Ktovie, akým počasím v Malatínach pod Magurou Matka Príroda privítala pred 81 rokmi v kolíske piate dieťa Bernandety a Emila Tholtovcov... Naisto však vieme, že v deň jeho nedávnych 81. narodenín si obliekla najkrajšiu zimnú róbu a že sudičky nadelili Eduardovi talent stvárňovať jej čaro štetcom a farbami. S tvorbou akademického maliara Eduarda Tholta sa verejnosť stretla na výstavách vo viacerých európskych metropolách, napríklad v Bratislave, Prahe, Budapešti či v Moskve. Mnohé jeho obrazy visia v budovách tuzemských ministerstiev a viacerých iných inštitúcií.
„Majster Tholt je veľmi skromný človek, čo je zrejmé aj z jeho tvorby, ktorá je veľmi precítená,“ vyslovil nad dielom liptovského umelca svoje pocity majiteľ liptovskomikulášskej Galérie Petráš & Petráš Pavel Petráš, ktorý pri príležitosti minuloročného životného jubilea umelca prezentoval v L. Mikuláši jeho tvorbu na výstavách v budove spoločnosti Kelcom a v Národnej akadémii obrany A. Hadíka.
Okrem prírodných scenérií majster Tholt stvárňuje tváre svojich rodákov a fragmenty ich života. „Som hlavne krajinár, ale venujem sa aj figurálnej tvorbe,“ charakterizoval sa v nedávnom rozhovore pre MY Liptov. Častou témou jeho obrazov sú rodné Malatíny, no inšpiráciu našiel aj v prírode Oravy a v bratislavských zákutiach.
Osemdesiate prvé narodeniny oslávil umelec v Malatínach, v kruhu svojej rodiny. Prvou gratulantkou bola manželka Júlia, nasledovali dcéry Magda a Valéria a ďalší príbuzní, neskôr vinše zneli aj z úst dcéry Viery a syna Ivana. Pohodu umelca chvíľami naštrbili zdravotné ťažkosti, ponosoval sa na reumu a slabnúci zrak. „Štetce som ešte neodložil, no kiež by som bol pohyblivejší,“ vyslovil želanie. Z toku svojho zaujímavého života vybral ako jeden z významných zážitkov stretnutie s majstrom Ladislavom Čemickým po jeho návrate zo študijného pobytu v Paríži. „Mal som vtedy trinásť rokov a živého maliara som videl prvý raz v živote. Keď si pozrel moje kresby, pasoval ma na maliara a sľúbil, že ma dostane do Bratislavy, čo aj neskôr splnil,“ spomínal E. Tholt. Za svoj vzor označil profesora Petra Matejku, za najväčšieho maliara na svete považuje Leonarda Da Vinciho.
Podľa majstra Tholta je príroda čarovná v každom ročnom období. Stále sa ňou kochá s vedomím, že jej inšpiračná čaša je bezodná. Kiežby mu zdravie ešte dlho slúžilo tak, aby nám svoje videnie krásy sprostredkoval ďalšími obrazmi.
