Kmeňový útočník popradských kamzíkov ukončil pred vianočnými sviatkami svoje účinkovanie v tíme Dwory-Unia Osvienčim. Záujem o služby šikovného krídelníka prejavili okamžite ďalšie poľské kluby, ale Peter Misál nechcel v krajine našich severných susedov pokračovať: „Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo. V Osvienčime som dal výpoveď, pretože celá klíma v poľskom hokeji nevzbudzovala vo mne veľkú perspektívu. Po návrate domov som oslovil predsedu predstavenstva MHk 32 Liptovský Mikuláš Vlastimila Škanderu a následne trénerov A-tímu. Som rád, že sa dohoda upiekla prakticky ihneď.“
Peter neprišiel do neznámeho prostredia. Hokejové publikum v srdci Liptova si jeho meno dobre zapamätalo počas síce krátkej, ale veľmi úspešnej epizódy v predminulej sezóne. V pätnástich extraligových dueloch na prelome rokov 2003 a 2004 mu hlavne spolupráca s Rudolfom Hunom vyniesla štrnásť kanadských bodov za sedem gólov a sedem asistencií. „Ten mesiac bol vynikajúci, hrali sme skvelý hokej. Chcel som tu ostať, tvorili sme veľmi dobrý tím. Bohužiaľ, bol som kmeňovým hráčom Popradu, ktorý si na mňa uplatnil právo a stiahol ma naspäť. S tým sa už nedalo nič robiť,“ spomína s odstupom času nová mikulášska deväťdesiatjednotka.
Dvadsaťosemročný rýchlik sa mohol údajne objaviť v zostave Liptákov už deň pred Silvestrom práve na „jeho“ popradskom ľade: „K tomu sa mi ako hráčovi ťažko vyjadruje, to sú veci dohody vedení klubov. Hlavne, že sa všetky náležitosti okolo môjho transferu vybavili tak bleskovo rýchlo a môžem hrať. Mojou výhodou je aj to, že väčšinu chlapcov poznám. Už len aby sme pravidelnejšie bodovali a dostali sa do pokojnejších extraligových vôd.“
Liptáci majú za sebou nie veľmi úspešný posledný mesiac uplynulého roku. Z deviatich zápasov uspeli iba v jedinom a spadli na úplné dno tabuľky. Posledná domáca výhra 2:1 nad Košicami (4. 12.) mala už poriadne dlhú bradu. V utorňajšom neúplnom 40. kole ST extraligy hostili zverenci zastupujúceho hlavného kormidelníka Jerguša Baču žilinských vlkov. Pod vytúžený plný bodový zisk sa mierou vrchovatou podpísala práve staronová tvár v súpiske MHk 32. Peter bol na ľade pri prvom góle Plevu a v polovici záverečného dejstva poisťoval tesný náskok na konečných 3:1: „Janči Pleva vyhral buly, „Kopec“ (pozn. Jan Kopecký) potiahol puk po pravej strane a ja som ho už iba doklepol do brány.“
Sľubný štart v staronovom drese vlial Petrovi do žíl novú motiváciu: „S riaditeľom môjho materského klubu Miroslavom Turanom sme sa dohodli, že skúsim hosťovanie v Mikuláši a ďalej sa uvidí.“
P.S. „V týchto dňoch prenikli na povrch správy, že naši severní susedia uvažujú o spoločnej súťaži práve so Slovenskom. Dúfam, že kompetentní na našej strane nepristúpia na túto alternatívu. Vzhľadom na stagnujúcu úroveň poľského hokeja by to bol jednoznačne krok do prázdna,“ dodáva na základe čerstvých vlastných skúseností jedna z osobností uplynulého kola našej najvyššej hokejovej súťaže.
