Nedeľa, 22. júl, 2018 | Meniny má Magdaléna

Dievča z Liptova na európskych riekach

Narodila sa v Pribyline, vyštudovala na Spiši, teraz časť roka žije v Pribyline, v Bratislave, v Maďarsku alebo na lodiach plávajúcich po európskych riekach. A práve tu si dvadsaťštyriročná Katarína Titz, rod. Huková, plní svoje dievčenské sny už ako mladá žena lodného kapitána. Kapitán Peter Titz je len dôsledok jej snov, ona sa za svojím šťastím vybrala sama hneď po skončení strednej školy na loď a žiaden kapitán vtedy ešte nebol na obzore. Začala pracovať ako servírka na lodi Blue Danube, ktorá sa plavila po Dunaji. Dnes už je manažérkou reštaurácií, plaví sa na rôznych lodiach po Dunaji a po Rýne, pozná prístavy od Amsterdamu v Holandsku po Constance v Rumunsku a život na lodi je jej bytostne dôverný.


Katka, ako teraz hodnotíš svoje rozhodnutie pracovať na lodi ďaleko od maminy a svojich blízkych?
Po piatich rokoch na lodi môžem povedať, že to bol dobrý krok. Po maturite som síce bola na prijímačkach na vysokú, ale nečakala som ani na rozhodnutie. Cez agentúru som si našla miesto na lodi, zbalila sa a odišla do Prahy. Tu som si kupovala lístok na vlak do Dordrechtu v Holandsku, žena za okienkom asi zle počula, a tak som cestovala do Utrechtu. Dobrý trapas - na loď do Dotdrechtu som prišla neskoro a bol krik. Navyše - moji noví kolegovia boli Nemci, prví pasažieri dovolenkári z Texasu. Po nemecky som veľmi dobre nevedela, Texasania rozprávali svojou americkou zvlášť originálnou angličtinou, a tak som chcela utiecť. Všetko je však otázkou zvyku. Dnes už verím, že kto raz zistí, ako vonia voda, nemôže z lode odísť. Je to droga. Veď aj manželova starká pracovala na lodiach ako kuchárka od štrnástich rokov a do dôchodku odchádzala z lode v sedemdesiatke.

Môžeš predstaviť čitateľom svojich dvadsaťštyri hodín na lodi?
Robiť začíname ráno o šiestej - v uniforme a s úsmevom. Pripraviť jedálne, obsluha pri raňajkách, poriadok po raňajkách. Teraz ako vedúca by som mohla menej fyzicky robiť, ale nedá mi to, a tak pomáham v obsluhe. Ja si pamätám aj neprístupných a rozkazovačných vedúcich. Nechcem byť taká, chcem si nájsť ten dobrý stred medzi extrémnou prísnosťou a priveľkou dobrotou. Od jedenástej do pol jednej prestávka na obed, kávu a pokec s priateľmi, potom znovu smena až do desiatej večer. Takže záber na celý deň. Môj manžel pracuje na lodi ako tretí kapitán hlavne v noci. Loď sa totiž plaví v noci, je to náročné na pozornosť a psychiku. Cez deň spí. Niekedy ideme cez prestávku v prístave na nákupy alebo len tak na výlet do mesta. Nikdy však s pasažiermi. Ale občas sa s nimi zblížime pri práci na lodi. Ak si získame ich sympatie, spoznávame aj ich osudy. V pamäti mi ostala veľmi milá Američanka, ktorej manžel zaplatil pobyt na lodi z posledných peňazí, mala rakovinu...

Ako vnímaš rozdiely práce na lodi a potom pobyt na pevnej zemi? Nemávaš na pevnine absťáky?
Na lodi život prúdi ako rieka a všetko má svoj poriadok. Je nás tam vyše tridsať a celá posádka žije spolu ako rodina - vzťahy sú hlbšie ako na pevnine, veď sme jeden na druhého odkázaní a zvyčajne sme spolu celú sezónu dvadsaťštyri hodín denne a desať mesiacov do roka. Trpíme aj ponorkovou chorobou, tá sa objavuje tak po troch mesiacoch, čo sme spolu a ku koncu pobytu sa to zhoršuje... Na lodi ste stále ako v kolíske, stále vás to hojdá. Večer idem spať do tej istej izby a ráno, keď sa zobudím, okienkom vidím iný kraj, inú vodu, vzduch je čistý, vtáčiky spievajú a východy slnka sú nádherné po celom Dunaji - to mám veľmi rada. Naša loď je plávajúci hotel. Na pevnine sa mi zdá život chaotický a neusporiadaný, môžem síce robiť, čo chcem, ale ja som si zvykla na ten poriadok a presný chod na lodi. Po pár dňoch na pevnine mi vždy chýba loď a tie krásne chvíle s posádkou, keď sa cez voľno vytvorí oddychová atmosféra. Stretáme sa v akejsi veľkej obývačke na lodi, kde spolu jedávame, pijeme kávu, pofajčievame a pletkujeme. Káva je na lodi ako zlato. Raz sa stalo, že chýbala a posádka chcela odísť.

