Liptovský Mikuláš - Mrazivý január bol pre bezdomovcov ťažký. Mnohí zamrzli. Niekomu je ich osud ľahostajný, niekto nimi pohŕda, ale sú aj takí, ktorí sa im snažia pomôcť. Mapovali sme, aká je situácia v Liptovskom Mikuláši.
Chodievajú na katolícku aj evanjelickú faru, na Spiškú katolícku charitu a do Domu Charitas sv. Kláry. Sestra Júlia má s nimi bohaté skúsenosti. Keď sa dozvedela, že na železničnej stanici v Okoličnom v ošarpanej búde, ktorá slúžila ako verejné záchody, leží omrznutý bezdomovec, išla poňho vlastným autom a zaviezla ho do liptovskomikulášskej nemocnice. Tam jej povedali, že má zápal pľúc a treba ho odviezť do vojenskej nemocnice v Ružomberku. Sanitku jej nedali, tak ho tam zaviezla vlastným autom. Na lieky a ošetrenie sa mu vraj poskladali ľudia z kresťanského spoločenstva. Pátrali sme, kde je dnes a napokon sme ho vypátrali. Prezradíme vám to na konci článku.
Polievka ostáva v hrnci, sprcha je suchá
Na katolíckej fare môžu bezdomovci dostať teplý čaj a suchú stravu a od predminulého týždňa aj polievku. Asi desať dobrovoľníčiek sa dohodlo, že im budú variť aj teplé jedlo a vydávať každý deň od pondelka do piatka v priestoroch farskej charity. Je o tom aj oznam na farských dverách. Ale o polievku bezdomovci veľký záujem neprejavili. „Dnes tu nebol nikto, ani včera,“ povedali nám v stredu na farskej charite Júlia Geročová a Hilda Vechterová, ktoré mali práve službu. Iba jeden pán si prišiel vypýtať dva sáčky čaju pre svojho syna. Strechu nad hlavou síce má, ale už šesť rokov je nezamestnaný. Na farskej charite nám sľúbili, že zatelefonujú, keby niekto prišiel, ale neprišiel nikto. „Pri práčovni sa nad parou zohrieval jeden mladý človek, zavolali sme ho na polievku, ale polievku nechcel, pýtal peniaze,“ povedala H. Vechterová.
Na farskej charite majú pre bezdomovcov aj oblečenie. Na dverách visí ceduľa, že šatstvo vydávaju len za finančný poplatok na základe občianskeho preukazu. Bielizeň za dve koruny, nohavice za päť a vetrovku za dvadsať. Dekan Vladislav Saniga vysvetlil: „Mali sme takú skúsenosť, že sem niektorí chodili ako do práčovne. Špinavé vyhodili, čisté obliekli. Povedali sme si, že takto nie a šatstvo dávame za symbolické sumy, aby si to trochu vážili, lebo oni dostávajú nejaké koruny, aj keď iba minimum. Kedysi sme tu mali miestosť plnú šatstva, ale nešlo veľmi na dračku. Dali sme urobiť aj sprchu, ale ani o ňu nebol veľký záujem. Občas sa idú osprchovať na Červený kríž. Keď prídu, snažíme sa im pomôcť a dať aj nejakú robotu. V zime pomáhajú odhŕňať sneh, v lete kosia záhradu, pília drevo. Majú rôzne osudy. Niektorí sa vyslovene nechcú prispôsobiť, ale stane sa napríklad, že brat prepíše dom na brata a ten ho vzápätí vyhodí.“
Veľa bezdomovcom utápa svoj žiaľ v alkohole. Ženy z charity sa snažili jednému vybaviť protialkoholické liečenie, čo nie je jednoduché, lebo sú plné. Ale napokon si to rozmyslel. Na katolícku faru denne prídu údajne asi dvaja - traja bezdomovci, ale v posledných dňoch ich bolo menej.
Pýtajú si sviečky aj náboženskú literatúru
Aj na Spišskej katolíckej charite sa čudovali, že čím väčšie mrazy, tým menej bezdomovcom k nim chodí. Keď prídu, dajú im najesť a keď majú, aj nejakú robotu. Preto sú schody na charitu vždy vyzametané a čisté. Na chodbe je skriňa, ktorá sa nezamyká a zadarmo si z nej môžu zobrať šatstvo. Keď sme išli okolo, bola otvorená a trčal z nej kus rukáva. „Upratujeme v nej každý deň, väčšinou preberajú. Nedávno z nej vybrali veci Rómovia, doniesli ich o poschodie vyššie na charitu a tvrdili, že ich poslala sestra Júlia. Obzerali si kanceláriu, vypytovali sa, kde čo máme, ako keby si obhliadali terén. Raz nám tu Rómovia ukradli krabicu, v ktorej bola socha Pána Ježiša. Potom sa tu objavili a tvárili sa, akože nič. Ale sestra Júlia im povedala, že ich videla a sochu vrátili,“ dozvedeli sme sa od sestry Michaely.
