Pondelok, 19. február, 2018 | Meniny má Vlasta
Pridajte si svoje mesto

Lenka chce vymyslieť zlepšovák

Študuje v Anglicku, býva v starom pivovare a chová tri krevety
„Pred pár rokmi som si nevedela ani predstaviť, že raz odídem od svojich rodičov, preč z Liptova. A ani som nechcela. Ale priateľ, ktorý musel odísť späť do Anglicka a zároveň ponuka, že by som sa mohla podieľať na výskume riek, boli dôvodom, že od jari minulého roka sa začala odvíjať nová etapa môjho života; v novej krajine, s novými ľuďmi,“ hovorí Lenka Milonová z Liptovského Mikuláša, ktorá žije už takmer rok vo východoanglickom Suffolku.

Na univerzite v Norwichi absolvuje doktorandské štúdium environmentálnych vied. Zaujímalo nás, ako Lenka postupovala, keď sa rozhodla študovať v Anglicku. „Miesto na univerzite nebolo tažké získať. Myslím, že k tomu prispela predchádzajúca korešpondencia s profesorom na spomínanej univerzite a možno aj to, že Slovensko, ako som sa dozvedela neskôr, má veľmi rád.“ Lenka v rámci štúdia pracuje na výskume riečnej dynamiky. Ako hovorí, chcela by vymyslieť „zlepšovák“ na manažment brehovej vegetácie.

Najskôr profesorsky, potom veselšie

Lenka sa s nami podelila i o zážitok z jej prvého dňa na univerzite: „Skutočne ten deň stál za to. Poprvý krát som zaklopala na dvere svojho vedúceho. Sedel za vysokým stolom, obklopený po strop vedeckými časopismi a tváril sa profesorsky. Chvíľu si ma premeriaval ako pokusného hlodavca, čosi sa opýtal a hneď vytiahol papier a vášnivo začal kresliť akési grafy a písať vzorce. „Dúfam, že tomuto rozumieš,“ pozrel sa na mňa vážne ponad okuliare. Možno ma chcel len nastrašiť (a úspešne, určite som bola celá zelená), keďže neskôr sa „prepol“ do úplne inej, veselej nálady. Že vraj prečo som sa rozhodla prísť, čo chcem a či som pripravená tvrdo pracovať. A pripravil ma na realitu: „Nemysli si, že ti budem hovoriť, čo máš robiť, ako a kedy to máš robiť.“ Úroveň samostatnosti je tam stopercentná. Že však ochotne pomôže, psychicky podporí zúfalca pri pive, vezme na výlet a vysvetlí, že rieky nie sú len o vzorcoch...bolo nad moje očakávania.“

Cez tvorbu oslovuje aj „kravatonosičov“

Pripomeňme, že Lenka je nielen zanietená ekologička, ale aj výtvarníčka. Ešte ako žiačka základnej školy a študentka Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši deväť rokov navštevovala Základnú umeleckú školu a pri svojom učiteľovi, dnes už nebohom Jánovi Brezinovi, sa veľa naučila a na výtvarníctvo nezanevrela ani počas vysokoškolského štúdia v Košiciach a venuje sa mu dodnes. Zúčastnila sa mnohých regionálnych, celoslovenských i medzinárodných výtvarných súťaží, na ktorých získala viaceré ocenenia. Počas pobytu v Anglicku sa Lenkine ilustrácie zapáčili starej tkáčskej firme a jej zákazníkom a Lenka v súčasnosti pre ňu pracuje, aby si zarobila na štúdium. Pre Lenku to však ani nie je celkom práca, ale záľuba číslo jeden. Lenka zaspomínala na prijímací pohovor do Vannerových tkáčov hodvábu, ktorí jej momentálne dodávajú zákazky na návrhy. „Nebolo to žiadne suché interview, ako človek zažíva bežne. Cítila som sa ako milionár, ktorý chce do firmy investovať. Riaditeľ mi prezentoval celú firmu od dielní po dizajnérov, vysvetlil proces, ako sa budú moje návrhy spracovávať; mohla som nahliadnuť do archívu tristoročných kníh plných vzoriek na hodvábne tapety, nábytok a odevy, ktoré vtedy používali a nosili aristokrati. Dnes je to niečo úplne iné. Firma sa zaoberá navrhovaním a tkaním kravát. A zákazníci, ktorí sú najmä zo Spojených štátov amerických, vyžadujú šialené farebné kombinácie. Ja kreslím motívy zvierat s prvkom ľudskej satiry. Takýmto spôsobom môžem tiež osloviť širokú verejnosť „kravatonosičov“.

