NIŽNÁ BOCA. Ján Lajčiak bol osobnosťou európskeho formátu. Muž, ktorý svojimi vedomosťami predbehol svoju dobu. Filozof, filológ, sociológ, no predovšetkým evanjelický farár, ktorému bolo blízke všetko ľudské. Jeho láska k jednoduchým ľuďom v Nižnej a Vyšnej Boci, kde pôsobil, prežila dodnes.
Spájal prísnosť s hlbokým pochopením pre ľudské osudy. Dokonale ovládal niekoľko svetových jazykov a prekladal do slovenčiny biblické texty z gréčtiny a hebrejčiny. Sám sa vzdelával aj v sýrskom, asýrskom a dokonca aj v sanskrite. Na Bociach založil úspešný potravinový spolok, postavil dve školy, v ktorých učil a vytrvalo bojoval s miestnym alkoholizmom.
Tento rok uplynulo 150 rokov od jeho narodenia. Výročie si pripomenuli na viacerých miestach spojených s jeho životom. V Pribyline, kde sa narodil, a vo Vyšnej a Nižnej Boci, kde pôsobil. Hlavné oslavy prebehli v Nižnej Boci. Na miestnom evanjelickom kostole odhalili pamätnú tabuľu, ktorou si pripomenuli farára, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách rázovitých obcí.
Starostka Nižnej Boce Silvia Skusilová zdôraznila, že oslavy boli prejavom úcty nadčasovému človeku, ktorý obohatil život miestnych ľudí.
„Po príhovoroch Kataríny Hudákovej, seniorky Východného dištriktu ECAV na Slovensku, pani farárky Vierky Mosnej a prasynovca Jána Lajčiaka Pavla Lajčiaka, sme odhalili tabuľu ako spomienku na tohto významného človeka. Každý rok v poslednú júlovú sobotu si jeho pamiatku pripomenieme organovým koncertom,“ dodala Skusilová.
Podujatie pokračovalo organovým koncertom v podaní Metoda Rakára, Gabriely Leštachovej Roškovej a speváčky Aleny Stoklasovej. Tieto koncerty by sa mali stať trvalou súčasťou života v obci.
Ako sme žili: Nižná Boca mala živú atrakciu, jeleňa Miša Čítajte Aj v Pribyline si pripomenuli významného rodáka. Členovia Klubu pribylinských turistov a lyžiarov sa chystali vystúpiť na Chatu generála Milana Rastislava Štefánika.
Plánovali odtiaľ symbolicky priniesť Štefánikov pozdrav Lajčiakovi na Bocu, medzi oboma vzniklo už za mladých čias priateľské puto. Tak prišli priamo na Vyšnú Bocu, položili veniec pri kostole, čím opäť oživili vzťah dvoch mužov, ktorí sa navzájom inšpirovali a povzbudzovali. Potom prišli na slávnosť do Nižnej Boce.
Séria osláv bola zavŕšená v nedeľu 3. augusta slávnostnými službami Božími v citlivo zrekonštruovanom kostole vo Vyšnej Boci.
Medzi ľuďmi, z ktorých pochádzal
Ján Lajčiak zomrel mladý vo veku iba 43 rokov na fare v Boci. Stalo sa tak v deň vzniku prvej Československej republiky.
Život Jána Lajčiaka je príbehom o neochvejnej oddanosti Slovensku. Napriek medzinárodným úspechom a titulom z Lipska a Sorbonny sa vrátil do vlasti, aby pomohol vzdelávať a pozdvihovať slovenský ľud. Zborová farárka Viera Mosná z Kráľovej Lehoty, pod ktorú spadajú aj Boce, pripomenula, že Ján Lajčiak mohol dosiahnuť úspech kdekoľvek vo svete.
„Bol vzdelaný, mimoriadne talentovaný, a napriek tomu odmietol všetky ponuky zo zahraničia. Chcel slúžiť na Slovensku, medzi ľuďmi, z ktorých pochádzal. Na Boci pôsobil v zložitých podmienkach, no nikdy nestratil optimizmus a vieru v lepšiu budúcnosť,“ zdôraznila Mosná.
