Pondelok, 23. apríl, 2018 | Meniny má Vojtech
Pridajte si svoje mesto

Ľudmila Štrkolcová: „Folklór sa stal mojím osudom.“

Povedzme si, že sú veci, ktoré možno sprostredkovať len tým, že sa pootvoria ako kniha. Táto kniha sa však neskladá zo slov, ale z tanca a piesne. Z piesne, čo z neba nespadla a tanca, čo vyrastal po úbočiach Slovenska. Čo povedať o človeku, ktorému sa títo blíženci stali osudom? Asi len toľko: je to mama, ktorá nadovšetko miluje svoje vlastné deti, no dokáže sa po celý život rozdávať aj deťom okolo seba, lebo sú všade. Vie ich osloviť, nadchnúť folklórom a zužitkovať práve to, čo im je celkom prirodzené a samozrejme: hravosť, pohyb, rytmus, riekanku, nápev ľudovej piesne. Toto všetko v podaní detského folklórneho súboru vyzerá tak, že hudba a tanec sa chytia za ruky a utekajú, utekajú kľukatým chodníčkom ľudového umenia. Možno už tušíte, že táto reč bude venovaná Ľudmile Štrkolcovej zo Závažnej Poruby (1936) ako darček k sviatku okrúhlych narodenín.

Po otcovi lyže, po mame folklór

Opýtali sme sa jubilantky: čo zdedili všetky tri Štrkolcovie deti po otcovi, čo po mame? „Po otcovi lyže, po mame folklór. A je to spravodlivé. No naším spoločným úspechom je však to, že máme dobre vychované a vzdelané deti a rodina žije vzájomným pochopením toho, čo robí ten druhý. Môj folklórny život je príbeh na knižku,“ prezradila rodom Porubänka, povolaním učiteľka, zanietená folkloristka a dlhoročná vedúca Detského folklórneho súboru Ďumbier. Životný príbeh vedúcej prijmite teda ako obrázok súkromia sprevádzaného folklórnym rozprávačstvom.
Narodila sa za treskúcej zimy v Jambrichovie dome v Závažnej Porube. Otec, Ján Vaško, tu pôsobil ako učiteľ a kantor. Do histórie obce sa zapísal nielen ako „pán rechtor,“ ale aj ako všestranný kultúrny činovník. Po skončení Učiteľského ústavu v Prešove sa sem prihlásil do konkurzu na uvoľnené miesto po učiteľovi Bobákovi. Oženil sa a rodina sa tu natrvalo usadila. Pán učiteľ bol skutočný „univerzál“. Okrem toho, že hrával na piano pri Bohoslužbách v priestoroch školy (až v roku 1933 sa vybudoval evanjelický kostol), viedol prvý detský spevokol, režíroval detské divadelné predstavenia a ovládal i tajomstvá fotografie. Na tú dobu hotový zázrak. Na konci školského roku fotografoval školákov po triedach a po celý rok objektívom dokumentoval život na dedine. A tak okrem fotografie na pamiatku, obrazom tvoril obecnú kroniku. Mnohé z jeho snímok sa zachovali a zdobia nejeden rodinný album.
Všetci sme raz boli deťmi, ale nie všetky deti majú rovnaký osud. Ten Ľudkin nebol jednoduchý od samotného začiatku. Keď ju otec vyfotografoval vo vysokých čižmách (na fotografii) mama už ležala na smrteľnej posteli. Pochovali ju na porubskom cintoríne v Brestovej. Vnučky sa ujala stará mama v šarišských Hankovciach. O pár rokov sa vrátila späť do Poruby a tak prváčke Ľudmilke bolo dopriate zohrievať lavice porubskej školy s dvojčatami Mišurovie, so Zuzkou Hladkou, Rasťom Chovanom, Milom Ondrejkom a rada si spomína na dobrú kamarátku z detstva Martu Jánošovie - „Pikoví“.
„Aj po rokoch rada spomínam na Hankovce. Bola to dedina plná folklórnych tradícií, kopa spevákov, tanečníkov, muzikantov... A to ma oslovilo na celý život. Ak múdry básnik povedal, že všetko dôležité pre človeka sa začína v detstve, pre mňa to platí dvojnásobne,“ spomienkami oživila dedinu svojho detstva.
Koniec vojny a zmena režimu znamenali pre Vaškovcov „vandrovačku“ Slovenskom. Bývali v Čabradskom Vrbovku, v Uhrovci... Tu Ľudmila ukončila základnú školu a prihlásila sa na pedagogickú školu v blízkom Trenčíne. Na internáte bývala s dievčatami z kraja myjavského, trenčianskeho, z okolia Nového Mesta a tak nečudo, že o spev a tanec nebola núdza. Dievčatá spievali a tancovali podľa toho, ako sa tancovalo doma. Či môže lepšia škola folklóru byť ako tá, čo tanečnica absolvovala po večeroch a voľných chvíľach?
„Veľmi sme chceli tancovať v súbore Trenčan, ale čo robiť, keď nás nechceli, lebo to bol súbor pri Gymnáziu a študentov z iných škôl nebrali,“ vysvetlila a dodala: „...človek predsa nemôže čakať na príležitosť, musí hľadať a sám tvoriť priestor pre svoju záľubu.“