Aj na evanjelickú faru chodia bezdomovci. Polievku tam síce pre nich nevaria, ale vždy dostanú niečo pod zub a niekedy aj stravný lístok. „Väčšinou pýtajú kúsok chleba a teplý čaj, ale nabalíme im aj, čo nepýtajú - ovocie, salámu, čo máme. Sú to väčšinou tí istí ľudia, evanjelici aj katolíci. Ale do kostola nechodia, iba pred kostol, tam zvyknú prosiť o nejaký peniaz, my im peniaze nedávame. Keď máme, dáme im nejakú robotu, ak si vypýtajú, aj oblečenie z vlastných zásob. Minule chcel jeden napríklad ponožky, tak som mu dal svoje. Šatstvo tu neskladujeme ani nie je po ňom dopyt. Žiadajú skôr sviečky, lebo tam, kde prespávajú, nemajú elektrinu. Niektorí si pýtajú aj náboženskú literatúru,“ informoval nás evanjelický farár Vladimír Ferenčík. Ktovie, či ju aj čítajú, alebo si ňou prikurujú či šúľajú do nej cigarety.
V Hlbokom budú už v tomto roku stavať útulok
Bezdomovcov sme nenašli ani na fare, ani na charite, ani na stanici, ani na miestach, kde sa väčšinou zdržujú. Počuli sme, že možno išli do útulku do Žakoviec alebo do Bratislavy, kde pre bezdomovcom postavili vojenské stany. Do Žakoviec sme telefonovali, ale Liptákov tam momentálne nemajú. Spýtali sme sa zástupcu náčelníka Mestskej polície Vladimíra Bellu, či o nich niečo nevie. „Stále miesta nemajú, väčšinou migrujú. Včera nám práve telefonovali, že sa nasťahovali do budovy evanjelického gymnázia do bývalej kuchyne či jedálne. Boli sme tam urobiť obhliadku, ale nenašli sme ich.“ Z iného zdroja sme sa dozvedeli, že prespávajú aj neďaleko Lidla v kartónových škatuliach, na Mútniku a u Rómov v Hlbokom. Povrávalo sa, že práve v Hlbokom na ihrisku majú pre bezdomovcom postaviť stany. Lokálna konzultantka pre fond sociálneho rozvoja pre región Liptova Martina Hrušková nám povedala: „Ministerstvo obrany ponúklo ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny stany pre bezdomovcov, aj ministerstvo vnútra ponúklo nejaký materiál. Príslušní pracovníci v jednotlivých regioónoch zisťujú, aká je situácia v okrese a na základe toho predkladajú svoje požiadavky. V našom regióne sme dali požiadavku na dva stany, ale či ich dostaneme a postavíme ešte nie je isté. Celé to koordinuje Krajský úrad, odbor krízového riadenia v Žiline.“
Stany v Hlbokom možno budú, možno nebudú, ale útulok by tu mal byť určite. Tak skoro to však nebude. Vedúci oddelenia kultúry a sociálnych vecí na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši Zdenko Blažek nám povedal, že mesto o tom uvažovovalo už dávno, ale neboli peniaze. Podarilo sa ich však zohnať, projekt je hotový a bolo vydané už aj stavebné povolenie. Stavať by sa malo začať už tento rok po priznaní úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Koľko je v L. Mikuláši bezdomovcov sme sa nedozvedeli, ale Z. Blažek odhaduje, že asi dvadsať. Evidencia neexistuje a je prakticky nemožná. Mnohí nemajú občiansky preukaz, nie sú evidovaní ani na Úrade práce a hoci by mohli poberať sociálne dávky, nejavia vraj o to záujem.
Kedy bude a ako bude vyzerať útulok v Hlbokom je zatiaľ vo hviezdach. Jeden však už v L. Mikuláši je na Nábreží A. Stodolu. Patrí pod správu Domova dôchodcov na Podbrezinách a v súčasnosti v ňom býva trinásť ľudí. Jedným z nich je aj bezdomovec, ktorý býval na verejných záchodoch na stanici v Okoličnom.
Možno si myslíte, že vám sa to nemôže stať, že je to ich vina, že táto téma sa vás netýka. Ale týka.
Viac sa dočítate v budúcom čísle MY Liptov.
