Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Ľudmila Štrkolcová: „Folklór sa stal mojím osudom.“

Povedzme si, že sú veci, ktoré možno sprostredkovať len tým, že sa pootvoria ako kniha. Táto kniha sa však neskladá zo slov, ale z tanca a piesne. Z piesne, čo z neba nespadla a tanca, čo vyrastal po úbočiach Slovenska. Čo povedať o človeku, ktorému sa títo blíženci stali osudom? Asi len toľko: je to mama, ktorá nadovšetko miluje svoje vlastné deti, no dokáže sa po celý život rozdávať aj deťom okolo seba, lebo sú všade. Vie ich osloviť, nadchnúť folklórom a zužitkovať práve to, čo im je celkom prirodzené a samozrejme: hravosť, pohyb, rytmus, riekanku, nápev ľudovej piesne. Toto všetko v podaní detského folklórneho súboru vyzerá tak, že hudba a tanec sa chytia za ruky a utekajú, utekajú kľukatým chodníčkom ľudového umenia. Možno už tušíte, že táto reč bude venovaná Ľudmile Štrkolcovej zo Závažnej Poruby (1936) ako darček k sviatku okrúhlych narodenín.

Po otcovi lyže, po mame folklór

Opýtali sme sa jubilantky: čo zdedili všetky tri Štrkolcovie deti po otcovi, čo po mame? „Po otcovi lyže, po mame folklór. A je to spravodlivé. No naším spoločným úspechom je však to, že máme dobre vychované a vzdelané deti a rodina žije vzájomným pochopením toho, čo robí ten druhý. Môj folklórny život je príbeh na knižku,“ prezradila rodom Porubänka, povolaním učiteľka, zanietená folkloristka a dlhoročná vedúca Detského folklórneho súboru Ďumbier. Životný príbeh vedúcej prijmite teda ako obrázok súkromia sprevádzaného folklórnym rozprávačstvom.
Narodila sa za treskúcej zimy v Jambrichovie dome v Závažnej Porube. Otec, Ján Vaško, tu pôsobil ako učiteľ a kantor. Do histórie obce sa zapísal nielen ako „pán rechtor,“ ale aj ako všestranný kultúrny činovník. Po skončení Učiteľského ústavu v Prešove sa sem prihlásil do konkurzu na uvoľnené miesto po učiteľovi Bobákovi. Oženil sa a rodina sa tu natrvalo usadila. Pán učiteľ bol skutočný „univerzál“. Okrem toho, že hrával na piano pri Bohoslužbách v priestoroch školy (až v roku 1933 sa vybudoval evanjelický kostol), viedol prvý detský spevokol, režíroval detské divadelné predstavenia a ovládal i tajomstvá fotografie. Na tú dobu hotový zázrak. Na konci školského roku fotografoval školákov po triedach a po celý rok objektívom dokumentoval život na dedine. A tak okrem fotografie na pamiatku, obrazom tvoril obecnú kroniku. Mnohé z jeho snímok sa zachovali a zdobia nejeden rodinný album.
Všetci sme raz boli deťmi, ale nie všetky deti majú rovnaký osud. Ten Ľudkin nebol jednoduchý od samotného začiatku. Keď ju otec vyfotografoval vo vysokých čižmách (na fotografii) mama už ležala na smrteľnej posteli. Pochovali ju na porubskom cintoríne v Brestovej. Vnučky sa ujala stará mama v šarišských Hankovciach. O pár rokov sa vrátila späť do Poruby a tak prváčke Ľudmilke bolo dopriate zohrievať lavice porubskej školy s dvojčatami Mišurovie, so Zuzkou Hladkou, Rasťom Chovanom, Milom Ondrejkom a rada si spomína na dobrú kamarátku z detstva Martu Jánošovie - „Pikoví“.
„Aj po rokoch rada spomínam na Hankovce. Bola to dedina plná folklórnych tradícií, kopa spevákov, tanečníkov, muzikantov... A to ma oslovilo na celý život. Ak múdry básnik povedal, že všetko dôležité pre človeka sa začína v detstve, pre mňa to platí dvojnásobne,“ spomienkami oživila dedinu svojho detstva.
Koniec vojny a zmena režimu znamenali pre Vaškovcov „vandrovačku“ Slovenskom. Bývali v Čabradskom Vrbovku, v Uhrovci... Tu Ľudmila ukončila základnú školu a prihlásila sa na pedagogickú školu v blízkom Trenčíne. Na internáte bývala s dievčatami z kraja myjavského, trenčianskeho, z okolia Nového Mesta a tak nečudo, že o spev a tanec nebola núdza. Dievčatá spievali a tancovali podľa toho, ako sa tancovalo doma. Či môže lepšia škola folklóru byť ako tá, čo tanečnica absolvovala po večeroch a voľných chvíľach?
„Veľmi sme chceli tancovať v súbore Trenčan, ale čo robiť, keď nás nechceli, lebo to bol súbor pri Gymnáziu a študentov z iných škôl nebrali,“ vysvetlila a dodala: „...človek predsa nemôže čakať na príležitosť, musí hľadať a sám tvoriť priestor pre svoju záľubu.“

