Ružomberok - Viliam Hyravý priviedol najprv starších dorastencov MFK Ružomberok do I. ligy a v uplynulej sezóne svoje pôsobenie pri tomto družstve zavŕšil ziskom republikového titulu. Od leta sedí tento niekdajší vynikajúci futbalista na lavičke ružomberského A mužstva v úlohe asistenta trénera Františka Komňackého.
Neoľutovali ste niekedy tento prechod od mládeže k seniorom?
Zo začiatku som sa nevedel akosi zorientovať. Táto funkcia je o niečom inom ako trénovať dorastencov. Navyše, prvé dve stretnutia doma s Interom a v Trnave sme prehrali. Dosť ma to vnútorne ničilo. Z dorastu som nebol zvyknutý na takýto štart do sezóny. Potom sa to otočilo a aj moje pocity sa zmenili. Dnes môžem smelo povedať, že neľutujem svoje rozhodnutie prejsť k A mužstvu. Aj keď ma to stojí oveľa viac nervov a stresov ako predchádzajúca práca s mládežou.
Čo je v náplni vašej práce?
František Komňacký je môj šéf. Ja som jeho asistent, čiže pomocník. Smažím sa plniť všetko, čo mi môj nadriadený káže. Sám robím rozcvičky, dal mi však už viesť i celý tréning.
Máte možnosť hovoriť aj do zostavy?
Rozdebatovávame aj tieto veci. Spýta sa aj na môj názor. Konečné slovo však má on.
Ako sa vám spolupracuje s trénerom Komňackým?
Už som si na neho zvykol, ale chcelo to trochu času. Tréner Komňacký ma už predtým poznal. Vedel, že som tiež typ človeka, ktorý nerád prehráva a neustále sa snaží hecovať chlapcov na ihrisku, ale ktorý aj niekedy na lavičke uletí s nervami. Naposledy sa mi to stalo s Trenčínom. Jednoducho mám futbal rád a snažím sa mu dávať všetko. Čo sa týka našej spolupráce, myslím si, že je úplne v poriadku.
V prvom tíme sú aj chlapci, ktorí prešli vašimi rukami v dorasteneckej kategórii. Ako hodnotíte ich doterajšie uplatnenie medzi mužmi?
Erik Jendrišek je v áčku už dlhšie. Ide o výnimočného a veľmi talentovaného hráča, ale záver sezóny mu trošku nevyšiel. Tomáš Ďubek, ktorý ešte vekovo patrí medzi dorastencov, sa tiež ukazuje ako kvalitný futbalista. Myslím si, že jeho čas ešte len príde. Často s ním debatujem a prízvukujem mu, že musí viac na sebe robiť. Janko Maslo má sťaženú pozíciu vzhľadom na nemalú silu a stabilnosť ružomberskej obrany, zatiaľ ale nič nestráca. O Pavlovi Pilárovi si myslím, že v tejto sezóne išiel trochu výkonnostne dole. Takisto je to ale hráč, ktorý má všetky predpoklady, aby futbalovo napredoval. Nevýhodou Lukáša Bakoša je, že môže hrať len v strede zálohy, keď kraje nie sú jeho postom. Tam v jeseni nastupoval Sapara so Sedlákom. A keďže mužstvu sa darilo, zostava sa takmer nemenila. Verím, že popri Ľubošovi Hajdúchovi sa vytiahne aj nádejný brankár z lanského dorastu Roman Smieška.
Ako sa pozeráte na jesenné postavenie Ružomberka v Corgoň lige?
Keby mi pred sezónou niekto povedal, že budeme takto stáť, bral by som to všetkými desiatimi. Máme rovnaký počet bodov ako prvá Artmedia a druhá Trnava. Aj napriek tomu, že sme pár zápasov aj nezvládli. Už je však zbytočné sa k nim vracať. Východisková pozícia pred jarou je veľmi sľubná.
Aká, podľa vás, najpodstatnejšia zmena v mužstve nastala oproti jarnej časti, v ktorej sa Ružomberok v I. lige zachraňoval?
Jedným vážnym dôvodom obratu bol aj príchod dvoch kvalitných českých futbalistov - Honzu Nezmara a Pepu Dvorníka. Navyše sú to i vynikajúci chalani, obaja veľmi dobre vedia, čo futbal obnáša, čo mu hráč musí dať. Tak boli títo hráči vychovávaní v Čechách. Dvorník je síce tichší chlapec, ale osobne ho mám strašne rád. Futbal veru neoklame v ničom. Nezmar je v dobrom, kapitola sama o sebe. Kolektív ho plne rešpektuje a on ide vždy na doraz. Práve okolo týchto hráčov sa ostatní zomkli. Veľkou devízou nášho mužstva je, že chce vyhrávať. S takýmto cieľom nastupuje na každý zápas.