Tento článok začneme netradične - hádankou. Aký zjednocujúci názov by ste dali nasledujúcim zariadeniam - Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku, expozícia baníctva a hutníctva Maša tiež v Liptovskom Hrádku, Čierny Orol v Liptovskom Mikuláši, keltské nálezisko Havránok pri Liptovskej Mare, hrad Likava v Likavke, ružomberská osada Vlkolínec a kostol v Ludrovej? Pre tých, ktorí nevedeli správnu odpoveď - všetky zariadenia sú pod ochrannými krídlami Liptovského múzea so sídlom v Ružomberku.
Veľa by sa dalo popísať o jednotlivých expozíciách tohto múzea, o vystavených exponátoch, depozitoch či o návštevnosti rozdelenej na domácu či zahraničnú klientelu. Redakciu MY Liptov však tentokrát zaujímalo niečo úplne iné. Totiž kultúra, medzi ktorú múzea bezosporu patria, v súčasnosti nepatrí medzi privilegované rezorty. A nás zaujíma, ako žijú a prežívajú ľudia v zariadeniach tohto typu, ako sa im darí napĺňať to, čo si niekedy v januári predsavzali?
„Ak sa nemýlim, ideme sa baviť o peniazoch, o tom, koľko sme ich mali tohto roku k dispozícii, a čo sa nám za ne podarilo urobiť. Začnime teda oficiálnym rozpočtom, ktorý tvorí základ nášho finančného zabezpečenia. Od zriaďovateľa, ktorým je Žilinský samosprávny kraj, sme tento rok dostali celkom 9,273 mil Sk. Z tejto sumy je prevažná časť určená na mzdy a odvody do poisťovní za 47 pracovníkov múzea. Ostatné výdavky, teda peniaze určené na prevádzku múzea - úhradu energií, prevádzkové a komunikačné náklady atď. sme mali pridelené vo výške len 1,125 mil Sk. Táto suma samozrejme nepostačuje, a preto viac ako tretinu prevádzkových nákladov musíme uhrádzať z prostriedkov získaných vlastnou činnosťou. Rátať teda musíme s príjmami zo vstupného a iných kultúrno-výchovných aktivít,“ dozvedeli sme sa vstupnú informáciu na túto tému od Ivety Zuskinovej, riaditeľky Liptovského múzea v Ružomberku.V rámci kapitálových výdavkov malo múzeum schválený rozpočet vo výške 3 milióny korún. Ide o zriaďovateľom účelovo viazané finančné prostriedky na konkrétne akcie - budovanie mlynu v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline a ukončenie sprístupnenia Huynadyho veže na hrade Likava.
Prínosom občianske združenia
Otvorene si priznajme, že ak by malo múzeum „vyžiť“ len z prostriedkov daných od zriaďovateľa, ak by to vôbec bolo možné, tak by to bol veľmi šedivý život. Preto aj múzejníci z Liptova obracajú svoju pozornosť na mimorozpočtové zdroje.
„V súčasnosti očakávame druhú časť finančných prostriedkov z Európskej únie vo výške 25 tisíc Eur za úspešný projekt Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku, ktorý sme zrealizovali podľa plánu do 30. septembra,“ začala debatu na tému mimorozpočtových zdrojov I. Zuskinová. (V tejto súvislosti pripomeňme, že otvoreniu Ovčiarskeho múzea sa redakcia MY Liptov podrobne venovala v novinách č. 43 v príspevku pod titulkom Otvorili jedinečné Ovčiarske múzeum - poz. aut.)
Liptovské múzeum by tiež malo dostať z Ministerstva kultúry SR približne 500 tisíc Sk za úspešné projekty obnovy národných kultúrnych pamiatok a tiež na reštaurovanie zbierkových predmetov. Zatiaľ však múzeum nemá ešte ani len podpísané zmluvy o poskytnutí daných finančných prostriedkov, nieto samotné peniaze.
Napriek tomu pokračujme v načieraní do problematiky mimorozpočtových zdrojov. Tentokrát pristavením sa pri aktivite viacerých občianskych združení pôsobiacich v prospech Liptovského múzea. „Významne nám napríklad pomohlo občianske združenie Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny, ktoré sa ako nezisková organizácia môže uchádzať o finančné prostriedky aj z takých zdrojov, ktoré sú pre múzeum ako príspevkovú organizáciu nedostupné. Zduženie nám napríklad pomohlo pri dobudovaní novootvoreného Ovčiarskeho múzea. Na nákup zbierkových predmetov a prezentačnej techniky zo zdrojov ministerstva pôdohospodárstva v minulom roku získalo 500 tisíc a v tomto roku 250 tisíc Sk. Na rovnaký účel získalo 48 tisíc korún aj z Ministerstva kultúry SR,“ dozvedeli sme sa od I. Zuskinovej.