Umeniu viesť súbor sa treba učiť

Znie to zaujímavo, ale umiestenku po skončení školy dostala na Gymnázium v Trenčíne. Na tejto škole fungoval spomínaný Trenčan a viedli ho manželia Kubalovci. Boli to folkloristi telom i dušou a okrem toho Ferdiš Kubala bol Lipták - z Liptovskej Teplej a neraz pripomínal: „My, Liptáci, musíme spolu držať!“
„Aj ma „podržal“, hlavne v začiatkoch môjho choreografického snaženia a organizačného vedenia súboru Radosť,“ vyrozprávala, akoby jedným dychom. Ako začínajúca učiteľka založila v roku 1956 svoj prvý detský súbor. Súbor pomenovala Radosť a radostné bolo i prvé verejné vystúpenie pre rodičov. „Byť pracovitý a snaživý je však málo, treba byť i zaťatý, prezieravý, cieľavedomý a hlavne učiť sa od tých, čo to vedia. Učený nikto z neba nespadol. Človek si môže obľúbiť iba to, čo pozná,“ dodala. Umeniu viesť súbor sa priučila aj v súbore Družba v Trenčíne, kde ako mladé dievča tancovala a spievala.
Od zakladateľky súboru Radosť sme sa dozvedeli i to, že tento detský súbor stále pracuje, hoci s malými prestávkami až do dnešných dní a v tomto roku oslávi svoje päťdesiatiny.
V Trenčíne sa zoznámila i so svojím „vyvoleným“, ako ináč, pri tanci, a tak sa roku 1962 vydala a nová rodina sa presťahovala do Závažnej Poruby, lebo manžel Vladimír ako vojak z povolania zasa „dostal rozkaz“ učiť na vojenskej škole v Liptovskom Mikuláši.
Začala učiť v Okoličnom a čo nevidieť, s podporou a pomocou riaditeľa školy V. Piovarčiho, založila aj na tomto mieste detský folklórny súbor Poludnica. Povedzme si, môže ryba bez vody byť?
„Rada spomínam, že deväťdesiat percent členov tvorili Porubänia: Ľ. Cút, P. Agnet, Katka Staroňová, Danka Jambrichová, Janka Iľanovská, mnoho a mnoho ďalších, ale i talentovaný tanečník Marián Szekely, či Janka Liškovičová.“
Ani sa nechce veriť, ale od tej doby už veru pretieklo veľa vody dolu Váhom. Potom povila svoje deti: Janku 1963, Vladka 1966 a Juraja 1967. Po materskej nastúpila na I. základnú školu v Liptovskom Mikuláši. Tu v roku 1968 „povila“ svoje ďalšie dieťa: Detský folklórny súbor Ďumbier. A tak znova začala od začiatku. Dnes príbeh tohto súboru, ktorý vedie nielen ako umelecká, organizačná vedúca a choreografka, ale aj ako krajčírka krojov i práčka v jednej osobe, dorástol na rovných 38 rokov.
„Naplnil sa môj sen, staviam na tom čo viem o ľudovom umení. Deti sú múdre a vedia to, čo my iba tušíme. Za tie roky jednoducho vidím do hĺbky detskej duše a s deťmi radostne sprítomňujem posolstvo dávnych čias, lebo ma to baví a má to zmysel. Folklór sa stal mojím osudom. Za tie desiatky rokov som všeličo skúsila, všeličo nacvičila, všeličo nepoznané objavila, oživila a môžem povedať, že v mojom veku má človek právo aj spomínať nielen na stovky tanečníkov, ale i na muzikantov. Ak všetkých nevymenujem, nech mi prepáčia: Terka Bajlová, Ruženka Blahušková, Peťo Palan, Miško Kubáň, Jaro Hrnčiar, Mako Szekely...,“ rozhovorila sa a my dodávame, že zostať mladým medzi mladými je tiež kus životného umenia.

