Smútok zahalil Slovensko. Havária vojenského lietadla šokovala všetkých, najviac rodiny obetí. Matky prišli o synov, deti o otcov... Veľa sĺz bolo preliatych. Vladimír Štang je farárom v rímskokatolíckej farnosti vo Zvolenskej Slatine. „Veľmi dobrý človek,“ povedala nám na jeho adresu predčasom jedna staršia pani pred novým kostolom vo Vígľaši. Aj dobrí ľudia však musia trpieť.
Vladimír Štang mal v havarovanom lietadle brata Michala, ktorý bol generálnym vikárom. Dvaja bratia - dvaja kňazi... Vyrastali v osade Bindt pri obci Hnelčík. Na otázku, kde sú korene ich kňazského povolania, nám Vladimír Štang odpovedal: „Predovšetkým v rodine. Tam bolo svedectvo viery najsilnejšie.“ Svoje vzory našli v kňazoch, ktorí pôsobili vo farnosti. Michal sa stal kňazom prvý. „O štyri roky ma predbehol,“ dodal Vladimír Štang. Vtedajšia moc mu robila problémy. Po revolúcii sa pomery zmenili, časom začali kňazi pôsobiť aj v armáde. Michal bol najprv dva roky kaplánom v Rabči na Orave a rovnaký čas aj v Námestove. Potom už ako farár pôsobil v Liptovských Kľačanoch, preto jeho meno a sympatickú usmievavú tvár pozná aj veľa Liptákov. Správcom farnosti v Liptovských Kľačanoch bol od roku 1991 do roku 1996. Od deväťdesiateho šiesteho bol armádnym kňazom, vlani v marci ho vymenovali za generálneho vikára. Čo ho priviedlo do armády? „Nechal sa osloviť výzvou,“ vysvetlil brat. Jeho rozhodnutie nepovažuje za chybné, aj napriek tragédii. „Rozhodol sa slobodne a ja to beriem z duchovného pohľadu. Každý by mal naplniť svoje poslanie.“ V Kosove bol iba krátky čas, vlani v decembri sa vrátil z takmer ročného pôsobenia v Eritrei. Nebezpečenstvo zahraničných misií si vraj uvedomoval, no vyrovnal sa s tým. Na prvom mieste bolo preňho kňazstvo. Nebola to preňho iba práca, bol to život sám. Podľa brata Vladimíra mal Michal veľmi dobré vzťahy so všetkými vojakmi. Dokonca aj s ich rodinami. Na zahraničných misiách, kde sú ľudia odlúčení od svojich rodín to občas s nimi poriadne „zamáva“ a potrebujú duchovnú útechu. Možno nie každý si našiel čas na bohoslužbu, no... „Aspoň sa s ním prišli porozprávať,“ dodal Vladimír. Michal bol pre vojakov nielen kňazom ale často aj psychológom.
O tragédii sa Vladimír Štang dozvedel od otca. Vedeli, že devätnásteho má Michal letieť domov, no nočné správy boli kusé. Lietadlo havarovalo, koľko je však obetí nebolo známe. Mysleli na najhoršie. „Snažil som sa s tým vyrovnať,“ dodal Vladimír Štang. Spôsob akým sa mu to podarilo si zasluhuje obdiv. Obdiv k tomuto mužovi začína človek cítiť už po krátkom rozhovore. Trpezlivo odpovedá na tie isté otázky už ani nevie, koľkému novinárovi. Kľučky na fare sme si doslova podávali. Keď sme v sobotu zazvonili pri dverách fary, Vladimír Štang si takmer nebadane povzdychol, no pozval nás dnu. Napriek tomu, že už o desať minút musel odslúžiť pohrebnú bohoslužbu. Smutný z bratovej smrti, možno unavený a napriek tomu myslel predovšetkým na druhých a nie na seba.