Ďalšie občianske združenie Spoločnosť pri Považskej lesnej železničke získalo zo zdrojov Ministerstva kultúry SR 50 tisíc Sk na opravu historickej parnej lokomotívy. Na výsledky rozhodnutia príslušnej komisie čaká aj občianske združenie Fotofórum pri Liptovskom múzeu na podporu rovnomenného fotosalónu. Spomenúť možno aj viacerých súkromných podnikateľov, živnostníkov i fyzické osoby, ktoré pomáhajú múzeu prevažne materiálnou pomocou.
Aj samospráva pomáha
Peniaze poskytnuté zriaďovateľom a zdroje získané z grantov a projektov, to nie sú jediné mešce, z ktorých môže múzeum získať potrebné financie. Veď pôsobenie v dvoch liptovských okresoch, v troch liptovských mestách a v ďalších obciach priamo predurčuje využitie ďalšieho finančného zdroja.
„Veľmi nám záleží na dobrej vzájomnej spolupráci s mestskými a obecnými samosprávami, ktorá sa napríklad prejavuje aj v spoločnej príprave výstavných a iných kultúrno-výchovných podujatí. V tomto smere nás čaká ešte veľa práce. Múzeum by sa malo pre mesto či obec stať doslova nevyhnutnou kultúrnou inštitúciou. Nemožno na malom priestore spomenúť všetky uskutočnené akcie, ale napríklad mesto Ružomberok významne podporuje medzinárodný salón umeleckej fotografie Fotofórum. S Mestským úradom v Liptovskom Mikuláši spoločne hľadáme cesty na kultúrne a spoločenské využitie nádvoria historickej budovy múzea Čierny orol. A samospráva v Liptovskom Hrádku nám zasa v tomto roku zaplatila náklady na prípravu výstavy pri príležitosti 200. výročia udelenia výsad komorského mestečka,“ uviedla len niektoré spoločné akcie I. Zuskinová.
Múzeum popri starostlivosti o zverený nehnuteľný majetok a pri drobných opravách čiastočne spolupracuje aj so štátnou správou. A to napríklad v podobe zamestnávania pracovníkov v rámci tzv. aktivačných prác. Samozrejmosťou je v zariadeniach múzea aj poskytovanie možnosti výkonu tzv. absolventskej praxe. S pomocou ich všetkých, ako aj vďaka účastníkom táborov Stromu života sa nám podarilo zrekonštruovať vnútorné a vonkajšie omietky na objekte národnej kultúrnej pamiatky Roľnícky dom vo Vlkolínci, pravidelne ošetrovať areál gotického kostola v Ludrovej či pokračovať v čistiacich prácach na hrade Likava. Žiaci odborného učilišťa z Liptovského Mikuláša zase v rámci odbornej praxe urobili drobné stavebné úpravy v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline,“ vyratúvala niektoré spoločné aktivity I. Zuskinová.
Bude mlyn stavbou desaťročia?
Výpočet drobnejších akcií realizovaných v tomto roku by bolo omnoho viac. Ešte dlhší by určite bol zoznam tých zámerov, ktoré sa hlavne kvôli nedostatku finančných prostriedkov ani len neoplatilo zaradiť do realizačných plánov. Spomenieme len jeden príklad - rozpočet na výstavbu prvého objektu Potočnej dediny v pribylinskom skanzene - mlyna s valchou je do 30 miliónov korún. „My sme však vlani a aj tohto roku dostali na túto stavbu po dva milióny. Ak to pôjde takýmto slimačím tempom ďalej, bude to stavba desaťročia,“ vyhlásila I. Zuskinová.
Budúcoročný rozpočet Liptovského múzea je zatiaľ len v polohe návrhov. Ak dostane aspoň toľko finančných prostriedkov ako v tomto roku, vedenie Liptovského múzea musí byť spokojné. Na základe minuloročných skúseností sa teda aj budúci rok bude musieť uberať aj cestou mimorozpočtových zdrojov. Z pohľadu zabezpečenia potrebných financií totiž už len jeden partner, teda zriaďovateľ, nestačí.
„Je jasné, že cesta zabezpečenia mimorozpočtových zdrojov je aj pri budúcoročnom plánovaní rozvoja Liptovského múzea viac-menej nutnosťou. A kráčať po tej budúcoročnej ceste sme začali už v tomto roku. Máme totiž už schválené ďalšie dva projekty s podporou fondov z Európskej únie. Prvý patrí ešte do predvstupových fondov CBC Phare. V spolupráci so zahraničným partnerom z Poľska je orientovaný na výstavbu objektu Vozáreň v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Ten bude slúžiť ako polyfunkčný objekt s dominantnou funkciou medzinárodného informačného centra pre skanzeny v Poľsku a na Slovensku. Projekt s rozpočtom viac ako 10 mil. korún musí byť ukončený do septembra budúceho roka. Ďalší úspešný projekt Interreg je tiež spracovaný v rámci spolupráce s poľským partnerom. Je zameraný na propagáciu celej expozičnej a programovej ponuky Liptovského múzea,“ dozvedeli sme sa od I. Zuskinovej, ktorá zdôraznila, že stanovenie konkrétnych investičných priorít bude možné až po definitívnom rozhodnutí o výške rozpočtu, ktorý bude múzeu vyčlenený zriaďovateľom.