Aké sú radosti či problémy pri zvykaní si na spolupracovníkov z rôznych krajín Európy?
Najprv musím povedať, že okrem Slovákov, Maďarov, Chorvátov, Nemcov, Holanďanov, Rumunov, Poliakov, Bulharov a Rakúšanov sú na lodiach aj chlapci z Filipín, Panamy a Chile. Každý s každým spolupracuje aj keď sú vekovo inde. Zaujímavé je vždy zoznamovanie sa s novým členom posádky. Ten, kto prichádza, zaviera za sebou doterajší život, začína úplne inak žiť. V prvom rade musí mať chuť komunikovať a podáva prvý ruku každému na lodi. Posádka len čaká, nikto z nej neurobí prvý krok a ten nový musí navyše ukázať, že všetko vie hneď. Môže sa pýtať, ale len raz. Najlepšie však je, keď sa nepýta, a naberie rytmus posádky. Ak nie, pôsobí iným problémy a posádka ho neprijme. Musí baliť kufre a z lode odísť. Je to tvrdý život a platia tam presné pravidlá. Napríklad aj pri jedení. Pre každého je len jedna porcia, ak si jeden vezme viac, ostatní ho vyčlenia spomedzi seba - radšej všetci polosýti ako jeden najedený. Keď si sadáme v spoločnej miestnosti k jedlu, vždy povieme dobrú chuť v jazykoch tých, ktorí sú pri stole. Tak sa stane, že aj keď sme hladní, chvíľu trvá, kým začneme jesť. A to môže ešte niekto zdvihnúť oči, že v jeho jazyku sme nezaželali dobrú chuť... Rozdiely medzi národnosťami sa trochu zotierajú tým, že sme tak veľmi na seba naviazaní. Nepýtame sa, kto fajčí, berie drogy, ako žije, každý musí ukázať, že vie robiť v tíme, že rešpektuje tím a lenivec nemá šancu. Agentúry, ktoré hovoria o našej práci, všetko vykresľujú v pohode, ale nie je to také jednoduché.

Takže na lodi nie je pohoda?
Je, určite je. Našimi pasažiermi sú len Američania - takmer stopäťdesiat ľudí v jednom dvojtýždňovom turnuse - na loď prídu na dovolenku, chcú tam oddychovať, čakajú od nás úsmev a pohodu. Vytvára sa tam dobrá energia. Možno je to také veľké divadlo, ale my sa musíme usmievať a rozdávať pohodu. Osobné problémy a starosti nechávame za dverami svojich kajút. Nezaťažujeme nimi ani iných z posádky, lebo každý potrebuje úsmev pre pasažierov. Na dverách, ktorými vychádzame do práce, sú nakreslené usmiate tváre s textom Keep smiling (angl. = vždy s úsmevom). A práve keď som dlhšie doma, chýba mi ten úsmev a pohoda. Na Slovensku mám pocit, že ľudia chodia len zamračení a majú veľa-veľa problémov.

Na začiatku si povedala, že nemčina nebola tvojím obľúbeným jazykom. Ako sa rozprávate na lodi medzi sebou?
Angličtina jednoznačne vedie. Najmä ak sme spolu z rôznych krajín, vtedy nikto nerozpráva svojou rodnou rečou. Bolo by to proti nepísaným pravidlám na lodi. Ale snažím sa dorozumievať s členmi posádky ich rodným jazykom. Veľa sa učím a už ani nemčina mi nerobí problémy, ani ďalšie jazyky. Môj manžel, ktorý deväť rokov robil na lodi ako námorník, o sebe hovorí, že má európske srdce a je veľmi zvedavý, preto rýchlo zvláda každý jazyk. Veľmi dobre zvládol aj slovenčinu a teší ho, že dokáže plynulo prechádzať z jazyka do jazyka bez toho, aby si to prekladal v mysli do maďarčiny. Medzi sebou rozprávame zmesou slovenčiny, maďarčiny a angličtiny, je to taký jazykový mix.

