Slovenský ligový výber, doplnený o dvoch hráčov pôsobiacich v Čechách, sa uplynulý týždeň stal víťazom 6. ročníka medzinárodného futbalového turnaja v portugalskom Vale de Tejo. Druhú priečku obsadilo Slovinsko, tretiu Portugalsko a štvrtú Gruzínsko. V tíme Slovenska sa v Cartaxe a Alcanene predstavili aj dvaja futbalisti MFK Ružomberok - brankár Ľuboš Hajdúch a stredopoliar Igor Žofčák.
Igor Žofčák prišiel na ihrisko v 36. min stretnutia s Gruzínskom, keď nahradil Bubenka. Vo finále proti Slovinsku hral Igor od začiatku a možno smelo povedať, že bol ústrednou postavou. V 75. min vyrovnal na 2:2 a dve minúty pred naplnením riadneho hracieho času zabezpečil gólom z jedenástky turnajový primát pre naše farby. „Priznám sa, od Slovincov sme, na základe ich duelu s Portugalskom, čakali viac,“ uviedol 22 - ročný záložník MFK, ktorý bol pri všetkých troch štartoch Slovenska na tomto turnaji. K svojim dvom gólom, ktoré rozhodli o držiteľovi hlavnej trofeji Žofčák poznamenal: „Prvému predchádzal center z pravej strany. Tuším, že niekto loptu hlavou predĺžil a ja som ju krížnou strelou halfvolejom presne trafil. Bolo to asi zo vzdialenosti sedem, osem metrov. Čo sa týka penalty, nikto nebol vopred určený. Po odpískaní som zobral loptu a vzápätí som sa spýtal Jakubka, či nechce kopať on. Keďže neprejavil záujem, sám som si ju postavil. Snažil som sa ju poslať po ľavej strane slovinského brankára. Ten ju síce stačil tečovať, ale lopta aj tak skončila v sieti.“ Žofčák ťažko lovil v pamäti, kedy naposledy dva razy rozvlnil sieť súperovej brány: „Možno niekedy v doraste v Michalovciach, ale na nič konkrétne sa nepamätám. Medzi mužmi určite nie. Nie som žiadny strelec, skôr mám na ihrisku iné úlohy.“
Proti Gruzínsku bol v bráne Hajdúch, vo finále dostal príležitosť Kozáčik zo Slavie Praha. „Nezakrývam, už nominácia bola pre mňa milým prekvapením,“ tvrdil 25 - ročný gólman MFK. „Hoci, v kútiku duše som po vydarenej jeseni s takouto možnosťou rátal. Ešte pred turnajom nám tréneri povedali, či sa chceme striedať po polčasoch alebo každý z nás odchytá jeden celý zápas. Spoločne sme si vybrali druhú variantu. Potom padlo rozhodnutie, že ja nastúpim proti Gruzínsku a Miro Kozáčik v druhom stretnutí.“ Na otázku, či mu nebolo ľúto, že vo finále sedel iba na lavičke, Hajdúch odvetil: „Dopredu boli známe pravidlá hry. Podľa mňa je lepšie odchytať jeden celý zápas, ako sa po polčasoch striedať. Možno tej práce proti Gruzíncom nebolo veľa, ale som rád, že som dostal takúto šancu. Celý pobyt bol skvelým spestrením našej zimnej prípravy. Kým u nás doma vládne polárna zima, v Portugalsku bolo okolo desať až pätnásť stupňov nad nulou, nehovoriac už o tom, že sme hrali na normálnej prírodnej tráve.“