Lajčiakova vôľa pomáhať a tvrdo na sebe pracovať, bola evidentná aj v jeho každodennom živote. Vytvoril si rozsiahlu osobnú knižnicu, z ktorej čerpal pri svojej vedeckej práci.
Napriek odmietavému postoju mnohých slovenských vedeckých kruhov pokračoval vo vzdelávaní svojich farníkov. Veril, že vzdelanie je najlepšia cesta k rozvoju spoločnosti. Jeho dielo Slovensko a kultúra vyšlo až po jeho smrti, no ostáva dôležitou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva.
Monografia obcí aj manuál starostlivosti o pamiatky
Oslavy Jána Lajčiaka v Nižnej Boci sa však ešte nekončia. Obec pripravila aj uvedenie dvoch významných publikácií. Sú výsledkom dlhoročnej práce a zároveň dôkazom, že kultúrna a historická pamäť regiónu má pevnú oporu v ľuďoch, ktorí ju uchovávajú. Starostka Nižnej Boce Silvia Skusilová ich nazvala nástrojom ochrany a hrdosti.
„Po 22 rokoch sa podarilo vydať druhé, doplnené vydanie vlastivednej monografie Vyšná a Nižná Boca od profesora Jána Botíka. Táto kniha nám pomáha uvedomiť si hodnotu nášho dedičstva a učí nás ho chrániť,“ uviedla.
Bungalov si na Nižnej Boci nepostavíte. Majitelia dostanú návod, ako stavať s rešpektom Čítajte Druhá publikácia, Manuál ochrany pamiatkovej zóny v Nižnej Boci, vznikala od roku 2019. Spolupracovali na nej pracovníci Krajského pamiatkového úradu v Žiline a odborníci z rôznych oblastí. Výsledkom je zrozumiteľná a zároveň odborná príručka, ktorá ukazuje, ako stavať v historickom prostredí s rešpektom. Je to prvý dokument tohto druhu na Slovensku.
Obe knihy pokrstila v obecnej knižnici etnologička Iveta Zuskinová, rodáčka z Nižnej Boce. Použila na to vodu z miestneho prameňa pod Krámcom a bocké bylinky. „Knižnica tento rok oslavuje sté výročie svojho založenia. Práve tu majú tieto knihy svoje miesto. Tu sa budú uchovávať aj ďalej, pre ďalšie generácie,“ zdôraznila Skusilová.
Záujem verejnosti o obe publikácie bol veľký. Monografia ponúka pohľad na bohaté kultúrne a hospodárske dejiny obce, od ťažby zlata až po vývoj tradičnej architektúry. Mnohé drevenice boli medzičasom vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Manuál zasa vysvetľuje, ako túto architektúru udržať v súlade s pôvodným charakterom a potrebami súčasných obyvateľov.
Aj počas podujatí sa ukázalo, že Lajčiakov duch v Boci stále žije. Nie cez spomienky, ale cez konkrétne činy. Vzdelanie, kultúra, úcta k histórii a dôraz na osobnú zodpovednosť sú hodnoty, ktoré ostávajú platné aj dnes.
„Lajčiak si vybral ťažkú cestu. Napriek všetkému, čo mohol dosiahnuť v zahraničí, rozhodol sa vrátiť tam, kde ho potrebovali najviac. Tento príbeh nie je len o minulosti, ale aj o tom, čo si dnes vyberáme my. Či pôjdeme cestou pohodlia, alebo službou iným,“ dodala farárka Viera Mosná.
Záver celého podujatia patril symbolickému odkazu, osobná angažovanosť je základom každej zmeny. Lajčiak to svojím životom potvrdil. A raz napísal: „Čo všetko by sa aj na Slovensku mohlo zmeniť, keby každý vykonal len to, čo naozaj vykonať má a môže.“
