Pondelok, 19. február, 2018 | Meniny má Vlasta
Pridajte si svoje mesto

Dievča z Liptova na európskych riekach

Narodila sa v Pribyline, vyštudovala na Spiši, teraz časť roka žije v Pribyline, v Bratislave, v Maďarsku alebo na lodiach plávajúcich po európskych riekach. A práve tu si dvadsaťštyriročná Katarína Titz, rod. Huková, plní svoje dievčenské sny už ako mladá žena lodného kapitána. Kapitán Peter Titz je len dôsledok jej snov, ona sa za svojím šťastím vybrala sama hneď po skončení strednej školy na loď a žiaden kapitán vtedy ešte nebol na obzore. Začala pracovať ako servírka na lodi Blue Danube, ktorá sa plavila po Dunaji. Dnes už je manažérkou reštaurácií, plaví sa na rôznych lodiach po Dunaji a po Rýne, pozná prístavy od Amsterdamu v Holandsku po Constance v Rumunsku a život na lodi je jej bytostne dôverný.


Katka, ako teraz hodnotíš svoje rozhodnutie pracovať na lodi ďaleko od maminy a svojich blízkych?
Po piatich rokoch na lodi môžem povedať, že to bol dobrý krok. Po maturite som síce bola na prijímačkach na vysokú, ale nečakala som ani na rozhodnutie. Cez agentúru som si našla miesto na lodi, zbalila sa a odišla do Prahy. Tu som si kupovala lístok na vlak do Dordrechtu v Holandsku, žena za okienkom asi zle počula, a tak som cestovala do Utrechtu. Dobrý trapas - na loď do Dotdrechtu som prišla neskoro a bol krik. Navyše - moji noví kolegovia boli Nemci, prví pasažieri dovolenkári z Texasu. Po nemecky som veľmi dobre nevedela, Texasania rozprávali svojou americkou zvlášť originálnou angličtinou, a tak som chcela utiecť. Všetko je však otázkou zvyku. Dnes už verím, že kto raz zistí, ako vonia voda, nemôže z lode odísť. Je to droga. Veď aj manželova starká pracovala na lodiach ako kuchárka od štrnástich rokov a do dôchodku odchádzala z lode v sedemdesiatke.

Môžeš predstaviť čitateľom svojich dvadsaťštyri hodín na lodi?
Robiť začíname ráno o šiestej - v uniforme a s úsmevom. Pripraviť jedálne, obsluha pri raňajkách, poriadok po raňajkách. Teraz ako vedúca by som mohla menej fyzicky robiť, ale nedá mi to, a tak pomáham v obsluhe. Ja si pamätám aj neprístupných a rozkazovačných vedúcich. Nechcem byť taká, chcem si nájsť ten dobrý stred medzi extrémnou prísnosťou a priveľkou dobrotou. Od jedenástej do pol jednej prestávka na obed, kávu a pokec s priateľmi, potom znovu smena až do desiatej večer. Takže záber na celý deň. Môj manžel pracuje na lodi ako tretí kapitán hlavne v noci. Loď sa totiž plaví v noci, je to náročné na pozornosť a psychiku. Cez deň spí. Niekedy ideme cez prestávku v prístave na nákupy alebo len tak na výlet do mesta. Nikdy však s pasažiermi. Ale občas sa s nimi zblížime pri práci na lodi. Ak si získame ich sympatie, spoznávame aj ich osudy. V pamäti mi ostala veľmi milá Američanka, ktorej manžel zaplatil pobyt na lodi z posledných peňazí, mala rakovinu...