„Čítačov“ skrípt študenti zrušia

Vráťme sa ešte k Lenkinmu štúdiu v Anglicku. Porozprávala nám aj o svojich skúsenostiach a rozdieloch, ktoré doteraz zaznamenala v systéme vzdelávania tam a na Slovensku.
„Myslím, že ľudský prístup k študentom môže byť príkladom. Študenta tam považujú za partnera. Nikto sa nad študentov nevyvyšuje, nenárokuje na oslovovanie s titulmi, neotlačí dvere na nose, pretože nemá čas. Každý uprednostňuje priateľský pred oficiálnym štýlom. Napríklad môjho kamaráta z Hong Kongu, ktorý mal zostať na Vianoce v kampuse, vzala profesorka domov k svojej rodine,“ vysvetľuje Lenka a pokračuje: „Byť „čítačom“ skrípt je verejná hanba a ak sa ktosi javí ako nudný prednášateľ, študenti ho jednoducho prostredníctvom rady „zrušia“. Joj, taká funkčná rada by sa zišla aj u nás!“
Lenka si všimla aj rozdiely medzi študentami v Anglicku a u nás: „Zdajú sa mi byť aktívnejší. Študujú, čo ich baví, vedia si presadiť vlastné názory, vedia klásť otázky, vedia, čo chcú... Dá sa to povedať o tých našich?“ pýta sa.
V rámci fakulty, na ktorej Lenka študuje, pôsobí „eko-mimovládka“, kde sa všetci môžu plne realizovať. „Zaujímavej práce je v rámci nej dosť pre každého. Či už niekto rád v labáku vyrába pre deti „klimatickú zmenu“, alebo sa prechádza preoblečený za práčku po meste a vysvetľuje okoloidúcim ako šetriť energiou...“

Dobré príklady pre farmárov či obce

Aj keď sa Lenke v Anglicku páči a venuje sa tomu, čo ju baví, na domov nezabúda: „Samozrejme, že mi domov chýba. Hlavne starkine koláče, mamkina kapustnica a biela zima na horách. Komu by nie? Ale v živote platí: niečo za niečo.“
A tak namiesto radosti zo svojich blízkych teraz Lenka zbiera vedomosti, skúsenosti a zážitky. „Prekvapilo ma tam množstvo vecí. Raz si len tak kráčam po lese, keď odrazu neverím vlastným očiam. Pod bútľavou vŕbou si podriemkava veľké prasa a okolo polihujú dve ďalšie! Nie som náhodou v rozprávke o troch prasiatkach? Vo východnom Anglicku je to však celkom normálne. Veľa miestnych fariem pasie ošípané a ďalšie zvieratá voľne (free range) na poliach. „Free range“ produkty sú veľmi obľúbené a hoci sú trochu drahšie, ľudia ich kupujú čoraz viac, čím podporujú lepšie zaobchádzanie s hospodárskymi zvieratami.“
Ďalším dobrým príkladom je podľa Lenky hustá pavučina turistických a cyklistických chodníkov. „Je veľa pekných miest, z ktorých sa človek môže tešiť, pričom nemusí stáť na vrchole najvyššieho štítu. Niečo také by sa ako soľ zišlo v podtatranských kotlinách. Znížil by sa tým tlak na naše hory, ponúkla sa ľuďom rôznorodosť krajinnej scenérie a šancu by tak využili najmä obce.“

Riekam sa chce ďalej venovať

Lenka počas svojho pobytu v Anglicku získala nový pohľad na anglický vidiek a stratila predsudky, ktoré voči nemu mala. „Na dedinských ochranárskych akciách som stretla pár zaujímavých osobností, dobrovoľníkov (alebo bláznov, ak chcete), ktorí zdieľajú podobnú životnú filozofiu a neváhajú pomôcť prírode zadarmo. Je skvelé, že do týchto skupín zapájajú aj postihnutých mladých ľudí. Je to pre nich obrovská šanca a rovnako i oni prispejú veľkým kusom práce, to by ste neverili,“ zdôrazňuje.
Lenka býva na vidieku v budove starého pivovaru z roku 1878, nedávno prerobenom na byty a v dedine, ktorá je jedna z najdlhších vo východnom Anglicku. Ako dlho sa plánuje na anglickom vidieku, ktorý jej učaroval, ešte zdržať? „Ak ma domov nepošle Agentúra životného prostredia, lebo ich svojimi pripomienkami príliš otravujem(smiech), mala by som tu zostať tri roky. Riekam sa však chcem venovať aj naďalej, ale či to bude v Anglicku alebo niekde inde, neviem. Nezáleží to len odo mňa.“


