Azda nenájdete zástupcu ktoréhokoľvek mesta či obce, ktorý by povedal, že v ich rozpočte je dostatok peňazí na realizáciu všetkých rozvojových zámerov. Skôr naopak - mnohí tvrdia, že ich nízky rozpočet im nedovolí naplánovať ani jednu investičnú akciu.
Realita je skutočne taká, že rozpočty mnohých miest a obcí sú výrazne poddimenzované. Napriek tomu môžeme s pokojným svedomím vyhlásiť, že tvrdenia uvedené v úvode tohto príspevku sú pravdivé len čiastočne. Prečo? Samospráva má totiž možnosť čerpať finančné zdroje zo štátneho rozpočtu prostredníctvom fondov, zriaďovateľom ktorých sú rezortné ministerstvá a iné orgány štátnej správy. A realitou posledných rokov sú aj viaceré granty, vyhlasovateľom ktorých je Európska únia (EÚ).
Mysleli aj na mládež
Namieste je otázka - ako si v minulom roku pri získavaní mimorozpočtových finančných zdrojov počínala samospráva v Ružomberku? „Stroho štatisticky povedané - od novembra 2004 do novembra 2005 sme podali 22 žiadostí o poskytnutie finančnej podpory zo slovenských štátnych fondov a z grantov EÚ. Schválených bolo 13 žiadostí v celkovej výške viac ako 7,8 miliónov korún. Taktiež sme boli partnermi v šiestich projektoch, žiadateľom ktorých boli iné subjekty. Napríklad nadácia Integra Bratislava získala 22 miliónov korún na vytvorenie centier podpory malého podnikania žien. V roku 2005 sme zorganizovali aj tri mládežnícke výmeny v rámci programov Comenius, Mládež a Leonardo, počas ktorých Ružomberok navštívilo spolu 90 mladých ľudí z Francúzska, Poľska, Lotyšska, Tuniska, Egyptu a Turecka. Zorganizovali sme i účasť mladých Ružomberčanov v šiestich medzinárodných mládežníckych výmenách, počas ktorých vycestovalo celkom 68 študentov ružomberských stredných škôl a ich vedúcich do rôznych európskych krajín (Lotyšsko, Francúzsko, Poľsko, Švédsko, Belgicko). Na realizáciu týchto projektov sme získali približne 1,5 mil korún,“ dozvedeli sme sa od Pavla Scheera z referátu regionálneho rozvoja, cestovného ruchu a grantov podnikateľského oddelenia Mestského úradu v Ružomberku.
Protidrogový fond
Pri detailnejšom rozbore zistíme, že Ružomberčania žiadali o finančnú podporu pri realizáciu rozvojových plánov v oblasti športu, mládeže, vzdelávania, odpadového hospodárstva a pri odstraňovaní spoločensky nežiaducich negatívnych javov. Sem určite patrí prednášková činnosť s protidrogovou tematikou. Práve na vzdelávanie koordinátorov prevencie drogovej závislosti získalo mesto z Protidrogového fondu 35 tisíc korún. Dovolíme si tvrdiť, že s bojom proti drogovej závislosti súvisí aj ďalší projekt. Veď platí, že ak má mladý človek pred sebou športový cieľ, od látok, ktoré z dlhodobého pohľadu znižujú jeho výkonnosť, programovo bočí. V tomto prípade konkrétne máme na mysli vybudovanie sektoru pre skok do diaľky s umelohmotným rozbežiskom pri 4. základnej škole. Na jeho výstavbu prispelo Ministerstvo školstva SR sumou 150 tisíc korún. Mesto ako zriaďovateľ školy poskytlo na realizáciu projektu 30 tisíc korún.
Viaceré projekty boli spracované a následne aj schválené v rámci programu Obnovme si svoj dom, ktorý vyhlásilo Ministerstvo kultúry SR. Na tento účel bolo poskytnutých celkovo 362 tisíc korún. Ministerstvo životného prostredia SR zase poskytlo mestu 1,3 mil Sk na nákup špeciálneho vozidla s cieľom rozšíriť a zefektívniť separovaný zber v Ružomberku. So životným prostredím súvisí aj ďalší schválený projekt - Integrovaný systém odpadového hospodárstva mesta Ružomberok. Na vypracovanie projektovej dokumentácie celého systému získal Ružomberok 105 263 eur. Zároveň na spracovanie Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesto dostalo ďalších 1,8 mil Sk.
Prioritou metropolitná optická sieť
A na čo sa zameria samospráva v Ružomberku pri získavaní mimorozpočtových finančných zdrojov v tomto roku? „Vo všeobecnej rovine povedané - budeme sa snažiť získať čo najviac finančných prostriedkov z mimorozpočtových zdrojov. Omnoho aktívnejší chceme byť pri získavaní finančných prostriedkov z viacerých fondov EÚ. A konkrétne? Prioritné je verejné osvetlenie v meste a metropolitná optická sieť,“ dozvedeli sme sa od P. Scheera.
V prípade metropolitnej optickej siete ide o vytvorenie siete optických káblov v meste, ktoré by primárne slúžili na vytvorenie internetovej siete všetkých verejných bodov, ako sú školy, zdravotnícke objekty, štátne úrady a pod. Sekundárne by metropolitná optická sieť slúžila aj pre potreby súkromného sektora. Treba si uvedomiť, že metropolitná optická sieť sa dá využiť aj pre prenos signálu mestskej televízie, systému ochrany objektov či telefonovania cez internet. Jeho tohtoročná priorita je teda objektívna.