Ako vnímaš rozdiely práce na lodi a potom pobyt na pevnej zemi? Nemávaš na pevnine absťáky?
Na lodi život prúdi ako rieka a všetko má svoj poriadok. Je nás tam vyše tridsať a celá posádka žije spolu ako rodina - vzťahy sú hlbšie ako na pevnine, veď sme jeden na druhého odkázaní a zvyčajne sme spolu celú sezónu dvadsaťštyri hodín denne a desať mesiacov do roka. Trpíme aj ponorkovou chorobou, tá sa objavuje tak po troch mesiacoch, čo sme spolu a ku koncu pobytu sa to zhoršuje... Na lodi ste stále ako v kolíske, stále vás to hojdá. Večer idem spať do tej istej izby a ráno, keď sa zobudím, okienkom vidím iný kraj, inú vodu, vzduch je čistý, vtáčiky spievajú a východy slnka sú nádherné po celom Dunaji - to mám veľmi rada. Naša loď je plávajúci hotel. Na pevnine sa mi zdá život chaotický a neusporiadaný, môžem síce robiť, čo chcem, ale ja som si zvykla na ten poriadok a presný chod na lodi. Po pár dňoch na pevnine mi vždy chýba loď a tie krásne chvíle s posádkou, keď sa cez voľno vytvorí oddychová atmosféra. Stretáme sa v akejsi veľkej obývačke na lodi, kde spolu jedávame, pijeme kávu, pofajčievame a pletkujeme. Káva je na lodi ako zlato. Raz sa stalo, že chýbala a posádka chcela odísť.

Aké sú radosti či problémy pri zvykaní si na spolupracovníkov z rôznych krajín Európy?
Najprv musím povedať, že okrem Slovákov, Maďarov, Chorvátov, Nemcov, Holanďanov, Rumunov, Poliakov, Bulharov a Rakúšanov sú na lodiach aj chlapci z Filipín, Panamy a Chile. Každý s každým spolupracuje aj keď sú vekovo inde. Zaujímavé je vždy zoznamovanie sa s novým členom posádky. Ten, kto prichádza, zaviera za sebou doterajší život, začína úplne inak žiť. V prvom rade musí mať chuť komunikovať a podáva prvý ruku každému na lodi. Posádka len čaká, nikto z nej neurobí prvý krok a ten nový musí navyše ukázať, že všetko vie hneď. Môže sa pýtať, ale len raz. Najlepšie však je, keď sa nepýta, a naberie rytmus posádky. Ak nie, pôsobí iným problémy a posádka ho neprijme. Musí baliť kufre a z lode odísť. Je to tvrdý život a platia tam presné pravidlá. Napríklad aj pri jedení. Pre každého je len jedna porcia, ak si jeden vezme viac, ostatní ho vyčlenia spomedzi seba - radšej všetci polosýti ako jeden najedený. Keď si sadáme v spoločnej miestnosti k jedlu, vždy povieme dobrú chuť v jazykoch tých, ktorí sú pri stole. Tak sa stane, že aj keď sme hladní, chvíľu trvá, kým začneme jesť. A to môže ešte niekto zdvihnúť oči, že v jeho jazyku sme nezaželali dobrú chuť... Rozdiely medzi národnosťami sa trochu zotierajú tým, že sme tak veľmi na seba naviazaní. Nepýtame sa, kto fajčí, berie drogy, ako žije, každý musí ukázať, že vie robiť v tíme, že rešpektuje tím a lenivec nemá šancu. Agentúry, ktoré hovoria o našej práci, všetko vykresľujú v pohode, ale nie je to také jednoduché.

Takže na lodi nie je pohoda?
Je, určite je. Našimi pasažiermi sú len Američania - takmer stopäťdesiat ľudí v jednom dvojtýždňovom turnuse - na loď prídu na dovolenku, chcú tam oddychovať, čakajú od nás úsmev a pohodu. Vytvára sa tam dobrá energia. Možno je to také veľké divadlo, ale my sa musíme usmievať a rozdávať pohodu. Osobné problémy a starosti nechávame za dverami svojich kajút. Nezaťažujeme nimi ani iných z posádky, lebo každý potrebuje úsmev pre pasažierov. Na dverách, ktorými vychádzame do práce, sú nakreslené usmiate tváre s textom Keep smiling (angl. = vždy s úsmevom). A práve keď som dlhšie doma, chýba mi ten úsmev a pohoda. Na Slovensku mám pocit, že ľudia chodia len zamračení a majú veľa-veľa problémov.

