Občianske združenie Art štúdio je zoskupením ľudí z Lipt. Hrádku a okolia, ktorí sa rozhodli vlastnými silami prispieť k obohateniu a rozvoju kultúry v tomto hornoliptovskom mestečku a svojou existenciou naštartovalo aj nový model fungovania lokálnej kultúry.
Jedna z jeho početných akcii, ktoré v posledných týždňoch združenie zorganizovalo, bolo v sobotu 21. januára. Organizátori ho nazvali jednoducho - Prečítaj svoju báseň.
„Združujeme šesťdesiat umelcov (filmárov, fotografov, výtvarníkov, hudobníkov a dokonca i ľudových umelcov). Dnes vlastne otvárame literárnu sekciu. Preto sme naše stretnutie venovali prehliadke autorov poézie a prózy. Uvidíme, čo z toho vzíde,“ povedal Peter Laučík, moderátor a veselá duša celého stretnutia. Jeho manželka Alena Laučíková predstavila siedmich autorov a pridala: „Stane sa, že mladý autor píše spočiatku pre seba akoby vo svojej ulite a potom pošle výtvor von.“ Svoju tvorbu v pásme Prečítaj svoju báseň poslali do sveta Ivan Šobáň (podľa slov P. Laučíka totemový básnik literárno-hudobnej sekcie), Helena Hubová, Monika Iglarčíková, Lenka Cibuľová, Mateja Ištokovičová, Andrea Hugaňová a Barbora Skubíková. Takmer všetky dievčatá sú študentkami hrádockého alebo mikulášskeho gymnáziá, predposledná vysokoškoláčka, posledná pracujúca dievčina. Spojila ich láska ku krásnemu slovu. Verše I. Šobáňa zazneli v podaní stredoškolskej profesorky Tatiany Mravcovej, dievčatá sa prezentovali dvoma - tromi ukážkami z vlastnej tvorby. Jeden z prítomných divákov ocenil, že mal možnosť počuť výtvory mladých ľudí v ich vlastnom podaní. Čo prezradili mladí autori sami o sebe?
Ivan sa po skončení školy topil v čase, oslovila ho múza a dnes je už autorom niekoľkých básnických zbierok.
Pre Helenu sú silným inšpiračným zdrojom Dobšinského rozprávky, ktoré čítavala ako malá dedkovi a on jej čítanie zodpovedne znášal. Báseň u nej ide cestou zo srdca do hlavy, z hlavy do pera a potom škrtá a prepisuje.
Monika okrem literatúry má záujem o psychológiu a pedagogiku, jej tvorba má jemný kresťanský podtón.
Lenka na požiadanie píše aj zaľúbené listy, v básni priateľovi želá, aby si pod dúhou našiel zlato a jej texty v pohode môžu byť aj zhudobnené.
Najmladšia zo skupiny autorov Mateja spieva spolu s Lenkou v kapele i v kostole, vychádza sama zo seba a trápi ju zlo vo svete.
Vysokoškoláčka Andrea je presvedčená, že je tu na to, aby pracovala v sociálnej oblasti, učarovali jej svetlá veľkomiest, chcela by jazdiť na koni a spoznať Nemecko. Barbora má rada anjelov, vôňu škorice a tajomné zákutia Liptovského Hrádku - najmä Lipovú alej. Pracuje ako pokladníčka v obchodnom dome a tvrdí, že ľudia sú úžasní. V tvorbe takmer všetkých ukážok zaznievala láska v rôznych podobách a naplnená či skôr nenaplnená sa stala inšpiračným zdrojom, až to P. Laučík komentoval slovami: „Láska je zvláštna vec, niekedy vie dať človeku aj veľmi plodný úder pod rebrá, až sa v ňom prebudí básnik...“ Vnímavý človek to pretaví cez svoje vnútro a vzniká báseň či lyrické rozprávanie.
