u.V Podturni si včas uvedomili vážnosť tejto situácie. Dlhoročnému predsedovi Jurajovi Mlynarčíkovi sa podarilo sformovať novú partiu zanietených funkcionárov: „V zimnej prestávke sme dali hlavy dokopy. Netrebe zdôrazňovať starú známu pravdu o tom, ako sa ľahko vypadáva, ale, naopak, postupuje sa omnoho ťažšie. Veľmi som sa potešil, že práve v týchto neľahkých chvíľach zobrala zodpovednosť za osud nášho futbalu na svoje plecia mladá funkcionárska krv.“ Do kádra sa vrátili hráči, ktorí pred časom zavesili kopačky na klinec, svojimi skúsenosťami významne prispel Martin Vyskočáni z Tatrana L. Mikuláš. Odvetnú časť zverenci Dušana Bačíka vyhrali a celkovo skončili na štvrtom mieste.
Juraj Mlynarčík objasňuje ďalšie kroky, ktoré naštartovali futbal v Podturni k ceste smerom nahor: „Do novej sezóny sme išli s odhodlaním poškuľovať po vyšších priečkach. V prvom rade sme sa zamerali na príchody našich odchovancov. Domov sa vrátil Michal Ilavský z L. Hrádku, Tomáš Dzuriak z Ružomberka. Do bránky sme angažovali známu persónu liptovského futbalu - päťdesiatročného Pavla Ondrejku z Liptovskej Štiavnice.“ Slová predsedu dopĺňa pokladník Ľudovít Báthory: „Všetky hráčske zmeny sa udiali na poslednú chvíľu, základná zostava sa formovala za pochodu. Vstup do súťaže nám preto zákonite nevyšiel podľa predstáv. Navyše, Marek Vozárik si zlomil ruku a kvôli vylúčeniu nútene pauzoval spomínaný Michal Ilavský.“
Po úvodných dvoch remízach z L. Revúc a z derby na ihrisku L. Jána nasledovala séria siedmych víťazstiev. „Pod naše, väčšinou, tesné výsledky sa viackrát podpísalo uspokojenie s priaznivým vývojom stretnutia. Na každý gól potrebujeme množstvo šancí. S pribúdajúcimi kolami sa chceli súperi proti nám, celkom prirodzene, vytiahnuť a museli sme prekonávať ich sústredené obrany,“ hodnotí pozíciu jesenného lídra Ľ. Báthory.
„Veľká vďaka všetkých ľudí okolo nášho klubu patrí obecnému zastupiteľstvu na čele so starostom Mariánom Vojtíkom, ktorý sa nezdráhal a keď bolo treba, vzal do rúk aj volant klubového autobusu na cestu za súpermi. Obecná pokladňa zabezpečuje nevyhnutné prostriedky na chod mužstva,“ oceňuje, nie všade samozrejmý, prístup volených zástupcov J. Mlynarčík a pokračuje: „Určite by sme neboli na súčasných pozíciách bez nezištnej pomoci Jaroslava Procházku. Významne nám pomohol pri získaní kvalitných hráčov. Viem, že je to človek, ktorý nepotrebuje slávu, ale bolo by hriechom nevyzdvihnúť jeho úprimný záujem o náš futbal. Ak by jeho príklad dokázal inšpirovať miestnych podnikateľov, nemuseli by sme sa báť o budúcnosť nášho klubu.“
Po dlhšom čase prihlásila Podtureň do súťaží aj mládežnícke družstvá. Cyril Michalík sa ochotne ujal najmenších, Dušan Bačík spoločne s kapitánom A - mužstva Zdenkom Mlynarčíkom trénujú dorast. Ľ. Báthory na túto tému hovorí: „Chceme pokračovať v nastúpenom trende. Úspešný, verím, že nielen v jeseni, jednoliaty kolektív tvoria v prevažnej miere naši odchovanci.“
„Viacerí nám, vzhľadom na kvalitu kádra, prizvukujú postupovú povinnosť, ale prax ma naučila, že netreba oslavovať dopredu. Keby sa nám to podarilo, neboli by sme proti. Dokonca aj v hráčskej kabíne sa ozývajú hlasy, že keď už teraz nepostúpime, tak potom kedy?“ uzatvára J. Mlynarčík. Veľmi mladý tím Podturne cíti záväzok k svojim verným priaznivcom, medzi ktorými má čestné miesto osemdesiatšesťročný Peter Zlejší.
