RUŽOMBEROK. Stretnutie 10. kola v Bratislave proti Slovanu bolo totiž, na žiadosť súpera, kvôli jeho povinnostiam v Konferenčnej lige, preložené až na 3. decembra. Nuž a ďalší víkend zase vyautovala asociačná prestávka. My sme oslovili kapitána mužstva, 32 – ročného českého útočníka Jana Hladíka, ktorý mimochodom, v stredu (2. októbra) so svojim doterajším zamestnávateľom podpísal nový kontrakt, do 31. mája 2028.

Ukrajujete z tretej ružomberskej sezóny, keď štatistky prezrádzajú 59 ligových štartov a 14 gólov. Čo vám zatiaľ toto obdobie dalo?
Hodne veľa nových skúseností, ďalších kamarátov. Tento úsek mojej kariéry beriem jednoznačne pozitívne. Som veľmi rád, že môžem byť v ružomberskom klube. Aktuálna sezóna sa síce nezačala pre nás dobre, ale verím, že naša každodenná práca bude mužstvo posúvať ďalej.
Teraz ste o ďalšie dva roky predĺžili doterajšiu platnú zmluvu, čo k tomu poviete?
Som rád, že sme sa takto dohodli. Tento akt beriem ako odmenu za svoju prácu. No zároveň ide o záväzok, pokračovať v tom, čo Ružomberok odo mňa očakáva.
Ako vnímate Ružomberok a jeho okolie?
Tento región mám veľmi rád. Páči sa mi. Človek tu nachádza pokoj a plne sa môže sústrediť na futbal. Je to skvelé.

Ako vlastne v septembri 2023 došlo k vášmu prestupu zo Zbrojovky Brno do Ružomberka?
Udialo sa to veľmi rýchlo. Riešil sa môj odchod z Brna a na spadnutie bol iný klub, taký, na ktorý som čakal. Avšak ráno cestou na tréning mi zavolal manažér, či nechcem ísť hrať do Ružomberka, že prejavil o mňa záujem. Nuž a vzápätí sa to upieklo. Opakujem, som za to veľmi rád.
Hneď na začiatku aktuálnej sezóny, v 1. kole v Trnave vás stoplo nepríjemné zranenie. Vyzeralo to dosť zle, no napokon ste sa, po troch týždňoch, vrátili na trávnik. Aké bolo celé pozadie?
V popise z magnetickej rezonancie stálo, že ide o ´ruptúru´ členka. Pravdepodobne som mal natrhnuté väzy v ´kotníku´. Netajím, všetko nasvedčovalo dlhšiu pauzu. Lekári a fyzioterapeuti ma dali pomerne rýchlo dokopy. Aj ja som robil všetko preto, aby moja pauza bola čo najkratšia, aby som mohol chlapcom pomôcť. Možno to má ešte aj teraz nejaké následky, no verím, že systematickou prácou sa dám stopercentne dokopy.
Keď Ružomberok päť kôl nezískal ani bod, asi už málokto čakal taký úžasný obrat. Ako ste to vy vnímali?
Samozrejme, že som nášmu tímu veril, a som šťastný, že to dokázal. Vieme, aké problémy na začiatku mužstvo postihli. Neboli sme, z rôznych dôvodov, kompletní, čo však nie sme ani teraz. Žiadalo si to nejaký čas, kým sa aspoň čiastočne dáme fyzicky i zdravotne do poriadku.
Vtedy prenikli aj správy, že tréner Ondřej Smetana dostal od predstavenstva klubu ultimátu, no vy ste jasne deklarovali, že za ním stojí. Ako to bolo?
Celá kabína chcela, aby pokračoval. Tak sme sa o tom bavili aj po domácej remíze so Žilinou (3:3). Som rád, že to tak dopadlo. Či bolo nejaké ultimátum, to ja neviem.
Keď sa nedarilo, akú bola úloha kapitána v šatni?
V takejto situácii je veru aj kriku trochu viac. Vždy sa však snažíme mať v kabíne dobrú atmosféru. Je to dôležité, aby sa zápasy zvládli. Tiež je správne, keď si niektoré veci medzi sebou otvorene povieme.
Z troch víťazstiev sa určite najťažšie rodilo to posledné proti Podbrezovej (1:0), keď Adam Tučný rozhodol dve minúty pred naplnením riadneho hracieho času z priameho kopu, čo vy na to?
Áno, bolo to ťažké. Doma sme dovtedy ešte nevyhrali. Chceli sme potvrdiť dva trojbodové zisky z ihrísk súperov. Bol to asi skôr taktický boj, no napokon sme brali tri body. A to bolo hlavné.
Vy ste predviedli dve individuálne parádne akcie, ale bez následnej finalizácie, čo na to poviete?
Vždy sa dá niečo spraviť lepšie. Hoci to nevyšlo, napokon Tučný víťazstvo zariadil.
Čo poviete na jediný gól?
Stál som pri múre hostí. Podľa mňa si ho súper hrozne postavil a Adam Tučný to krásne trafil.