  1. Do Váhu sa dostala odpadová voda z kožiarskeho závodu 4 640
  2. Pomáhala do posledného dychu 1 288
  3. Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu Foto 482
  4. Dereše ponúkli kvalitné a náročné skialpinistické preteky 370
  5. Mladá žena takmer zamrzla na ceste 212
  6. Na dôstojnú stanicu si cestujúci ešte počkajú 165
  7. Vodácky areál pod snehom Foto 162
  8. Za dlhé parkovanie sa bude platiť 116
  9. Mikulášanovi našli v byte sto gramov marihuany Foto 115
  10. Urbárnici chcú spracovať zvyšky kalamity Žofia, ťažbe bránia ochranári 82

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Do Váhu sa dostala odpadová voda z kožiarskeho závodu

Rozruch v priemyselnej časti Liptovského Mikuláša vyvolala havária v kanalizačnom potrubí jedného z najväčších závodov v meste. Odpadové vody z kožiarskej výroby tiekli priamo do Váhu.

Pomáhala do posledného dychu

Posledná rozlúčka s Vierou Perašínovou bola v sobotu 17. februára o 14. hodine v kostole v Iľanove. Želala si, aby ľudia, ktorí prídu na jej pohreb, nenosili kvetinové dary, ale prispeli radšej ľuďom v núdzi.

Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu

Auto zobral otcovi, narazil do stromu a teraz je s vážnymi zraneniami v nemocnici.

Dereše ponúkli kvalitné a náročné skialpinistické preteky

Uplynulá sobota priniesla druhé vydanie pravých skialpinistických pretekov. Hore-dole Derešom 2018 sa stretlo s veľkým úspechom.

Mladá žena takmer zamrzla na ceste

Počas mrazivých dní a nocí mali mestskí policajti robotu naviac. Ratovali opitú ženu a muža pred zamrznutím.

Blízke regióny

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

Čo okrem truhiel ukrývala krypta pod trstenským kostolom

Jedna z krýpt pod Kostolom sv. Martina bude otvorená už o niekoľko mesiacov. Pozostatky z nej pomohli priblížiť život šľachty v 17. a 18. storočí.

Chcete hrad? Môžete ho mať – na predaj je Sklabinský

O kúpu národnej kultúrnej pamiatky majú vraj záujem štyria investori.

Dokážeme v Martine postaviť niečo, čo nám budú závidieť?

V martinskej lokalite Pltníky by mohol za ideálnych okolností už tento rok začať rásť nový športovo-oddychový areál. Či sa tento zámer podarí uviesť do života, zatiaľ nie je jasné.

Súper chcel hrať otvorený hokej, no s Martinčanmi sa poriadne popálil

Priučka od nepríjemného Brezna zrejme pomohla a do štvrťfinálovej série vstúpili naši jednoznačným víťazstvom. Teraz ho ešte treba potvrdiť doma.

Všetky správy

Lidl sťahuje z pultov ryžu Basmati

Ak ste si už výrobok kúpili, prineste ho do predajne, vrátia vám peniaze.

Tvorba pre deti valcuje slovenskú hudbu. Až na žiarivú výnimku je primitívna

Dospelí sa tvária, že sú deti a herečka prezlečená za škriatka hypnotizuje divákov.

Ich športovci súťažia, v KĽDR ich nesledujú. Pre úspech Južnej Kórey

Severokórejčania milujú sledovanie športu. Z olympiády však dostanú len pár obrazov a propagandu.

Chcel si vziať život. Záchranka ho nechala tak, do rána zomrel

Úmrtie bezdomovca z ubytovne Resoty Antona Srholca prešetruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ruský medailista mal pozitívny dopingový test, začali voči nemu konanie

Alexander Krušelnickij získal so svojou manželkou bronz v curlingu.