rským klubom. Širšia futbalová verejnosť ale Tomáša začala výraznejšie vnímať až v tejto sezóne. Od začiatku prvoligového ročníka 2005/2006 je totiž tento 22–ročný futbalista stálicou v ružomberskej zálohe. Tomáš, všetko nasvedčuje tomu, že ide o vašu najvydarenejšiu sezónu v doterajšej kariére. Čo vy na to? - Takéto tvrdenie by mohlo vyznieť ako predčasné. Veď sme len za polovicou jesennej časti. Do konca sezóny je ešte veľmi ďaleko. Ale zároveň musím priznať, že tak to aj ja vnímam. Pravidelne nastupujem v Corgoň lige, z čoho mám veľkú radosť. Pomerne dlho ste ale obliekali len dres béčka. Najprv v štvrtej lige a po postupe v tretej. Prečo? - Na nikoho sa nemôžem vyhovárať, len si priznať, že som sa v prvom mužstve nepresadil. Viackrát som bol v príprave áčka, ale vždy išlo o nevyužitú príležitosť. Tak som to ja bral. Kedy došlo vlastne k zlomu? - Ešte v predchádzajúcej sezóne si ma z rezervy vytiahol tréner Komňacký. Potom som za A mužstvo odohral posledných päť stretnutí. Pamätám si, že prvú príležitosť mi nový tréner, ktorý vystriedal pána Hucka, dal v Trenčíne, kde sme vyhrali. Čiže dovtedy, za éry Ivana Hucka, bol pre vás prvoligový trávnik tabu? - Celkom nie. Ako prvý mi dal príležitosť v najvyššej súťaži tréner Erik Bogdanovský. Išlo ale len o pár minút. Verili ste, že po štartoch na konci lanskej sezóny, sa v jeseni ocitnete v základe MFK? - Áno aj nie. Nezakrývam, veľmi som sa tým nezaoberal. Do prípravy som sa snažil dať všetko. Vedel som, že v strede poľa je i bude v A mužstve veľká konkurencia. Tréner Ján Haspra, st. vás v béčku chválil ako veľkého poctivca a „makača“. Ako to vlastne bolo? - Vždy sa snažím ísť na doraz. A po spoločných tréningoch som si zvykol aj niečo pridať. Aj teraz individuálne na sebe pracujete? - Snažím sa, ale nie je to nič extra. Keď sú na programe dve tréningové jednotky, tak už človek má toho dosť. Zvyknem ale sem-tam po tréningu zostať v posilňovni. V každom prípade sa však nejakému pohybu venujem, keď je čas odskočiť si domov. Buď si idem zabehnúť, alebo v dobrom počasí sadnem na bicykel. Na akom poste ste hrávali v B mužstve? - Hocikde. Väčšinou mi bola zverená rola stredového defenzívneho záložníka. Ale hral som i na ľavej či na pravej strane zálohy. A aj v obrane. Proste, kde bolo treba. Prešiel som vlastne všetkými postami, okrem útoku. V béčku ste ale aj strieľali góly. V Corgoň lige zatiaľ chýbate v tabuľke strelcov. Kedy sa to zmení? - Ani v tom béčku tých gólov nebolo veľa. Tuším päť v jarnej časti. V prvom mužstve však v prvom rade musím plniť trénerove taktické pokyny. Mojou úlohou je neotvárať stred poľa. A keď napríklad traja kolegovia zo zálohy idú dopredu na štandardku, mojou povinnosťou je istiť vzadu. Tým ale netvrdím, že v zápase sa nemôžem dostať aj k zakončeniu. Veru, pekné by bolo už i nejaký gól zaznamenať. Ktorý zápas v Corgoň lige by ste označili za najvydarenejší? - To neviem povedať. Najlepšie dojmy mám z tých víťazných. Tomáš, aké umiestnenie vás bude hriať po prvoligovom gongu práve prebiehajúcej sezóny? - Júj, to je ešte ďaleko! Bral by som umiestnenie do 3. priečky. Momentálne ale treba byť pri zemi a maximálne sa sústrediť na najbližšie zápasy. Proste ísť od stretnutia k stretnutiu. A naplno.