Slúžite s manželom na tej istej lodi? Ako vyzerá manželský život na lodi?
Niektoré plavby sme robili spolu, no poslednú sezónu (sezóna trvá od marca do januára) sme slúžili každý na inej lodi. Tým, že som pracovne postúpila, firma ma chcela vyskúšať a počas jednej sezóny som chodila z lode na loď. Musela som s tým súhlasiť a na každej lodi sa rýchlo prispôsobovať novým podmienkam. Takže ani na Vianoce a Silvestra sme neboli spolu. Bolo mi veľmi smutno, už by som to nechcela druhýkrát zažiť. Inak firma akceptuje na lodi páry. Vedia, že život je tak na lodi jednoduchší - jeden druhého podrží. No pre dvojice je to náročné. Loď ich vzťah buď utuží, alebo sa rýchlo rozídu. Súkromného života je na lodi veľmi málo. A neexistuje rodina s deťmi na lodi. Potom už žena musí ostať na pevnine.

Ako sa vegetariánka Katka stravuje na lodiach, kde sú ryby všade okolo nej - vo vode aj na tanieroch pasažierov a posádky?
No, snažím sa najprv skamarátiť s hlavým kuchárom, pretože mäso - a nielen rybacie - je všade a vždy. Ešte aj ryža je s kúsočkami mäsa. Ak to celkom nevyjde, ostávam hladná. Ale posádka je zlatá - dostávam od nich viac ovocia a zeleniny. A teraz na Vianoce mi kuchári pripravili vyprážaný syr. To sa nestáva často.

Katka, veľa dievčat má možno taký istý sen, ako si mala ty, kým si odišla na loď. Čo by si im povedala zo svojich skúsenosti?
Ak ide niekto pracovať na loď s tým, že o chvíľu bude milionárom, nech zabudne. Ak ide niekto za zážitkami a skúsenosťami, je to dobrá a tvrdá škola. Na lodi je každý deň ťažký. Každý deň je akoby výzvou, aby človek išiel za svoje hranice a keď tam už je, zistí, že hranice sú zas ďalej. Večer má potom dobrý pocit, že dokázal zvládnuť ďalší deň. Ale únava je veľká. A peniaze? Servírka zarobí okolo šesťsto eur, nie je to veľa za tú námahu... Ešte sú aj tringelty od pasažierov. Je zvykom, že spokojní dovolenkujúci pri odchode z lode vložia peniaze do obálky a darujú ich kapitánovi. Ten peniaze rovnakým dielom rozdelí pre všetkých členov posádky - veď aj ten, kto umýval riad a neprišiel do styku s pasažiermi, sa o nich staral a zaslúži si z odmeny. Ale aj tak si myslím, že to nie je o peniazoch, ale o ľuďoch a ich šanci obstáť v živote.
Katka s manželom Petrom pred pár dňami skončili ďalšiu sezónu na lodi. Tá nová pre Petra začína koncom januára, pre Katku v marci. Prajeme im príjemnú dovolenku na Slovensku a hádam im dokážeme, že aj u nás sa vieme usmievať a brať život aj veselšie.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 123
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 325
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 16 491
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 15 320
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 732
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 392
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 011
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 511
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 828
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 675

Hlavné správy z MY Liptov

Za parkovanie v dedine pod Chočom už treba platiť

Mnohí turisti nebrali ohľad na domácich obyvateľov a odstavili svoje auto na cestách tak, že znemožnili prechod iným. Samospráva to zatrhla.

DOPRAVA 2018 – kadiaľ vedie cesta do budúcnosti?

Súčasnosť a budúcnosť cestnej infraštruktúry, vízia verejnej osobnej dopravy a smerovanie železničnej i leteckej dopravy, budú hlavným témami najväčšej medzinárodnej konferencie na Slovensku DOPRAVA 2018.

V okrese Liptovský Mikuláš naďalej trvá hrozba povodne

V okrese Liptovský Mikuláš naďalej hrozí povodeň. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav.

Predavačky sa bránili lupičovi s nožom

Ženy na službu na čerpacej stanici pri Hybiach tak ľahko nezabudnú.

AKTUALIZOVANÉ 15:12

Chodníky na Podbanskom sú po smršti priechodné

Turisti, ktorí sa aj po včerajšku vyberú do Tichej a Kôprovej doliny by mali počítať s viacerými obmedzeniami.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Napätá situácia v Nových Zámkoch: Borbély hovorí o ekonomickom hochštaplerizme

Správna rada odvolala štatutára futbalového klubu. Ten všetky obvinenia odmieta.

AKTUALIZOVANÉ o 10.40

V bazéne v Nitre našli mŕtvolu muža, hygienici prikázali vymeniť vodu

Mladík zrejme preliezol plot.

Slovenský futbalista sníva svoj sen, prestúpil zo šiestej do tretej ligy

Futbalista Tomáš Verbír zmenil počas leta klub.

Vybrali SME

Už ste čítali?