Umeniu viesť súbor sa treba učiť

Znie to zaujímavo, ale umiestenku po skončení školy dostala na Gymnázium v Trenčíne. Na tejto škole fungoval spomínaný Trenčan a viedli ho manželia Kubalovci. Boli to folkloristi telom i dušou a okrem toho Ferdiš Kubala bol Lipták - z Liptovskej Teplej a neraz pripomínal: „My, Liptáci, musíme spolu držať!“
„Aj ma „podržal“, hlavne v začiatkoch môjho choreografického snaženia a organizačného vedenia súboru Radosť,“ vyrozprávala, akoby jedným dychom. Ako začínajúca učiteľka založila v roku 1956 svoj prvý detský súbor. Súbor pomenovala Radosť a radostné bolo i prvé verejné vystúpenie pre rodičov. „Byť pracovitý a snaživý je však málo, treba byť i zaťatý, prezieravý, cieľavedomý a hlavne učiť sa od tých, čo to vedia. Učený nikto z neba nespadol. Človek si môže obľúbiť iba to, čo pozná,“ dodala. Umeniu viesť súbor sa priučila aj v súbore Družba v Trenčíne, kde ako mladé dievča tancovala a spievala.
Od zakladateľky súboru Radosť sme sa dozvedeli i to, že tento detský súbor stále pracuje, hoci s malými prestávkami až do dnešných dní a v tomto roku oslávi svoje päťdesiatiny.
V Trenčíne sa zoznámila i so svojím „vyvoleným“, ako ináč, pri tanci, a tak sa roku 1962 vydala a nová rodina sa presťahovala do Závažnej Poruby, lebo manžel Vladimír ako vojak z povolania zasa „dostal rozkaz“ učiť na vojenskej škole v Liptovskom Mikuláši.
Začala učiť v Okoličnom a čo nevidieť, s podporou a pomocou riaditeľa školy V. Piovarčiho, založila aj na tomto mieste detský folklórny súbor Poludnica. Povedzme si, môže ryba bez vody byť?
„Rada spomínam, že deväťdesiat percent členov tvorili Porubänia: Ľ. Cút, P. Agnet, Katka Staroňová, Danka Jambrichová, Janka Iľanovská, mnoho a mnoho ďalších, ale i talentovaný tanečník Marián Szekely, či Janka Liškovičová.“
Ani sa nechce veriť, ale od tej doby už veru pretieklo veľa vody dolu Váhom. Potom povila svoje deti: Janku 1963, Vladka 1966 a Juraja 1967. Po materskej nastúpila na I. základnú školu v Liptovskom Mikuláši. Tu v roku 1968 „povila“ svoje ďalšie dieťa: Detský folklórny súbor Ďumbier. A tak znova začala od začiatku. Dnes príbeh tohto súboru, ktorý vedie nielen ako umelecká, organizačná vedúca a choreografka, ale aj ako krajčírka krojov i práčka v jednej osobe, dorástol na rovných 38 rokov.
„Naplnil sa môj sen, staviam na tom čo viem o ľudovom umení. Deti sú múdre a vedia to, čo my iba tušíme. Za tie roky jednoducho vidím do hĺbky detskej duše a s deťmi radostne sprítomňujem posolstvo dávnych čias, lebo ma to baví a má to zmysel. Folklór sa stal mojím osudom. Za tie desiatky rokov som všeličo skúsila, všeličo nacvičila, všeličo nepoznané objavila, oživila a môžem povedať, že v mojom veku má človek právo aj spomínať nielen na stovky tanečníkov, ale i na muzikantov. Ak všetkých nevymenujem, nech mi prepáčia: Terka Bajlová, Ruženka Blahušková, Peťo Palan, Miško Kubáň, Jaro Hrnčiar, Mako Szekely...,“ rozhovorila sa a my dodávame, že zostať mladým medzi mladými je tiež kus životného umenia.

