Ružomberok - „V prvom polčase sa nedarilo celému družstvu,“ tvrdila po súboji s BSE Budapešť ružomberská dirigentka Michaela Uhrová, ktorá ako jediná z aktérok tohto duelu odtiahli celých štyridsať minúť bez jediného vystriedania. „Nikto z nás sa nevedel chytiť, ale stále sme bojovali. Neviem, v čom to bolo. V našej hre sa vyskytovalo veľa nepresností, tiež chýbal rýchly ťah dopredu. Súper veľmi dobre bránil a my sme si s tým nevedeli rady. Ani druhý polčas, hoci už to bolo lepšie, nenapĺňal naše predzápasové predstavy.“
Čo od družstva vyžadoval tréner Svoboda počas oddychových časov?
- Hlavne nás nabádal k rýchlemu protiútoku, aby sme sa vyvarovali problémom pri postupných akciách. Pretože do plnej obrany sa nám hralo zle. Dôraz kládol aj na doskakovanie.
Aj vy ste tentoraz boli rozhnevaná so streleckou muškou.
- Ako celé družstvo. Našťastie v závere, čiže v pravú chvíľu, mi to konečne začalo aj padať. Dovtedy som veľa nevystrelila, hrala som málo aktívne na kôš.
Na začiatku poslednej desaťminútovky ste dvakrát získali šesťbodový náskok. Potom ale bolo po ňom a BSE získalo psychickú výhodu. Čo vám v tej chvíli preblesklo hlavou?
- Ja som sa stále bála o výsledok, od začiatku až do konca. V závere som verila, že keď vytiahneme obranu, príde zlom. Až tak skúsenými hráčkami totiž súper nedisponoval. A aj BSE začalo strácať lopty.
V Budapešti ste vyhrali o štyri body 72:68, doma o tri. Ktorý súboj bol ťažší?
- Každé stretnutie je iné. V Maďarsku išlo o vstup do Pohára FIBA. Bol to svojim spôsobom krok do neznáma. Teraz, po troch víťazstvách za sebou, sme boli v úlohe favorita. Každý od nás čakal iba víťazstvo, ale pred vlastným publikom hráme stále dosť nervózne. Zhodli sme sa na tom v šatni. Očakávania sú značné a my nechceme sklamať našich priaznivcov. Chcem ale zdôrazniť, že nie je umenie vyhrať, keď sa družstvu darí, ale keď to nejde. To bol náš domáci prípad s BSE.
