Popri Milanovi Jančuškovi má na Martinčanov dvojnásobne „spadnuté“ aj Marek Hovorka. V predminulej sezóne pôsobil v Turci pod vedením vlastného otca. Mladému Dubničanovi sa herne darilo nad očakávanie, všetci ho vynášali do nebies. Zlom však prišiel v momente, keď Milan Hovorka opustil post hlavného trénera v Martine a zamieril do tábora žilinských vlkov. Marek netušil, že aj jeho osud v tíme strojárov bude rýchlo spečatený. Svoje veci našiel pred zamknutými dverami šatne: „Samozrejme, že proti Martinu chcem na ľade nechať aj dušu a vrátiť im všetky príkoria, ktoré mi pripravili. Minule som bol preto aj trošku premotivovaný. Oni majú dobrých hráčov, my máme tiež svoju kvalitu, bude to ešte ťažká bitka.“
V priamom súboji o deviatu priečku, zaručujúcu pokoj bez zradnej baráže, ho gólovo zastúpil Martin Kriška. Zodpovednosť v zápase so Zvolenom už zobrala na svoje plecia rýchla mikulášska dvadsaťpäťka. V polovici poslednej tretiny strelil práve Marek gól, ktorý udržal dobiedzajúci Martin na päťbodový dištanc: „Po vyhratom buly som získal puk, prešiel s ním medzi kruhy a vystrelil po ľade na bránu. Našťastie to prešlo Šimonovičovi popri pravej nohe do siete. Že je to gól, som zistil, až keď ľudia na tribúnach začali kričať. Mal som obrovskú radosť, ktorá je teraz ešte väčšia, veď to bol víťazný zásah v dôležitom zápase. Určite to bol môj najdôležitejší gól. Som však stále iba na začiatku kariéry, takže verím, že prídu ešte dôležitejšie.“
Aby toho nebolo dosť, má o motiváciu navyše aj dnes proti Trenčínu. Na striedačke vojakov má v tejto sezóne hlavné slovo jeho otec: „Volal som s ním, za víťazný gól ma pochválil, ale, keď som mu oznámil, že som v prvej tretine vyfasoval desaťminútový trest, skoro ma zožral. Aj keď dnes budeme stáť na opačných stranách barikády, určite ho poteší, ak sa mi bude dariť. Najlepšie by bolo, keby som mu strelil zo dva góly. Možno mi doma nedá večeru, ale čo už, hlavne, aby sme opäť zabodovali,“ dodal Marek s úsmevom.
