Mikulášsky hokej bude mať pod olympijskými kruhmi svoje zastúpenie. Miestenky do Turína vypísal trénersky triumvirát František Hossa, Ján Jaško, Jerguš Bača aj na mená Karola Križana a Milana Jurčinu. Kým mladý obranca brázdi zámorské klziská, ochranca svätyne švédskeho MoDo to má zo severu Európy domov oveľa bližšie. Počas prestávky tesne pred vianočnými sviatkami absolvoval Karol niekoľko tréningov v dobre známom prostredí mikulášskeho zimného štadióna: „Reprezentačné akcie beriem aj ako vhodnú príležitosť dostať sa aspoň na pár dní medzi najbližších.“ V nabitom programe si ochotne našiel čas aj pre čitateľov nášho týždenníka.
Pôsobíte vo Švédsku od začiatku tejto sezóny, k tomu ešte musíme pripočítať letné prípravné obdobie. Začiatky v novom prostredí nezvyknú byť jednoduché.
Hneď po príchode bolo dosť náročné zvykať si na nové podmienky. Mne to trvalo dosť dlho. Keď ste takto mimo domoviny prvý raz a navyše to nevychádza podľa predstáv, rozmýšľate, že by bolo najlepšie sa vrátiť. Aj ja som mal také myšlienky v hlave, ale potom sa to otočilo a začalo sa dariť. K tomu sa pridružili problémy s výstrojom a prípravné zápasy, ktoré určite nielen mňa nebavia. Skrátka, niekomu to trvá dlhšie, inému kratšie zvykať si na nové prostredie, mne to trvalo naozaj o čosi dlhšie. Našťastie sa to pred štartom súťaže urovnalo a potom bolo dobre.
Ako sa vám vstupovalo do bránkoviska, ktoré podivuhodne opustila legenda švédskeho hokeja Tommy Salo?
Bolo som si toho vedomý. Podpisoval som zmluvu s tým, že Tommy ukončil kariéru. V MODO preto potrebovali brankára, prišla mi ponuka prostredníctvom môjho agenta Mira Micháleka. Dlho sme o tom debatovali a špekulovali. Pôvodne som mal ísť do konkurenčného klubu Lulea, všetko bolo už prakticky dohodnuté, ale potom sa objavila ponuka z MODO. Vrátim sa k Salovi. Napriek tomu, že potvrdil koniec kariéry, v lete zmenil svoje rozhodnutie. Podpísal zmluvu v konkurenčnej Frölunde. V podstate viacero ľudí oklamal a dosť nahneval.
Málila sa vám pozícia brankárskej jednotky slovenskej extraligy?
Švédsku ligu som bral ako výzvu posunúť sa vyššie. Je to úplne niečo iné. Výkonnostný rozdiel nie je až taký markantný, ale Švédi berú hokej oveľa profesionálnejšie. Hráči sú na tom fyzicky veľmi dobre, vydržia celý zápas korčuľovať bez problémov hore - dole. Hrajú až do konca aj za rozhodnutého stavu na rozdiel od nás, u nás sa viacmenej vypúšťa. Je to omnoho náročnejšie vydržať hlavne fyzicky a psychicky. Pretože sa zápasy hrajú každý druhý deň, je to pre brankárov obzvlášť náročné. Mne chýba hlavne regenerácia, ktorá je tam slabšia. V tom rýchlom slede zápasov je na to veľmi málo času. Snažíme sa v tomto vzájomne si pomôcť.
Napriek tomu, že MoDo prešlo výraznou obmenou kádra, asi vás neminú boje o majstra.
Odborníci nás tipovali na jedenáste miesto bez predpokladu nejakých prenikavejších výsledkov. Vzhľadom na zloženie tímu je naše súčasné postavenie veľmi príjemným prekvapením. Vedenie žiari spokojnosťou, aj keď s jedlom prirodzene rastie chuť. Po úspechoch so silnejšími súpermi občas prišla strata bodov s celkami z nižších poschodí tabuľky a už bolo cítiť určité sklamanie. Nechcem to zakríknuť, máme to nádejne rozbehnuté smerom k play-off.
Figurujete na čelných priečkach brankárskych štatistík celej súťaže.
Prvé dva ligové zápasy som nechytal. Môj domáci kolega sa v tom druhom zranil. Ešte ho dochytal, ale v ďalšom už nastúpiť nemohol. Tak som sa dostal do hry. Cítil som nad sebou otáznik, či to zvládnem. Našťastie, inkasoval som minimum gólov, získali sme body, s ktorými sa veľmi nerátalo.
Vaše výkony nezostali bez povšimnutia ani u zostavovateľov slovenského olympijského výberu.
V posledných dvoch sezónach som sa zúčastnil na majstrovstvách sveta, ale o miestenke na olympiádu som neuvažoval. Až teraz, keď sa to približovalo, som si uvedomil túto šancu. Aj to bol dôvod môjho odchodu zo Slovenska. Dnes to môžem povedať otvorene, keby som bol zostal vo Zvolene, kde mám stále platnú zmluvu, tak by som sa do Turína asi dostal iba veľmi ťažko. Vsadil som na jednu kartu a som rád, že to vyšlo.
V slovenských médiách zarezonoval váš priamy úspešný duel s Rastislavom Staňom (Södertälje) o miesto v reprezentácii.
Čítal som to aj ja. Neberiem to ako súboj nás dvoch. Pre mňa bol dôležitý úspech tímu a spokojnosť s mojimi výkonmi. Nechcem, aby bolo moje pôsobenie sklamaním. Teraz, keď je nominácia istá, musí vydržať predovšetkým zdravie, veď je ešte mesiac pred nami. Ako sa priamo na mieste rozhodnú tréneri, je len na nich. Je to obrovská výzva spojená s obavami, jedná sa o vrcholné podujatie. Uvedomujem si obrovský tlak náročnej hokejovej verejnosti, ktorá nám len tak ľahko neodpustí neúspech.
Čo vravíte na barážovú hrozbu, ktorá visí nad mikulášskym extraligovým hokejom?
Sledujem všetky dostupné informácie o každom zápase našich. Hnevá ma súčasné postavenie. Zaregistroval som, že ich kvárili zranenia. Trochu mi chýba aj povestné mikulášske srdce hlavne u „cudzích“ hráčov, čo som vytušil aj z rozhovorov s Janom Lacom či Marekom Uramom. Trápi ma tento stav, pretože ešte chcem doma chytať a rozhodne nie prvú ligu. Je úplne jedno, či som vo Švédsku alebo vo Zvolene, stále sa cítim v prvom rade Liptákom.
Ako ste na prelome rokov rekapitulovali uplynulý rok a čo si želáte v tomto novom?
Rok 2005 mi v prvom rade nedoprial titul so zvolenským tímom, ktorý sme mali na dosah. Bude ma to mrzieť ešte poriadne dlho. Na druhej strane mi dal syna, čo je určite najvýznamnejšia udalosť môjho života. Vyhýbali sa mi vážne zranenia, bol som na svetovom šampionáte, vyšiel mi zahraničný angažmán. Do nového roku želám nielen sebe hlavne pevné zdravie. Ak to bude, tak na druhom mieste potom športové úspechy na olympiáde a vo švédskej lige. Mikulášskemu hokeju prajem pokojný záver sezóny bez baráže. Budem chalanom držať palce a sledovať naďalej ich výkony.
