RUŽOMBEROK. MFK Ružomberok vstúpil do sezóny spôsobom, ktorý sa nedá označiť inak ako sklamanie. Klub, ktorý si zvykol byť pevnou súčasťou hornej polovice tabuľky a neraz sa bil o pohárové priečky, pôsobí tento rok bez iskry, bez nápadu. Zatiaľ.
Mohli by sme napríklad kritizovať vedenie na čele s Ľubomírom Golisom či Milanom Bezákom, tlačiť na kývajúcu sa stoličku trénera Ondřeja Smetanu či degradovať hráčov a nové posily Ružomberka, ktoré sa dosiaľ nepredviedli v najlepšom svetle.
Skúsime to inak, no treba povedať, že azda ani len tí najväčší skeptici a kritici ružomberského futbalu nečakali takýto zlý štart sezóny v histórii najúspešnejšieho futbalového klubu na Liptove.

Prečo sú odchovanci nechcení?
Vo futbale je možné všetko, žiaden klub sa nemôže vyhnúť slabšej sezóne. Hoci sa Ruža odvoláva na zranenia svojich opôr Chriena, Chobota i Slávika, súčasná situácia Ružomberka nenastala zo sezóny na sezónu. Je výsledkom toho, čo sa pod Čebraťom deje už niekoľko rokov.
Klub prestáva mať záujem o svojich kvaltiných odchovancov, i keď je logické, že ak prevyšuje hráč kvality našej ligy či samotného Ružomberka, prestup do väčšieho klubu je na mieste. Avšak Ružomberok to robí trocha zvláštne. Ruža akoby dostatočne neťažila z kvalitných odchovancov, na ktorých mohla stavať v lige alebo neskôr pri prestupoch.
Do mladých hráčov investovali čas aj úsilie, čo sa ukazovalo ako rozumné. No keď došlo na rokovania o predĺžení zmlúv, vedenie klubu príliš neprejavilo záujem o ich zotrvanie. Zmluvy vypršali a hráči si, logicky, našli nový angažmán.
O Matúša Kmeťa, či Mareka Zsigmunda prestal byť v Ružomberku záujem. Mateja Madleňáka si ukradli Košice. Zaujímavé je, že z Kmeťa je reprezentant a Zsigmund s Madleňákom sú opory v Košiciach. Keď pôjdeme o ligu nižšie, odchovanec Ruže, Mário Mrva, je v Zlatých Moravciach v obrane ako tank a solídnymi výkonmi sa upevnil v základnej zostave ViOnu.
Útočník Štefan Gerec, nechcený v MFK Ružomberok, má na svojom konte už tri góly, donedávna ich mal viac ako Ružomberok za celú doterajšiu sezónu a užíva si zatiaľ spanilú jazdu Dukly Banská Bystrica, ktorá vedie druhú ligu so 16 bodmi. Samozrejme, je to nižšia súťaž.
„V Ružomberku to domáci hráči mali vždy ťažšie. Rokovania s Ružomberkom neboli najlepšie, necítil som rešpekt, aký som očakával, a preto som sa rozhodol odísť,“ vysvetľoval ešte vo februári toho roku pre našu redakciu Matúš Kmeť.
O Kmeťa Ružomberok síce nemal záujem, no Trenčín za neho získal takmer milión eur, keď ho predal Minnesote United z americkej MLS.
Matúš Kmeť ďalej spomenul aj situáciu ohľadom Mareka Zsigmunda, ktorý ako kapitán získal s Ružomberkom Slovenský pohár v roku 2024.
„S Marekom som býval v kontakte a keď som čítal rozhovory, v ktorých to povedal, hneď som vedel, čo bolo vo veci. Nedeje sa to len v Ružomberku, ale po celom Slovensku. Domáci hráči musia ukázať viac ako hráči z iného klubu. „Žigo“ si zaslúžil väčšiu úctu, veď pre Ružomberok toho spravil strašne veľa. Na ihrisku odvádzal tvrdú robotu a nechce sa mi veriť, že by len tak chcel odísť do Košíc.“
Zsigmund to v čase svojho prestupu do Košíc okomentoval pre našu redakciu takto: „Dlho som bol voči nim férový a neriešil som žiadny iný klub. Myslím si, že mali dosť času podniknúť nejaké kroky, ktoré by ma viedli k predĺženiu zmluvy. Dovolím si tvrdiť, že ostali všetci prekvapení, pretože nikto si nemyslel, že to s Košicami podpíšem.“
Ružomberok naposledy „profitoval“ zo svojho odchovanca pri prestupe Tomáša Bobčeka. Ten prestúpil pred dvoma rokmi do Lechie Gdansk za 600 tisíc eur. Klub z poľskej Ekstraklassy dokonca poslal po Liptáka súkromné lietadlo.

Niečo tomu chýba
I keď Ružomberok sympaticky stavia filozofiu klubu výhradne len na slovenských a českých hráčoch, nestačí to. Chýbajú zahraniční legionári, ako boli v minulosti Léandre Tawamba či, Mulumba Mukendi. Ak nie zo zahraničia, Ružomberok môže ťažiť aj zo slovenských legionárov. Ako boli kedysi Štefan Zošák, Marek Sapara či Erik Jendrišek.
Niet pochýb o tom, že ružomberský futbalista je kondične perfektne vybavený na našu najvyššiu súťaž. Pod taktovkou kondičného trénera Jozefa Kapláňa, sú Ružomberčania ako motorové myši. Behajú, sú rýchli, a tréner Smetana tomu dokonca prispôsobil taktiku. Bohužiaľ, nestačí to. Množstvo nabehaných kilometrov, by mali pretaviť do gólov, čo sa im zatiaľ nedarí. Vpredu chýba typický útočník, ktorý by vedel dať gól takpovediac „z ničoho“.
Preto by bolo namieste prehodnotiť filozofiu klubu a priviesť jedného či dvoch legionárov, ktorí by mladých hráčov na ihrisku potiahli. Samozrejme, ľahšie sa to píše či hovorí ako robí.
Na „škaredý futbal“ ako nazvali mnohí fanúšikovia ružomberský štýl hrania sa tímy po čase pripravia a budú mu vedieť čeliť. Ako je tomu teraz. Ružomberok čaká na náhodný gól, ktorý však nevie dať.
Taký futbal prestane po čase baviť aj priaznivcov Ruže, hoci na zápase so Žilinou prišlo približne 1500 divákov, ružomberský stánok prevažne zíva prázdnotou a to je v meste, ktoré žije a dýcha futbalom veľká škoda.
Po šiestich kolách má Ružomberok jeden bod, skóre 5:15 a je posledný v tabuľke. Dôležitý zápas čaká Ružu už túto sobotu, keď sa predstaví proti Trenčínu. Nepôjde oveľa len klubu, ale aj trénerovi Smetanovi, ktorý dostal od majiteľa klubu ultimátum a v prípade prehry by skončil pri kormidle.
Sezóna pre nich však stále nie je stratená, no musí prísť zmena v štýle hry a aj vo filozofii klubu. Ak sa to Ružomberčanom podarí, na najhoršiu jeseň v histórii klubu sa rýchlo zabudne.