Na začiatku si povedala, že nemčina nebola tvojím obľúbeným jazykom. Ako sa rozprávate na lodi medzi sebou?
Angličtina jednoznačne vedie. Najmä ak sme spolu z rôznych krajín, vtedy nikto nerozpráva svojou rodnou rečou. Bolo by to proti nepísaným pravidlám na lodi. Ale snažím sa dorozumievať s členmi posádky ich rodným jazykom. Veľa sa učím a už ani nemčina mi nerobí problémy, ani ďalšie jazyky. Môj manžel, ktorý deväť rokov robil na lodi ako námorník, o sebe hovorí, že má európske srdce a je veľmi zvedavý, preto rýchlo zvláda každý jazyk. Veľmi dobre zvládol aj slovenčinu a teší ho, že dokáže plynulo prechádzať z jazyka do jazyka bez toho, aby si to prekladal v mysli do maďarčiny. Medzi sebou rozprávame zmesou slovenčiny, maďarčiny a angličtiny, je to taký jazykový mix.

Slúžite s manželom na tej istej lodi? Ako vyzerá manželský život na lodi?
Niektoré plavby sme robili spolu, no poslednú sezónu (sezóna trvá od marca do januára) sme slúžili každý na inej lodi. Tým, že som pracovne postúpila, firma ma chcela vyskúšať a počas jednej sezóny som chodila z lode na loď. Musela som s tým súhlasiť a na každej lodi sa rýchlo prispôsobovať novým podmienkam. Takže ani na Vianoce a Silvestra sme neboli spolu. Bolo mi veľmi smutno, už by som to nechcela druhýkrát zažiť. Inak firma akceptuje na lodi páry. Vedia, že život je tak na lodi jednoduchší - jeden druhého podrží. No pre dvojice je to náročné. Loď ich vzťah buď utuží, alebo sa rýchlo rozídu. Súkromného života je na lodi veľmi málo. A neexistuje rodina s deťmi na lodi. Potom už žena musí ostať na pevnine.

Ako sa vegetariánka Katka stravuje na lodiach, kde sú ryby všade okolo nej - vo vode aj na tanieroch pasažierov a posádky?
No, snažím sa najprv skamarátiť s hlavým kuchárom, pretože mäso - a nielen rybacie - je všade a vždy. Ešte aj ryža je s kúsočkami mäsa. Ak to celkom nevyjde, ostávam hladná. Ale posádka je zlatá - dostávam od nich viac ovocia a zeleniny. A teraz na Vianoce mi kuchári pripravili vyprážaný syr. To sa nestáva často.

Katka, veľa dievčat má možno taký istý sen, ako si mala ty, kým si odišla na loď. Čo by si im povedala zo svojich skúsenosti?
Ak ide niekto pracovať na loď s tým, že o chvíľu bude milionárom, nech zabudne. Ak ide niekto za zážitkami a skúsenosťami, je to dobrá a tvrdá škola. Na lodi je každý deň ťažký. Každý deň je akoby výzvou, aby človek išiel za svoje hranice a keď tam už je, zistí, že hranice sú zas ďalej. Večer má potom dobrý pocit, že dokázal zvládnuť ďalší deň. Ale únava je veľká. A peniaze? Servírka zarobí okolo šesťsto eur, nie je to veľa za tú námahu... Ešte sú aj tringelty od pasažierov. Je zvykom, že spokojní dovolenkujúci pri odchode z lode vložia peniaze do obálky a darujú ich kapitánovi. Ten peniaze rovnakým dielom rozdelí pre všetkých členov posádky - veď aj ten, kto umýval riad a neprišiel do styku s pasažiermi, sa o nich staral a zaslúži si z odmeny. Ale aj tak si myslím, že to nie je o peniazoch, ale o ľuďoch a ich šanci obstáť v živote.
Katka s manželom Petrom pred pár dňami skončili ďalšiu sezónu na lodi. Tá nová pre Petra začína koncom januára, pre Katku v marci. Prajeme im príjemnú dovolenku na Slovensku a hádam im dokážeme, že aj u nás sa vieme usmievať a brať život aj veselšie.


