ptovského Mikuláša Alexander Sklafkovský. Nielen ich pár metrov pod Žiarskou chatou povzbudzoval premiér Mikuláš Dzurinda. Ako bežec sa chcel zúčastniť na druhej časti trate – behu do Žiarskeho sedla. Viróza však plány zmenila, a tak maratónky ostali v kufri služobnej audiny. „Marek, je 10 hodín, mal by som brať lieky. Skočte mi prosím po ne do auta,“ obrátil sa premiér k svojej ochranke. A MY Liptov využil nestráženého premiéra na krátky rozhovor.
Po takom hektickom týždni, keď z vlády odišiel váš koaličný partner Pavol Rusko, ste asi rád, keď sa dostanete do hôr, do prírody?
To viete, že áno. Je to pre mňa relax. Bez prírody si svoj život neviem ani predstaviť. Keď cítim najväčší tlak, napätie na psychike, tak si vybehnem. To sú moje dlhoročné skúsenosti, že problém, ktorý má rozmer 100, má po takých desiatich kilometroch rozmer 10.
V médiách vás najčastejšie vídať behať na hrádzi popri Dunaji či v lesoch v okolí Bratislavy a Trenčianskych Teplíc. Ale chodievate aj na vysokohorskú turistiku?
Chodievam. Keď som pracoval na železnici, tak som s kamarátom chodieval aj na lano, ako horolezec som si trúfol do takej trojky, štvorky vo vysokohorskom teréne. Teraz chodím už ako turista, párkrát som bol aj na Gerlachovskom štíte. Najčastejšie sú to Vysoké Tatry, pred týždňom som si vybehol z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom za 58 minút. Týždeň predtým som zase zabehol pod hodinu z Tatranských Matliarov k Zelenému plesu. Veľmi obľubujem takéto výbehy, tieto a aj Tichá dolina sú moje obľúbené.
V Liptove ste už vrámci vášho Modrého leta po druhý krát. Čo si predstavíte, keď sa povie Liptov?
Naozaj hory, ale pre mňa skôr hory v zime. V Jasnej som si už zalyžoval aj s dánskym premiérom Rasmussenom, a aj so slovinským premiérom. Veľmi sa mi páči Jasná, je to jedno z našich najlepších zimných stredísk. Ale rád chodievam aj do akvaparku, ktorý vyrástol vedľa Liptovskej Mary.
Ozaj, keď na lyžovačku pozvete premiéra z inej krajiny, tak sa bavíte súkromne, alebo riešite aj nejaké oficiálne záležitosti?
Na takýchto podujatiach dominujú skôr ľudské témy. Hovoríme o svojich rodinách, o záľubách. Ale niekedy aj o filozofických východiskách, na základe ktorých sa potom staviame k vážnym témam. Pamätám si, že práve pri lyžovačke v Jasnej sme veľa diskutovali o kríze v Iraku.
Britský premiér Tony Blair sa pre účasť britských vojsk v Iraku vraj rozhodol na vysokohorskej chate v Pyrenejách. Ako sa rozhodujete vy – niekde na samote v horách, alebo vo svojom úrade, obklopený tímom spolupracovníkov?
Skôr to druhé. Vždy sa snažím vytvoriť si vlastný názor, ale nesmierne dôležitá je konzultácia. Rád a často sa radím. Najmä, ak ide o vážne témy. Ale aj tie porady majú svoje hodnotové mantinely, ktoré vo svojom živote vidím pomerne jasne. Aj Irak bola pre mňa otázka princípov a životných hodnôt.
Čo si všímate, keď sa zastavíte v Liptove?
Zmeny. Zmeny na ľuďoch, zmeny na fasádach domov, zmeny na uliciach. V Liptovskom Mikuláši ma pozval na kávu primátor a ja som sa nestačil čudovať. Bol som sa pozrieť pri novej soche Martina Rázusa, prešiel som si pešiu zónu a po dvoch rokoch som sa nestačil čudovať, ako fantasticky Liptovský Mikuláš vyzerá. Dnes je to jedno úžasné mesto s veľkým námestím, upravenými budovami, útulnými kaviarničkami. Cítil som sa tam báječne.
