Peter Vítek vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a urobil si doktorát z archívnictva. V liptovskomikuláškej pobočke Štátneho archívu v Bytči pracuje už dvanásť rokov, od roku 1999 je jej riaditeľom. Napísal pätnásť monografií o liptovských obciach, publikáciu Erby miest a obcí Liptova, niekoľko brožúr o spolkoch a významných stavbách. Najviac si cení lexikón Erby šľachty Slovenska II Liptovská stolica, ktorý zostavil spolu s profesorom Jozefom Novákom. Za túto knihu vlani dostali prémiu Slovenskej národnej knižnice. Narodil sa v L. Mikuláši a býva v Jamníku.
Ako vznikla vaša spolupráca s Petrom Vrlíkom?
Chodil do archívu študovať, kamarátime sa už dlho. Videl som, že história ho veľmi baví, že je zanietený, tak som ho upriamil na to, čo mu bolo najbližšie - na povesti.
Peter Vrlík povedal, že Liptov je jeho osud a liptovské dejiny zvlášť. Platí to aj o vás?
História je môj koníček asi od desiatich rokov, ale liptovské dejiny ma špecificky nezaujímali, skôr staroveký Egypt.
Boli ste v Egypte?
Nie. To je moja túžba. Vidieť egyptské pyramídy a zomrieť (smiech).
Egypt bol témou vašej diplomovky, v rigoróznej práci ste sa však venovali erbom. Napísali ste o nich aj spomínané knihy. Máte šľachtickú „modrú“ krv a svoj erb?
Modrú krv nemám, moji predkovia boli podľa matrík väčšinou roľníci a obyčajní ľudia. Šľachtický erb teda nemám, ale rodina má občiansky erb, riadne schválený, zaregistrovaný.
Aký je rozdiel medzi šľachtickým a občianskym erbom?
Šľachtické erby udeľoval v danej dobe panovník, občiansky erb je čosi ako logo, znak rodiny a jeho majiteľ nemusí mať šľachtický pôvod. Od šľachtického sa odlišuje tým, že má v klenote točenicu. To je prikrývka na prilbe, z ktorej vyrastajú prikrývadlá. Šľachtické erby majú korunku. Občiansky erb sa využíva vyslovene ako dekoratívna záležitosť napríklad na vizitke alebo na hlavičkovom papieri. Môže ho používať žiadateľ, jeho manžel-manželka a deti.
Občiansky erb máte aj svojej vizitke. Čo znázorňuje?
Je v ňom zakomponovaný symbol českého šľachtického rodu Vítkovcov, ruža a trnkový ker, podľa rodu Trnkovcov, predkov po praslici. Trnkovci aj Vítkovci pochádzajú pôvodne z Čiech.
V pracovni máte na stene aj iný, oveľa väčší erb. Komu patrí?
Je to erb Liptovskej stolice. Pôvodne v ňom bol zo strieborného brala vyrastajúci smrek spolu so zlatým vlkom a čiernou orlicou, ktorí držali pravými končatinami kráľovskú korunu. V klenote bola orlica s rozpätými krídlami. Taký erb používala Liptovská stolica od roku 1550 takmer sto rokov. Neskôr sa jeho podoba menila a orlici v klenote pribudol šíp prestreľujúci jej krk. V poslednom používanom erbe sú už orlice dve, obe majú prestrelený krk.
Prečo?
Liptovské lesy boli bohaté na zverinu, bývali tu často poľovačky. Pravdepodobne tu poľoval aj kráľ Belo IV. Zvieratá v erbe mali aj niektoré tunajšie rody. Havran bol napríklad symbolom Huňadyovcov, vlk Zápoľskovcov, orlica Pongrácovcov a Ilešházyovcov.
Okrem stoličného erbu visí vo vašej pracovni aj rodostrom, z ktorého sa na vás z fotografií pozerá asi sto Habsburgovcov.
Ten som zdedil po svojom predchodcovi. Je fakt, že cisár viackrát prechádzal Liptovom, v kaštieli sv. Žofie v Ružomberku boli v 17. storočí dokonca uschované korunovačné klenoty.
Čo považuje za najväčší historický klenot Liptova?
Architektonické pamiatky, predovšetkým hrady Likava a L. Hrádok, a kostoly. Skvost architektúry je kostol v Ludrovej, vzácne a jedinenčné sú kostoly v Smrečanoch, Liptovskej Anne, Dúbrave a inde. V Liptove je veľa miest, ktoré sa oplatí vidieť.
V ktorom období by ste chceli žiť?
V prvej Československej republike, milujem hudbu, filmy aj maniere z toho obdobia. Alebo koncom 19. storočia, kedy sa lámala doba a prichádzali nové vynálezy. V rámci celosvetových dejín by som rád strávil aspoň dva dni v starom Egypte. Ale nechcel by som byť otrok. Faraónom by som byť nemusel, stačil by nejaký veľký radca alebo veľkňaz (smiech).
Na čom v súčasnosti pracujete?
Pripravuje sa veľká monografia o Liptovskom Mikuláši, robí na tom kolektív autorov pod taktovkou profesora Ferdinanda Uličného.
Počuli sme, že píšete aj knihu o Paludzi.
Publikácia o Paludzi je hotová už niekoľko rokov, som spoluautorom spolu so Slávkom Churým, ale chýbajú peniaze na jej vydanie. Sú v nej aj menej známe veci napríklad o Kostole sv. Trojice, ktorý tam stál okrem známeho dreveného kostola.
Kedy uzrie svetlo sveta monografia o piatich dolnoliptovských obciach?
To záleží od toho, či budú a kedy budú peniaze.
Monografia o piatich liptovských obciach odhaľuje dediny takmer polovice dolného Liptova. Píše sa v nej o Komjatnej, Stankovanoch, Hubovej, Švošove a Ľubochni. Autorom je široký kolektív ľudí, veľkú zásluhu na príprave má predovšetkým Vladimír Urban. Dielo je už hotové, len ho zadať do tlače a vytlačiť. A na to treba asi dvesto tisíc. Keby sa na knihu získali prostriedky a prispelo by všetkých päť obcí, mohla by vyjsť už na jar.
