrich Sedlár