  1. Do Váhu sa dostala odpadová voda z kožiarskeho závodu 4 640
  2. Pomáhala do posledného dychu 1 288
  3. Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu Foto 482
  4. Dereše ponúkli kvalitné a náročné skialpinistické preteky 370
  5. Mladá žena takmer zamrzla na ceste 212
  6. Na dôstojnú stanicu si cestujúci ešte počkajú 165
  7. Vodácky areál pod snehom Foto 162
  8. Za dlhé parkovanie sa bude platiť 116
  9. Mikulášanovi našli v byte sto gramov marihuany Foto 115
  10. Urbárnici chcú spracovať zvyšky kalamity Žofia, ťažbe bránia ochranári 82

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Do Váhu sa dostala odpadová voda z kožiarskeho závodu

Rozruch v priemyselnej časti Liptovského Mikuláša vyvolala havária v kanalizačnom potrubí jedného z najväčších závodov v meste. Odpadové vody z kožiarskej výroby tiekli priamo do Váhu.

Pomáhala do posledného dychu

Posledná rozlúčka s Vierou Perašínovou bola v sobotu 17. februára o 14. hodine v kostole v Iľanove. Želala si, aby ľudia, ktorí prídu na jej pohreb, nenosili kvetinové dary, ale prispeli radšej ľuďom v núdzi.

Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu

Auto zobral otcovi, narazil do stromu a teraz je s vážnymi zraneniami v nemocnici.

Dereše ponúkli kvalitné a náročné skialpinistické preteky

Uplynulá sobota priniesla druhé vydanie pravých skialpinistických pretekov. Hore-dole Derešom 2018 sa stretlo s veľkým úspechom.

Mladá žena takmer zamrzla na ceste

Počas mrazivých dní a nocí mali mestskí policajti robotu naviac. Ratovali opitú ženu a muža pred zamrznutím.

Blízke regióny

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

Čo okrem truhiel ukrývala krypta pod trstenským kostolom

Jedna z krýpt pod Kostolom sv. Martina bude otvorená už o niekoľko mesiacov. Pozostatky z nej pomohli priblížiť život šľachty v 17. a 18. storočí.

Chcete hrad? Môžete ho mať – na predaj je Sklabinský

O kúpu národnej kultúrnej pamiatky majú vraj záujem štyria investori.

Dokážeme v Martine postaviť niečo, čo nám budú závidieť?

V martinskej lokalite Pltníky by mohol za ideálnych okolností už tento rok začať rásť nový športovo-oddychový areál. Či sa tento zámer podarí uviesť do života, zatiaľ nie je jasné.

Súper chcel hrať otvorený hokej, no s Martinčanmi sa poriadne popálil

Priučka od nepríjemného Brezna zrejme pomohla a do štvrťfinálovej série vstúpili naši jednoznačným víťazstvom. Teraz ho ešte treba potvrdiť doma.

Všetky správy

Lidl sťahuje z pultov ryžu Basmati

Ak ste si už výrobok kúpili, prineste ho do predajne, vrátia vám peniaze.

Tvorba pre deti valcuje slovenskú hudbu. Až na žiarivú výnimku je primitívna

Dospelí sa tvária, že sú deti a herečka prezlečená za škriatka hypnotizuje divákov.

Ich športovci súťažia, v KĽDR ich nesledujú. Pre úspech Južnej Kórey

Severokórejčania milujú sledovanie športu. Z olympiády však dostanú len pár obrazov a propagandu.

Chcel si vziať život. Záchranka ho nechala tak, do rána zomrel

Úmrtie bezdomovca z ubytovne Resoty Antona Srholca prešetruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ruský medailista mal pozitívny dopingový test, začali voči nemu konanie

Alexander Krušelnickij získal so svojou manželkou bronz v curlingu.