Čo ma drží nad vodou

„Ďumbier vznikol ako detský tanečno-spevácky súbor za pomoci a podpory zástupcu riaditeľa školy D. Šefčíka, pomohli kolegovia zo školy: Mikluš Macko a Marienka Urbanová. Priznajme, že každý začiatok nebýva ľahký. Keď ma preložili do školy na Nábrežie, súbor „pricestoval“ za mnou. Tu mi nezištne pomohla Darinka Beťková. Ale keď sa začali hlásiť deti z viacerých škôl a stúpol počet záujemcov, zrazu nebolo kde cvičiť. Telocvične boli obsadené, chodby nestačili. Tak nás „prichýlil“ bývalý Pioniersky dom. Tam bola veľká sála, zrkadlá, podmienky ideálne... Činnosť súboru neskôr „zastrešil“ Dom kultúry a teraz predstavujeme jeden z mnohých záujmových útvarov Centra voľného času v Liptovskom Mikuláši,“ priblížila krátku históriu patrónov súboru. Priestory na nácvik, skladovanie krojov a rekvizít patria k tým problémom, ktoré možno riešiť len so zriaďovateľom i rodičmi. Ak počítame, že súbor tvorí 100 - 150 detí, tieto veci nepredstavujú jednoduchú záležitosť. Všetko uskladniť a ošetrovať predstavuje poriadnu „šichtu“.
„Jedných z najzložitejších úskalí každého detského súboru je striedanie generácií. Deti rastú, odchádzajú a nové prichádzajú. Niekedy mám toho plné zuby. Keď nám to naozaj ide, naraz „zoslabneme.“ A začíname odznova. Pričom súbor má nielen zložku tanečnú, ale i hudobnú a spevácku. A tomu všetkému treba deti naučiť,“ dodala. „...na talenty však treba mať „nos“. A to je to, čo ma drží nad vodou. Dlhé roky tancovali v Ďumbieri i vo Váhu aj naši synovia a dcéra. Dnes moje deti a nevesta učia ďalšie deti umeniu tanca. Štafeta nezastala a to je vari to najkrajšie.“
K úprimným slovám oslávenkyne dodajme, že viacerí „absolventi“ Ďumbiera úspešne pokračujú vo Váhu a v iných súboroch na Slovensku.. Nielenže ovládajú základy tanečného umenia, ale čo je najdôležitejšie: osvojili si to, čo je najviac ohrozené v dnešnej dobe: ľudový tanec a jeho rôzne podoby. Na odkaz predchádzajúcich generácií neslobodno zabúdať, lebo zabudneme sami na seba. A to by bolo veľmi zle.
Mirka Palanová, Julko Gabúl, Vladko Vajdík, Jurko Ďuriš, Milan Herich, Milan Majzlík to „dotancovali“ až do SĽUKu, Jarko Kupčo, Vladko Florek do Lúčnice, mnohí bývalí tanečníci sa živia tancom v zahraničí ako tancmajstri, či choreografi. Aj tu platí: čo sa za mladi naučíš... a Ľ. Štrkolcovú veľmi teší, že bola pri tom. Poznamenajme aj to, že jubilantka za viac ako päťdesiat rokov života venovaných folklóru vyorala na tomto poli poriadne hlbokú brázdu a stopa jej snaženia je nádherne čitateľná. Čo dodať na dôvažok. Pri sviatku poďakovať a to rovno od srdca. Určite si to zaslúži.


