LIPTOV. V prípade Liptovskej Mary, obrovského vodného diela, ktoré zmenilo tvár stredného Liptova a vysídlilo tisíce ľudí, sa zvykne hovoriť, že voda zaliala aj časť histórie, ktorá je tak nenávratne stratená.
Extrémny pokles vodnej hladiny v poslednej dobe však prilákal nielen mnoho ľudí, ktorých zaliata oblasť fascinuje, ale aj archeológov. Pozorným očiam profesionálov neunikli archeologické náleziská a po viac ako piatich desaťročiach sa vrátili k výskumu zátopovej oblasti.
Šťastnou náhodou sa im podarilo dokumentovať starú cestu v blízkosti Čemíc a objaviť batériu výrobných pecí v blízkosti Galovian.
Lokalitu v blízkosti Galovian, na ostrožnom výbežku, preskúmali v lete tohto roku. Neprekážalo im, že územie postupne zaplavila voda. Archeológovia z Archeologického ústavu SAV špecializujúci sa na výskum pod vodou si obliekli neoprény, nasadili okuliare, dýchacie prístroje a výskum pokračoval.
Nielen o týchto posledných výskumoch, ale aj o prácach predchádzajúcich výstavbe vodného diela rozprávala Simona Sliacka, archeologička Liptovského múzea, na prednáške v Múzeu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši.
Pri Galovanoch našli skupinu pecí
Pri Čemiciach ustupujúca voda odhalila časť asfaltovej pôvodnej hlavnej cesty aj s pätkami drevených telegrafných či elektrických stĺpov a pňami prícestných alejí, ktorá vznikla len položením asfaltu na pôvodnú štetovanú cisársku poštovú cestu.

„Archeológ pamiatkového úradu Martin Miňo stav dokumentoval a z náleziska získal aj malú kolekciu črepových nálezov, okrem iného napríklad črep z rukoväte trojnožky na varenie,“ povedala Sliacka.
Druhá poloha, ktorú preskúmali, sa nachádza v blízkosti Galovian. Zábery z dronu na miesto výskumu ukázali čitateľnejší pohľad na lokalitu.
„Skúmané objekty boli rozmiestnené približne v troch súbežných líniách a môžeme teda hovoriť o batérii výrobných objektov, ktorých funkcia a datovanie zatiaľ nie je známe. Jeden objekt, ktorý bol poškodený vodou, bol preskúmaný. No nenašli sa v ňom žiadne artefakty, ktoré by umožnili datovať alebo interpretovať funkciu tohto objektu“ opísala Sliacka.
Z výrobných pecí kruhového pôdorysu alebo pôdorysu štvorca so zaoblenými hranami boli odobraté vzorky výplne. Laboratórne analýzy tak môžu dať odpovede na otázky, na ktoré dnes archeológovia ešte nedokážu odpovedať.
V blízkosti týchto objektov archeológovia z pamiatkového úradu Martin Miňo a Ľubica Demianová Kupcová preskúmali ešte kolovú jamu, väčší zahĺbený objekt a na západnom svahu ostrohy kultúrnu vrstvu, ktorá obsahovala nielen atypickú keramiku robenú v ruke, ale aj keramiku obtáčanú na kruhu a železné stavebné kovania.
Archeológovia predpokladajú, že bude celý súbor nálezov možno datovať do jednej fázy a to do obdobia severokarpatskej skupiny.

Archeológovia sa na Maru, na pobrežie v Galovanoch, vrátili ešte v auguste, keď lokalita mizla pod hladinou stúpajúcej vody, spolu s kolegami Klaudiou Daňovou a Martinom Kvietkom z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorí sa špecializujú na archeologický výskum pod vodou.
„Kolegovia dokážu preskúmať to, čo je pre nás ostatných nedostupné ,“ povedala Sliacka s tým, že sa ukázalo, že terén vo vode prudko klesá, a tak boli nájdené len splavené keramické fragmenty typologicky zodpovedajúce keramike z lokality. Podarilo sa im však identifikovať deštrukciu múrika z lomového kameňa a vo väčších hĺbkach boli zistené aj medze zatopených políčok.
Nálezy pred začatím výstavby vodného diela
Výskum v dotknutej oblasti sa, samozrejme, nezačal až pri realizácii stavby. Archeologickému bádaniu Liptova sa venovali mnohí laici a odborníci.
„Z mnohých nálezov spomeniem nález bronzových puklíc z Liptovskej Mary z roku 1927. Boli objavené pri stavbe rodinného domu a do Liptovského múzea boli získané kúpu za 2500 Kčs. To bola na tú dobu vysoká suma,“ priblížila archeologička Liptovského múzea.
Predbežný archeologický prieskum realizovali v apríli 1963 počas dvoch dní Vojtech Budinský Krička a Anton Petrovský Šichman z Považského múzea v Žiline. Počas tých dvoch dní prešli nielen dotknutú oblasť, ale dostali sa až do Prosieka či Trsteného.
Veľké objavy na Havránku
V roku 1965 prišla na Liptovskú Maru výskumná expedícia, ktorú viedol Karol Pieta. Jeho pôsobenie na Liptove zanechalo výraznú stopu.
Výskumy realizoval na viacerých polohách v blízkosti Havránku, často za veľmi obmedzených podmienok a pod časovým tlakom. Spolu s ním sa na výskumoch podieľali aj Václav Furmánek a Vladislav Veliačik.