Ružomberok - Naopak, skôr príjemná výnimka. K šampionátu, na ktorom sa predstavila aj pätica mladých ružomberských basketbalistiek (Adriana Oravcová, Dáša Rajecká, Radka Mokošová, Simona Markiová a Zuzana Brezániová), sa vraciame v rozhovore s trénerom Borisom Žbirkom, ktorý takisto funguje v štruktúrach MBK Ružomberok.
Kedy ste s týmto reprezentačným výberom začali pracovať?
- Aj keď som ešte na začiatku roka apeloval na prezídium SBA, že dievčenská reprezentácia ročníka narodenia 1987 stále nemá určeného trénera, dosť neskoro v tejto veci padlo rozhodnutie. Napokon som sa stal jediným kandidátom, pretože asi nikto iný nemal odvahu ísť do toho. Za cieľ som si dal nájsť v danej kategórii tie najvhodnejšie typy. Po schválení prezídiom k môjmu prvému kontaktu s hráčkami došlo 11. apríla. Sitom, vrátane troch výcvikových táborov, prešlo 24 dievčat. Hlavná príprava na „Európu“ sa začala 24. júna kondičným sústredením v Liptovskej Osade. Družstvo spoločne absolvovalo 44 tréningových jednotiek a odohralo 10 stretnutí. Chcelo by to ale minimálne sto spoločných tréningov a aspoň dvojnásobok zápasových previerok.
Ako sa pozeráte na konečnú ôsmu priečku?
- Myslím si, že pre slovenský basketbal je to veľký úspech. Pre mňa, ako trénera, to ale úspech nie je. Mojou ambíciou je vždy vyhrávať a dobýjať čo najvyššie méty. Musím však byť realista. V danej situácii i so zreteľom na prostriedky, ktorými pre potreby reprezentácie disponuje SBA, sme urobili maximum. Už len fakt, že len pol druha mesiaca som mal na prípravu družstva, hovorí sám osebe. Z mojej strany to bol svojím spôsobom i risk. Nehovoriac už o tom, že ročník 1987 nedával žiadnu záruku hrať o popredné pozície. Hlavne preto, že veľmi úzkym miestom v tíme bol podkošový post. Naše pivotky svojou výškou nezodpovedali ani smelším požiadavkám na krídla. Maximálne sme sa sústredili na prvé dva zápasy v základnej skupine s Talianskom a Tureckom. Hoci sa hrali v netradičnom čase o štvrť na dve, dievčatá ich veľmi dobre zvládli a tým si zabezpečili postup medzi osem najlepších celkov. To znamenalo aj splnenie hlavného cieľa. Aj keď bola z toho napokon „len“ ôsma priečka, s postupom do štvrťfinále sme sa neuspokojili a bojovali ďalej.
Dopočuli sme sa, že reprezentačný kolektív mohol mať ešte väčšiu silu. Kto vám v ňom chýbal?
- Na športovej rade SBA bolo rozhodnuté, že po skončení povinností v kadetskej reprezentácií, sa k družstvu pridajú Palušná a Zentková. Žiaľ, nestalo sa tak. Na škodu slovenského basketbalu i samotných hráčok. Okolnosti si nechám vysvetliť po prešetrení športovou a dozornou radou. Ide o talentované pivotky, ktoré by boli určite pre kolektív prínosom. Len mimochodom, Palušná je hráčkou Viktorie Košice a Zentková údajne tiež mieri z Ružomberka do tohto košického klubu, ktorý absolútne nespolupracoval so slovenskou reprezentáciou.
Aké vysvedčenie by ste nastavili mladej ružomberskej enkláve?
- Snažil som si vybrať také typy dievčat, ktoré sa dokážu pobiť o víťazstvo. Najviac na seba na palubovke upozornila Adriana Oravcová. Ako jediná sa dokázala presadiť v tejto spoločnosti a potvrdila, že dosahuje v juniorskej kategórii európsky štandard. Aj keď sa nikomu inému nedarilo, Oravcová neustále „išla“ a bodovala. Prvý raz som videl Aďu hrať na doraz a aj za hranicami svojich možností. Pre trénera je to veľký zážitok. Miestami už od únavy nevládala ani oči zdvihnúť, ale predsa sa pýtala na ihrisko, aby družstvu pomohla. Dáša Rajecká zase bola najlepšia z našich podkošových hráčok. So svojimi 183 cm sa musela „biť“ so súperkami, ktoré mali i nad 190 cm. Napriek tomuto hendikepu nebojácne išla do súbojov a veľmi platná bola pri obrannom doskakovaní. V útoku sa jej darilo striedavo. Radka Mokošová je veľmi talentovaná basketbalistka s veľkou perspektívou. Keď fyzicky spevnie, môže vyrásť v jedno z najlepších krídel, aké sme kedy mali v Ružomberku. Dokázala, hlavne v prvých zápasoch zabrať a zobrať i na seba zodpovednosť. Simonu Markiovú, ktorá začala na poste krídelníčky, som neskôr využíval i ako pivotku. Myslím si, že išlo o vydarený ťah, keď Simona sa tejto úlohy zhostila veľmi dobre. Zuzane Brezániovej sa darilo striedavo. Enormne sa ale snažila v príprave. Tak tvrdo som ešte nikoho nevidel pracovať.