  1. Tragédia na Liptove. Žena vypadla z raftu, našli ju mŕtvu 2 682
  2. Turistov aj cyklistov vykázali z Jánskej doliny Foto 538
  3. Za mŕtvych kamarátov zapália sviečku 468
  4. Zamestnávatelia v cestovnom ruchu hľadajú ľudí aj medzi študentmi 393
  5. Nápad sprístupniť málo známu Hybickú tiesňavu stále žije 207
  6. Pri tragickej nehode zomreli dvaja muži, ich auto zhorelo 197
  7. Petranský most budú opravovať ešte dlho 119
  8. Pri návrhu nových chát v Jasnej sa inšpirovali dedinou Santa Clausa 119
  9. Začala sa vakcinácia líšok proti besnote 78
  10. Kvalitnému výkonu Ruže chýbal gólový moment 57

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Tragédia na Liptove. Žena vypadla z raftu, našli ju mŕtvu

Po pristátí si lekárka leteckých záchranárov prevzala do svojej starostlivosti muža a približne štvorročného chlapca.

Turistov aj cyklistov vykázali z Jánskej doliny

Od minulého týždňa majú peší a cyklisti zakázaný vstup do jednej z najnavštevovanejších slovenských dolín. Dôvodom je ťažba kalamitného dreva.

Za mŕtvych kamarátov zapália sviečku

Tragická dopravná nehoda, pri ktorej nedávno zomreli dvaja Ružomberčania, zasiahla množstvo ľudí.

Zamestnávatelia v cestovnom ruchu hľadajú ľudí aj medzi študentmi

Hotelov a reštaurácii v Liptove pribúda, problémom budúcnosti môže byť, že v nich nebude mať kto pracovať.

Nápad sprístupniť málo známu Hybickú tiesňavu stále žije

Nenápadná riečka Hybica vysekala do vápencových skál impozantnú tiesňavu. Partia nadšencov z Hýb by chcela jej krásy ukázať verejnosti.

Blízke regióny

Požiar lesa hasiči uhasili, no z hory neodchádzajú

Dobrovoľníci zostali pri požiarovisku hliadkovať celú noc. Suchý porast sa môže vznietiť opäť.

Bystrickí fanúšikovia sa snažili vniknúť do kabíny domácich, lietali päste

Po šiestom finálovom zápase medzi Banskou Bystricou a Trenčínom prišlo v útrobách štadióna k nechutnej dohre.

Jedlo si do hory doniesť vedia, ale vlastné odpadky nechajú rozhádzané

Poriadna spúšť ostala v martinskom lesoparku Jedľoviny po jednej rodinnej opekačke. Plechovky od piva, prázdne obaly od klobás sa povaľovali po tráve. Okoloidúci sa nestačili čudovať.

V centre máme miesto, kde každá generácia necháva svoje zarobené peniaze

​​​​​​​Severné centrum Martina so Zbojníckou fontánou prešlo počas 140 rokov rôznymi prestavbami. Napríklad na mieste dnešnej Unicredit banky stál v minulosti hotel, hostinec či obchod s bielizňou.

FOTO: Šalkovská desiatka preverila bežcov

Okruh popri Hrone zvládlo odbehnúť 83 pretekárov.

Všetky správy

Bystrickí fanúšikovia sa snažili vniknúť do kabíny domácich, lietali päste

Po šiestom finálovom zápase medzi Banskou Bystricou a Trenčínom prišlo v útrobách štadióna k nechutnej dohre.

Obľúbený hotel Bödöra a Smeru prišiel o eurofondy

Firmy z babindolskej skupiny odstúpili od zmluvy na opravu hotela Zlatý kľúčik z eurofondov. Dôvod nepovedali.

Odborník na výchovu: Mama má právo povedať dosť a nemať výčitky

Marek Herman hovorí, že dnešní rodičia majú na seba príliš vysoké nároky a potom to nezvládajú.

Bystrica nevyužila ani tretí mečbal, Trenčín si vynútil rozhodujúci siedmy zápas

Trenčania prehrávali v sérii už 0:3, vyrovnali však na 3:3.

Najlepšie kakao? Granko ani Nesquik to podľa testu nie je

Instantné kakaové nápoje obsahujú zväčša veľa cukru, ukázal test.