Po slávnostnom vyhlásení výsledkov Miss študentka Liptova 2005 sme o rozhovor požiadali víťazku súťaže, Alenku Olgyaiovú.
Alenka, v tomto roku si sa „posadila“ do imaginárneho kresla kráľovnej krásy medzi stredoškoláčkami v celom Liptove. Celý rok, až do najblišžej súťaže, máš právo užívať titul Miss študentka Liptova 2005. Aké máš pocity?
Ešte stále tomu nemôžem uveriť, pretože som to vôbec neočakávala. Ale bol to krásny pocit stáť tam pred všetkými s vedomím, že som sa práve ja stala Miss študentka.
Vieme, že do súťaže ťa prihlásila maminka, sama si vraj nemala odvahu - chýbalo ti sebavedomie (sme presvedčení, že teraz sa to zmení)... Prečo tak málo dôvery vo vlastné sily a schopnosti?
Neverila som, že to dokážem a že sa vôbec dostanem do finálovej dvanástky. Keď som videla ostatné pekné dievčatá, pomyslela som si, že určite medzi nimi nemám šancu.
Tohtoročná súťaž bola náročná - casting, skúšky, príprava, choreografie, potreba prezentovať sa vo finále v konkurencii dvanástich atraktívnych dievčat. Aj keď veľa skúseností s modelingom a súťažami nemáš a nemôžeš teda porovnávať, predsa: kam by si z hľadiska organizačného zabezpečenia a kvality prípravy zaradila Miss študentku Liptova 2005?
Táto súťaž bola podľa mňa výsledkom kvalitnej práce na vysokej úrovni, čo sa týka organizácie aj prípravy. Atmosféra bola úžasná. Súťaž Miss študentka by som pokojne zaradila na úroveň Miss Slovenska. Veľmi sa mi páčil celý jej priebeh.
Nároky organizátorov na finalistky boli veľmi vysoké. Ako si zvládala potrebu zladiť školu, voľný čas s nácvikmi a režimom pravidelných sústredení? Nemala si niekedy počas prípravy chuť „zabaliť to?“
V škole som nemala nejaké väčšie problémy, keďže mám výbornú triednu profesorku. Voľný čas som počas nácvikov nemala skoro žiadny, ale nevadilo mi to. Chuť „zabaliť to?“ To som veru mala neraz... Stále som mala pocit, že tam nemám čo robiť. Teraz som pochopiteľne nesmierne rada, že som vydržala až do konca.
Príprava na súťaž trvala sedem týždňov. Ako ste - finalistky - spolu medzi sebou vychádzali? Rozumeli ste si? Alebo sa konkurencia prejavovala už počas prípravy na súťaž?
Myslím, že sme boli dobrý kolektív, aj keď určite si každá s každou úplne nerozumeli; ja som mala a mám všetky dievčatá veľmi rada. A keby som mohla, tak všetky nechám vyhrať.
Ako by si hodnotila prípravnú fázu, starostlivosť, prácu i prístup organizátorov?
Všetci organizátori mali s nami neuveriteľne veľkú trpezlivosť. Aj vtedy, keď sa nám neveľmi chcelo nacvičovať... Urobili veľký kus práce, pomáhali nám vo všetkom a ja im chcem touto cestou za všetko veľmi pekne poďakovať.
Čo ti počas prípravy i samotného finálového večera najviac utkvelo v pamäti? Na čo budeš spomínať s odstupom času najradšej?
Počas finálového večera ma veľmi prekvapil ten neuveriteľný potlesk, ktorý som dostala. Bol to krásny pocit, na ten tak rýchlo nezabudnem. Veľmi mi dokázal zdvihnúť sebavedomie, ktoré mi počas tejto súťaže chýbalo.
Máš v súvislosti so súťažou aj negatívnu skúsenosť, alebo zážitok, na ktorý by si chcela čo najrýchlejšie zabudnúť?
Nič také nepríjemné, na čo by som chcela rýchlo zabudnúť, sa nestalo. Nepochybne som prežila oveľa viac pekných chvíľ ako tých zlých.
Mala si pred súťažou strach, trému, pocit zodpovednosti? Alebo tieto pocity dokážeš zvládnuť a potlačiť?
Mala som veľmi veľkú trému - hlavne pred rozhovorom, aby som nesklamala rodinu a svojich priateľov, ale snažila som sa to čo najviac potlačiť.
Prezradíme čitateľom, že tvoja korunovácia bola absolútne jednoznačná, zvíťazila si s veľkým náskokom. Ako si oslávila svoje víťazstvo?
Nebola nejaká extra oslava, boli sme s ostatnými dievčatami zo súťaže na diskotéke, trochu sa zabaviť a tak...
Autor: Ivan Šenšel