Čo ma drží nad vodou

„Ďumbier vznikol ako detský tanečno-spevácky súbor za pomoci a podpory zástupcu riaditeľa školy D. Šefčíka, pomohli kolegovia zo školy: Mikluš Macko a Marienka Urbanová. Priznajme, že každý začiatok nebýva ľahký. Keď ma preložili do školy na Nábrežie, súbor „pricestoval“ za mnou. Tu mi nezištne pomohla Darinka Beťková. Ale keď sa začali hlásiť deti z viacerých škôl a stúpol počet záujemcov, zrazu nebolo kde cvičiť. Telocvične boli obsadené, chodby nestačili. Tak nás „prichýlil“ bývalý Pioniersky dom. Tam bola veľká sála, zrkadlá, podmienky ideálne... Činnosť súboru neskôr „zastrešil“ Dom kultúry a teraz predstavujeme jeden z mnohých záujmových útvarov Centra voľného času v Liptovskom Mikuláši,“ priblížila krátku históriu patrónov súboru. Priestory na nácvik, skladovanie krojov a rekvizít patria k tým problémom, ktoré možno riešiť len so zriaďovateľom i rodičmi. Ak počítame, že súbor tvorí 100 - 150 detí, tieto veci nepredstavujú jednoduchú záležitosť. Všetko uskladniť a ošetrovať predstavuje poriadnu „šichtu“.
„Jedných z najzložitejších úskalí každého detského súboru je striedanie generácií. Deti rastú, odchádzajú a nové prichádzajú. Niekedy mám toho plné zuby. Keď nám to naozaj ide, naraz „zoslabneme.“ A začíname odznova. Pričom súbor má nielen zložku tanečnú, ale i hudobnú a spevácku. A tomu všetkému treba deti naučiť,“ dodala. „...na talenty však treba mať „nos“. A to je to, čo ma drží nad vodou. Dlhé roky tancovali v Ďumbieri i vo Váhu aj naši synovia a dcéra. Dnes moje deti a nevesta učia ďalšie deti umeniu tanca. Štafeta nezastala a to je vari to najkrajšie.“
K úprimným slovám oslávenkyne dodajme, že viacerí „absolventi“ Ďumbiera úspešne pokračujú vo Váhu a v iných súboroch na Slovensku.. Nielenže ovládajú základy tanečného umenia, ale čo je najdôležitejšie: osvojili si to, čo je najviac ohrozené v dnešnej dobe: ľudový tanec a jeho rôzne podoby. Na odkaz predchádzajúcich generácií neslobodno zabúdať, lebo zabudneme sami na seba. A to by bolo veľmi zle.
Mirka Palanová, Julko Gabúl, Vladko Vajdík, Jurko Ďuriš, Milan Herich, Milan Majzlík to „dotancovali“ až do SĽUKu, Jarko Kupčo, Vladko Florek do Lúčnice, mnohí bývalí tanečníci sa živia tancom v zahraničí ako tancmajstri, či choreografi. Aj tu platí: čo sa za mladi naučíš... a Ľ. Štrkolcovú veľmi teší, že bola pri tom. Poznamenajme aj to, že jubilantka za viac ako päťdesiat rokov života venovaných folklóru vyorala na tomto poli poriadne hlbokú brázdu a stopa jej snaženia je nádherne čitateľná. Čo dodať na dôvažok. Pri sviatku poďakovať a to rovno od srdca. Určite si to zaslúži.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 894
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 010
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 281
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 491
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 587
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 164
  7. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 122
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 835
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 159
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 958
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Už ste čítali?