Ružomberok – Bude v nej aj Ružomberčan Bohuš Čabák. Toho v štyridsiatych deviatich rokoch čaká vôbec prvý štart na takomto významnom podujatí. „Som asi ako víno, čím starší, tým lepší,“ s úsmevom na perách prehodil muž, ktorý v posledných troch rokoch zaznamenal výrazný výkonnostný posun vpred. Zlato pred dvoma rokmi, vlani štvrté a teraz druhé miesto. Taká je Čabákova bilancia na posledných domácich šampionátoch.
„Od deväťdesiateho sa vážnejšie venujem stolnému tenisu,“ vraví rodený Ružomberčan „Predtým to bolo skôr rekreačne. „Veľmi mi pomohlo, keď som asi pred piatimi rokmi začal hrávať majstrovské súťaže so zdravými. Dva tréningy plus jeden ligový zápas, asi tak vyzerá, mimo povinností medzi telesne postihnutými hráčmi, môj stolnotenisový týždeň.“ Čabák pravidelne hráva V. ligu a v nej patrí k najlepším hráčom. Na tohtosezónnom turnaji Top 12 V. ligy Ružomberského okresu skončil na veľmi peknej tretej priečke. „Takmer v každom ligovom stretnutí som „robil“ svoje štyri body. Je iné hrať stolný tenis postojačky ako sedieť vo vozíku. Ja som tesne pri stole, takže okamžite vraciam loptičky.“
Bohuš Čabák už v mládežníckom veku koketoval s „celuloidovou“ loptičkou. S kamarátmi si tiež rád z pasie zahral futbal. Deň pred Silvestrom 1977 sa ale všetko zmenilo. Bohuš totiž pri autohavárii utrpel úraz, ktorý ho navždy pripútal na invalidný vozík. „Vo Veličnej, na železničnom prechode som s „náklaďákom“ skončil vo vlaku,“ vracia sa k osudnej chvíli. „Bolo hrozné počasie. Sneh sa miešal s dažďom a zároveň mrzlo. Na poľadovici som nedokázal zabrzdiť a napikoval som do posledného vagóna.“
K stolnému tenisu na vozíčku sa Bohuš dostal cez atletiku, kde to skúšal s vrhačským trojbojom (guľa, disk, oštep) a lukostreľbou. „Keď boli deti malé, nebol čas na šport,“ tvrdí dnešný slovenský reprezentant. „Dôležitým medzníkom bol pre mňa vznik ružomberského klubu telesne postihnutých športovcov. Vtedy som sa rozlúčil s lukostreľbou v ŠK Nitra a postupne som sa začal preorientovávať na stolný tenis.“ Na „Európe“ sa Čabák vo svojej kategórii TT 3 predstaví v dvojhre i v súťaži družstiev spolu s Jánom Koščom z Piešťan. „Chcem si čo najviac zahrať a dosiahnuť nejaký dobrý výsledok. Predpokladám, že trošku ľahšia cestu k tomuto cieľu by mala viesť cez družstvá,“ zakončil bojovník na pohľadanie. V súkromnom živote i za zeleným stolom.
